História bude láskavo súdiť blahoslaveného Pavla VI. pre jeho odvahu a hlboký zmysel pre modlitbu.

Tenká kniha arcibiskupa Rina Fisichellu Stretol som sa s Pavlom IV. (Gracewing) nie je len jeho osobnou spomienkou. Zhromažďuje príbehy od tých, ktorí osobne poznali blahoslaveného Pavla VI. Fisichella bol spravodajským sudcom v kauze Pavlovho blahorečenia, ktoré sa konalo v roku 2014. V tejto knihe sa nachádzajú zaujímavé pohľady na jeho osobnosť. Autor píše so zbožnosťou, istou náklonnosťou a obozretnosťou. Snaží sa vykresliť pápeža Pavla VI. vo svetle svätosti. Aj keď jeho prácu kritizovali mnohí, autor hovorí, že Pavol nebol “postavou Hamleta s neschopnosťou sa rozhodnúť”.

V knihe sa čitateľ dočíta mnohé zaujímavé veci z pápežovho života:

  • Pavol VI. bol pokrstený v ten istý deň (30. septembra 1897), ako zomrela sv. Terézia z Lisieux
  • ornát, v ktorom slávil svoju prvú svätú omšu, bol zošitý zo svadobných šiat jeho matky
  • bol temperamentne plachý muž s krehkým zdravím, ktorý zbytočne nevyhľadával spoločnosť,
  • keď bol mladý otec Montini prijatý do prestížnej pápežskej akadémie pre budúcich cirkevných diplomatov, napísal domov tieto slová: “Je tu priestor … možnosť stráviť čas v samote. To ma trochu utužuje, pretože samota umožňuje načerpať energiu do ďalších časov strávených s ľuďmi.“
  • pamätnou sa stala jeho poznámka tesne po zvolení za pápeža v roku 1963: “cítim sa ako socha na podstavci, pričom jedinou odlišnosťou je to, že je živá.”
  • Monsignor Magee, jeden z jeho súkromných tajomníkov, povedal, že pápež často nosil reťaze pod oblečením “aby mu pripomenuli, že Kristus niesol kríž za vykúpenie sveta.”
  • v hodine jeho smrti v Castel Gandolfo v roku 1978 zvonil alarm na jeho hodinkách, ktoré boli darom od matky, keď ho ako mladého pápežského diplomata prideleli do Varšavy. Budík začal náhle zvoniť o 21.40 hod., v okamihu pápežovej smrti. Bolo to zvláštne, pretože v ten deň neboli natočené. Hodinky ho budili denne o 6.00. V ten večer mu však záhadne zvonili … do večného života.

Pápež bol charakteristický veľkou odvahou, pretože tvárou v tvár stál obrovskej a hlasitej kritike za jeho encykliku Humanae Vitae z roku 1968. A pravdou je, že iba on mohol kormidlovať Cirkev v čase turbulentných vôd Druhého vatikánskeho koncilu po smrti Jána XXIII. Aj keď ho v neskorších rokoch svojho pontifikátu považovali za “smutného, úzkostlivého, nerozhodného”, monsignor Magee potvrdzuje opak. Pavol bol “vždy hlboko pokojný a žijúci bohatý modlitbový život.”

Pavol VI., pápež dialógu

Vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini sa narodil 26. septembra 1897. Viedol katolícku cirkev od roku 1963 až do svojej smrti 6. augusta 1978. Bol pokračovateľom na Petrovom stolci po sv. Jánovi XXIII. Ďalej viedol Druhý vatikánsky koncil, ktorý uzavreli v roku 1965, výsledkom čoho bolo uskutočňovanie mnohých reforiem.

Chcel Cirkev, ktorá bola v dialógu s moderným svetom. Veľmi dlho sa zaoberal témou dialógu vo svojej encyklike Ecclesiam Suam, ktorá bola vydaná 6. augusta 1964, presne 14 rokov pred jeho smrťou. V ňom napísal, že cítil “povolanie” k dialógu medzi Cirkvou a svetom.

Tvárou v tvár otázke, či sa má zmeniť dlhotrvajúci nesúhlas Cirkvi voči umelému oplodneniu, pápež v roku 1968 napísal svoju encykliku Humanae Vitae a vyjadril jasné “nie”, čo sa týka možnej zmeny v tomto zmysle. Opätovne potvrdil učenie Cirkvi o antikoncepcii.

Raz ho v jednej zo svojich rečí pápež Benedikt XVI. opísal ako “nadľudského”. Pavol VI. spravoval Cirkev v turbulentnej postkoncilárnej fáze. Podľa slov Františka to bol človek, ktorý “vedel v sťažených rokoch svedčiť o viere v Ježiša Krista”. Budúci svätý bol tiež dokonalým vatikánskym dôstojníkom, pracoval v štátnom sekretariáte v rokoch 1922 až 1945 a bol jedným z najbližších pomocníkov a poradcov pápeža Pia XII.

Aj keď (podľa pápeža Františka) Encyklika Humanae Vitae vyvolala mnoho diskusií o dedičstve svojho predchodcu, preňho samého je najväčším pastorálnym dokumentom, ktorý bol doteraz napísaný Evangelii Nuntiandi (Pavol VI., 1975). Prostredníctvom neho pápež povzbudzoval k evanjelizácii. V ňom sa vyjadril, že samotná Cirkev “má neustále potrebu evanjelizácie” a že ľudia dnes počúvajú “skôr svedkov než učiteľov a ak počúvajú učiteľov, je to preto, že sú svedkami. Svet požaduje a očakáva od nás jednoduchosť života, ducha modlitby, lásku ku všetkým, predovšetkým voči úbohým a chudobným, ďalej vyžaduje poslušnosť a pokoru, odlúčenie a sebaobetovanie. Bez tejto známky svätosti sa naše slovo len ťažko stretne so srdcom moderného človeka. Riziko by bolo márne a sterilné.“

Pavol sa stane tretím pápežom, ktorého František vyhlási za svätého od svojho zvolenia. Predchádzajúcimi kanonizovanými boli Ján XXIII. (+1963) a Ján Pavol II. (+2005). Obaja boli kanonizovaní spolu v roku 2014. Kanonizácia Pavla VI. sa uskutoční 14. októbra 2018 spolu s bl. Oscarom Romerom.

Tip na knihu: Benediktov čas, Pápež zázrakov – Ján Pavol II., Pápež František na Slovensku (mäkká väzba). Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.