Čo sa stalo s telom sv. Jozefa podľa Anny Kataríny Emmerichovej?

Istá legenda hovorí, že niekde hlboko v Betleheme je pochované telo viac ako dvetisícročného muža. Je stále neporušené a akoby zamrznuté v čase. Toto telo patrí svätému Jozefovi – manželovi Márie a pestúnovi Ježiša Krista. Anna Katarína Emmerichová hovorí: “Len pár mužov šlo za rakvou spolu s Ježišom a Máriou. Ale videla som aj, ako ho sprevádzali anjeli a celý sprievod bol obklopený svetlom. Ostatky Jozefa potom odviezli kresťania do Betlehema a tam ho pochovali. Zdá sa mi, že ho stále vidím, ako tam leží neporušené.

Ak je toto skutočne pravda, vo svete pokrytom tmavým popolom pochybností, bezbožnosti a nemorálnosti môže byť tento obrovský objav naším fénixom. Ale odkiaľ idú stopy k odhaleniu tohto skrytého drahokamu? Tu je tajomstvo: v starých, zabudnutých víziách blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej (1774-1824) – nemeckej mystičky, stigmatičky a jednej z najväčších vizionárov v dejinách Cirkvi.

Jej vízie o najintímnejších častiach života Ježiša, Márie a svätých oživili mimoriadne príbehy nadprirodzených postáv, ktoré takto akoby vystupovali zo strán starých knihy. Napriek tomu, že Anna Katarína nikdy počas svojho života nenavštívila Svätú zem, tí, ktorí tieto končiny niekedy navštívili, sú často ohromení podobnosťou jej opisov v porovnaní so skutočnými miestami a pamiatkami, ktoré sa tam nachádzajú.

Aj keď nemohla spísať všetko to, o čom svedčala (vzhľadom na svoje vzdelanie), získala rešpekt významného nemeckého romantického básnika Clemensa Brentana, ktorý pravidelne sedával pri jej posteli a prepisoval všetky tie úžasné opisy videní. Všetky jej úžasné vízie o živote Krista uverejnil v knihe Umučenie Pána Ježiša vo videniach Anny Kataríny Emmerichovej (1883). Kniha sa stala inšpiráciou k filmu režiséra Mela Gibsona s názvom Umučenie Krista. Niektorí Annin mimoriadny príbeh poznajú, ale mnohí doteraz žiaľ nie. A je dobré, aby dnes na jej narodeniny – 8. septembra niektoré z nich ožili.

Anna Katarína sa narodila v mestečku Coesfeld vo Vestfálsku v Nemecku 8. septembra 1774 chudobným, ale Bohu oddaným rodičom. Ako dieťa dokázala rozpoznať, či boli objekty posvätené alebo nie, a komu patrí určitá relikvia. V tme noci často chodievala bosá po snehu, vzdorovala silným vetrom, aby si mohla vykonať krížovú cestu do Coesfeldu. Jedávala zvyšky potravy a často darovala jedlo chudobným a chorým. Sotva spávala. Keď mala 29 rokov, stala sa mníškou augustiniánskeho rádu v Dülmene vo Vestfálsku.

Jedného dňa, keď sa niekoľko hodín modlila pred krucifixom v kostole sv. Lamberta v Coesfelde, prosila Ježiša, aby sa s ňou podelil o svoje umučenie. O niekoľko rokov neskôr, 29. decembra 1812 o 15:00, keď bola pripútaná pre chorobu k lôžku, dostala stigmy. Lekári nedokázali nájsť žiadne lekárske vysvetlenie pre tento jav.

V posledných 12 rokoch svojho života – po tom, ako dostala posvätné rany Krista – už nemohla jesť ani piť a na nejaký čas prežívala len na svätej omši. Dokonca aj keď sa pokúsila jesť, bola veľmi chorá. V roku 1819 ju tri týždne skúmali prominentné sekulárne orgány. V šesťhodových intervaloch ju dopodrobna pozorovali. Stále nemohla jesť a mučilo ju pretrvávajúce krvácanie svätých rán. Jej zajatci ju nakoniec oslobodili, frustrovaní, že napriek prísnemu štúdiu nedosiahli žiadne rozumné vysvetlenie.

Anna bola 3. októbra 2004 blahorečená pápežom sv. Jánom Pavlom II., ktorý o nej povedal vo svojej homílii takto: “Skutočnosť, že dcéra chudobných roľníkov, ktorí hľadali Boha, sa stala známou mystičkou v münsterskom kraji, bolo dielo Božej milosti. Jej chudoba kontrastovala s bohatým vnútorným životom.” Niektorí však dôveryhodnosť spisov spochybňujú vzhľadom k tomu, že Clemens Brentano písal vzletne. Prispelo k tomu aj negatívne zobrazenie židovských davov odsúdzujúcich Ježiša na smrť. Napriek tomu vydavateľ TAN Books, Dr. Paul Thigpen, povedal: “To, na čo sa zameriava cirkev, je jej hrdinské utrpenie, utrpenie obetované Bohu… Ak bude kanonizovaná, bude úžasným vzorom pre zdravotne postihnutých a ľudí s chronickými chorobami.

Jedna vec je však istá: Annine vízie zaznamenané v knihe z roku 1852 s názvom Život Panny Márie vo videniach Anny Kataríny Emmerichovej viedol k objaveniu domčeka Panny Márie v Efeze v Turecku.

 

Ale čo telo svätého Jozefa?

V evanjeliách sotva počujeme slová sv. Jozefa. Bol mužom ticha a úplnej pokory. Otec Pavol z Mill (1824-1896) raz povedal: “V extáze videla svätica telo svätého Jozefa pochované v hrobe ako neporušené. Miesto pochovania je však stále neznáme. Čím viac je uctievaný slávny manžel Najsvätejšej Panny, tým skôr sa jeho telo nájde. A to bude pre Cirkev veľká radosť.” Ak jej vízie viedli k takémuto prelomu, neznamená to snáď, že neporušené telo sv. Jozefa – jedného z najväčších svätých všetkých čias – čaká na svoje nájdenie?

 

Smrť sv. Jozefa podľa Anny Kataríny Emmerichovej

Keď sa blížil čas Ježišovho verejného účinkovania, videla som ho stále viac osamelého a v meditácii. V tom čase, keď mal Ježiš tridsať rokov, začal Jozef chorľavieť. Videla som Ježiša a Máriu často s ním. Mária sedávala na zemi pri jeho posteli alebo na nízkej stoličke, ktorá slúžila aj ako stôl. Zriedkakedy som ich videla jesť, ale keď sa chceli najesť, vždy priniesli nejaké občerstvenie aj k posteli sv. Jozefa. Boli to tri biele, podlhovasté kúsky chleba štvorcového tvaru hrubé asi ako dva prsty, ktoré ležali vedľa seba na malom tanieri. A videla som aj trocha ovocia v miske. Dali mu niečo vypiť z hrnčeka.

Keď Jozef zomrel, Mária sedela pri čele postele a držala ho v náručí. Ježiš stál tesne pri nej blízko Jozefovej hrude. Celá miestnosť bola plná svetla a anjelov. Po jeho smrti mu ruky prekrížili cez prsia, zabalili od hlavy až po nohy do bielej plachty, položili do úzkej rakvy a umiestnili do nádhernej hrobky, ktorú im daroval istý dobrý človek. Len pár mužov šlo za rakvou spolu s Ježišom a Máriou. Ale videla som aj, ako ho sprevádzali anjeli a celý sprievod bol obklopený svetlom. Ostatky Jozefa potom odviezli kresťania do Betlehema a pochovali. Zdá sa mi, že ho stále vidím, ako tam leží neporušené.

Jozef musel zomrieť pred Pánom, pretože by nemohol zniesť Jeho ukrižovanie. Bol príliš jemný, veľmi miloval Ježiša. Počas života veľmi trpel kvôli prenasledovaniu, ktoré jeho zverenec skusoval zo strany Židov. Ľudia v Ježišovom okolí od jeho dvadsiateho až po tridsiaty rok nemohli zniesť Jeho pohľad. V žiarlivosti často vykrikovali, že tamten tesársky Syn si myslí, že všetko vie lepšie než ostatní. Často sa dostal do sporu s učením farizejov a tiež vždy mal okolo seba dav mladých, ktorí ho nasledovali.

Mária neustále trpela týmto prenasledovaním. Anna Katarína hovorí: tieto bolesti sa mi vždy zdajú ostrejšie než mučeníctvo. Nespochybniteľná bola láska, s akou Ježiš vo svojej mladosti znášal žiarlivostné prenasledovanie Židov. Po smrti Jozefa sa Ježiš s Máriou presťahovali do malej dediny s niekoľkými domami medzi dedinkami Kafarnaum a Betsaida. Muž menom Lévi, ktorý bol blízkym priateľom Svätej rodiny, daroval Ježišovi dom, kde rodina zostala. Stál osamote blízko akejsi stojacej vody. Zopár ľudí od Léviho bývalo s nimi v dome ako služobníctvo a sám Lévi im nosil všetky potreby z Kafarnaumu. Na tomto malom mieste dožíval otec sv. Petra, lebo mu v Betsaide prenechal lov rýb.

Ježiš mal už mnoho nasledovníkov medzi mladými ľuďmi z Nazareta, ale mnohí z nich mu neboli verní. Prechádzal s nimi po kraji okolo jazera a chodieval do Jeruzalema na slávnosti. Lazarova rodina v Betánii sa už so Svätou rodinou poznala. Farizeji z Nazareta boli proti Ježišovi. Nazvali ho povaľač. Lévi mu daroval dom aj kvôli tomu, aby v ňom mohol bez strachu a nerušene žiť a zhromažďovať nasledovníkov okolo seba.

Keď Ježiš odišiel z Kafarnauma cez Nazaret do oblasti Hebronu, sprevádzala ho Mária až do Nazaretu, kde čakala na jeho návrat. Vždy sa oňho s úzkosťou bála. Do týchto miest došiel aj Barsabáš, syn Márie Kleopasovej, so ženou a deťmi. Prišli sem, aby im pomohli prekonať smútok zo smrti sv. Jozefa a znova videli Ježiša. Od detstva sa s ním nerozprávali. Poznali Simeonove a Annine proroctvá v chráme, ale neprikladali im zvláštnu dôležitosť. Radšej nasledovali Jána Krstiteľa, ktorý mal čochvíľu prechádzať týmto krajom.

 

zdroj: uCatholic, Tandfspi
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 120
  •  
  •  
    120
    Shares