Ako katolíci veríme v Trojjediného Boha, naše srdce dennodenne túži po tom, aby sme sa viac a viac páčili Pánovi. Bojujeme so svojimi zlozvykmi. Hriech číha na nás spoza každého rohu, z každej konverzácie – z každého životného momentu. Žijeme Adamov osud a osud jeho generácie. Synergia s hriechom je pre nás neželanou ingredienciou každej chvíle, čo prežívame. Všetko nám robí horkým, nechutným a odporným. Ale musíme s ním žiť, veď sme dostali telo aj s jeho chybami. A aj napriek hriešnosti nášho tela vieme, že dielo nášho Boha nie je vôbec zlé, pretože stvoril človeka a on sám videl, že to bolo dobré. Stvorenie ľudského tela bolo totiž v jeho očiach skutočne dobré; to človek si zvolil cestu hriechu. On nás však pozýva mať telo v úcte a prežívať dobro z jeho stvorenia. 

Niekedy aj v živote pevného katolíka vyvstanú otázky, ktoré bijú na múry srdca a na jeho hradby útočia výroky o tom, či je úcta k Panne Márii skutočne tým, čo po nás požaduje Pán.

Prečo má byť Panna Mária dôležitou súčasťou nášho srdca?
Odpoveď je pomerne jednoduchá. Poďme na to: Ježiš je naším Pánom a Bohom. On nás všetkých volá, aby sme ho nasledovali. Máme sa mu podobať vo všetkom, čím je on sám. Sám nás pozýva nasledovať otca slovami: “Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.” (Mt 5,48) Vieme ale, že tak dokonalí určite nebudeme, ale približovať sa k tomuto ideálu by malo byť pre nás skutočným životným cieľom. Prečo by sme nemali nasledovať to, čo nám Ježiš sám hovorí? Jeho nevesta a naša matka Cirkev nás učí osobitnej úcte k Panne Márii. Nie je potrebné poznať katechizmus katolíckej Cirkvi, aby sme videli, že Boh si ju použil ako nástroj spásy. Odovzdala mu nielen svoje telo, ale hlavne celý svoj život. Sama sa z rozhodnutia rodičov obetovala Bohu v mladom veku a celý jej život sa od zvestovania odvíjal už iba od toho, čo on sám z vôle svojho Otca učinil. Už to nám jasne naznačuje, že ak napodobňovala to, čo chcel jej Syn, takou cestou sa musíme poberať aj my. Keď k nej voláme Zdravas’, nevyjadrujeme city smerom k nej, ale zdieľame s ňou radosť zvestovania a evanjeliového života odohrávajúceho sa v jej lone a napokon v jej živote. V každom momente tejto modlitby preciťujeme slová, ktoré do úst Mareka, Matúša, Lukáša a Jána vložil Duch Svätý. To On sám bol autorom slov Zdravasu a Magnifikatu. Duch Svätý je skutočný stvoriteľský duch, ktorý nielen utvára nové, ale aj pretvára staré.

Zdravas’ Mária …
Naši gréckokatolícki bratia sa modlia Zdravas’ Mária troška inak. Oslovujú Máriu pre nás zrozumiteľnejším spôsobom: Raduj sa, Bohorodička Panna Mária. Máriu oslovujú ako Pannu a pritom matku – úžasné Božie tajomstvo, ktoré presahuje poznanie človeka. Mnohých dokonca doviedlo až k schizme. Pritom akoby sme zabudli na to, že Boh je všemohúci a jemu protiklady nerobia žiaden problém. V mnohom ho môžeme vnímať ako protiklad. Jeho cesty ale nie sú našimi cestami a jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami. Modlitbou Zdravas’ voláme k Márii, aby sa radovala, tešila a jasala, lebo pod jej srdcom (o malú chvíľu) Duch Svätý učiní dielo, o ktorom síce vie zatiaľ len ona, ale jeho dosah presahuje hranice vesmíru. 

Matka a Bohorodička teraz požíva v nebi radosť a naše duše pozýva k tejto radosti, lebo skrze ňu zviazal Boh s nami novú zmluvu a zapečatil seba s Máriou a celým svojím potomstvom. Ona je súčasťou nového manželstva medzi Bohom a človekom. Ten malý uzlík medzi nekonečným nebeským kráľovstvom a obmedzeným človečím potomstvom tkvie práve v Márii. Ona je počiatkom celého spasiteľského diela a Ježiš je jeho stredobodom. Avšak ona sa už nemusí držať výzvy k radosti, lebo sama má podiel na radosti neba. Jej radosťou je sám Ježiš Kristus. Preto je pre nás paradoxom vyzývať ju k radosti. Aká úbohá výsada človeka pobádať k radosti niekoho, kto sám spočíva v plnosti radosti. A to aj v čase zvestovania. Aj to je ale tajomstvo Boha. Nepochopiteľné!

… milostiplná … 
Anjel, Boží služobník, oslovuje Máriu ako plnú milostí. Byť plný niečoho znamená byť obsiahnutý až po samý kraj pomyselnej nádoby srdca. Žalmista hovorí: “Kalich mi napĺňaš až po okraj.” Ten kalich, ktorého obsah je pre nás znamením Božej nekonečnej obdarúvacej lásky. A aj Panna Mária bola ako kalich naplnená milosťami po okraj, a to až natoľko, že ju anjel označil za milostiplnú. Aké boli jej milosti? Aký dôsledok mali tieto milosti na jej život? Boli darované len kvôli tomu, že je Božou Matkou alebo ako odmena za jej život? Spomnite len, že Ježiš je Boh a Pán. Tak ako keď do Jeruzalema vstúpil za ohromných ovácií, radosti a jasania a ľudia kládli pred neho svoje plášte, tak aj Panna Mária je povznesená, aby milosťami vystlala svojmu synovi a Pánovi cestu na tento svet. Už to neboli ľudia, ktorí kládli svoje plášte na cestu a s palmami v rukách volali Hosanna, ale ona – tichá, pokorná služobníčka Boha, ktorá ho víta slovami: “Nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Pred neho kládie svoj vlastný plášť – celý svoj život. Kto to takto zariadil? Boh Otec.

… Pán s tebou …
Ak je Boh s nami, kto je proti nám. Len si predstavte tú radosť, keď vám sám Boží služobník povie, že Pán je s vami. Iste, vieme, že Pán ostáva s nami po všetky dni, tak nám prisľúbil. Pán bol aj s Máriou. Aký je v tom rozdiel? Žiaden. Má to však jednu podmienku. Ak skutočne túžime, aby Pán bol s nami, potom Pán skutočne s nami je. Skúste sa spýtať: je Pán so mnou? Odpoveď pocítime, keď sa úprimne zahľadíme na svoje srdce – mám v ňom dosť miesta pre Pána alebo je tu uložených toľko vecí, že nedokážem nájsť miesto ani pre seba? Máriino srdce teda muselo byť plné túžby po Pánovi, lebo tak ju anjel oslovil. Boh vedel, že je s ňou a Mária vedela, že je blízko Pánovi. Iba srdce, ktoré úprimne túži po Pánovi, môže povedať, že Pán je s ním. Pobáda nás to pritom zvolať: “Bože, stvor vo mne srdce čisté.” Lebo iba do čistého srdca môže vstúpiť Pán naplno. Taký človek robí zázraky nie kvôli tomu, že je to on, ale že je Boh v ňom koná. Taký človek volá amen nie pre to, že tak chce on, ale pre to, že Boh skrze Ducha Svätého potvrdzuje jeho túžby a posväcuje ich. 

… požehnaná si medzi ženami … 
Z tohto zvolania vycítiť dve skutočnosti. Požehnanie a postavenie. Skúste si len predstaviť na malú chvíľku, že by vám niekto na ulici povedal, že ste požehnaným človekom. Čo by to vo vás vyvolalo? Určite by ste cítili nesmiernu radosť. Možno by vás zachvátil pocit akejsi nechápavosti, ako vás niekto môže takto nazvať. Byť požehnaným človekom je výsada, ktorú akosi podvedome pripisujeme len Bohu alebo osobe, ktorá je blízko neho. V ľudskej reči naznačuje predispozíciu talentu, obdarovania, výnimočnosti a možno až jedinečnosti. A teraz tento pocit umocnite slovami anjela. Ak vás Boh sám osloví, že ste požehnaný, čo by to vo vás vyvolalo? Mne osobne nekonečnú radosť, že ten, ktorý ma stvoril a do mňa vložil svoje požehnanie, ho aj rozhojňuje a iba vďaka nemu a jeho milostiam som tým, čím som. Čo môže poškvrniť takéto odovzdané požehnanie? Iba hriech. Panna Mária nebola hriešna, inak by ju Boh nemohol nazvať požehnanou. Preto ju Cirkev vníma ako čistú, nepoškvrnenú. Túto výsadu jej daroval už od narodenia, a tak niet dôvodu volať ju inak než požehnaná medzi ženami. Postavenie medzi ženami nie je len ledajakou výsadou. Ženy sú v tomto prípade nositeľkami dedičstva, rodu a života. Panna Mária bola ustanovená za nositeľku večného života. Ona je tou vyvolenou ženou spomedzi všetkých ľudí. Tou, ktorá bola povolaná do Božej úlohy ako jediná spomedzi miliárd žien všetkých generácií pred ňou i po nej. Kto som teda, aby som si dovolil tvrdiť iné?

… požehnaný je plod života tvojho, Ježiš … 
Aké nádherné pomenovanie – plod tvojho života. Neviem ako vám, ale mne plod života evokuje akoby odmenu za život. Niekedy sa nám do uší dostane fráza – táto milosť je plodom dobrých skutkov. V prípade Panny Márie však nemožno povedať, že Ježiš je plodom jej dobrých skutkov, pretože tak by sme popreli Boží úmysel a hodnotu jeho diela. Iste, Panna Mária žila svätým životom, bola najčištejšia. Už v mladosti zasvätila život Bohu. Plod jej života neprišiel skrze jej zásluhy, ale skrze lásku Boha k tomu, čo stvoril. Plodom jej života teda nie je poukázanie na jej lásku k Bohu, ale Božiu lásku k nej a cez ňu k nám. Nie ňou, ale skrze Boha bol Boh darovaný svetu. Preto je Panna Mária samá považovaná za služobnicu Boha, tak sa aj sama pomenúva. Ona slúži Bohu, nie Boh jej. Plod, ktorý nosila pod srdcom, nie je pre jej osobné potešenie, ale pre potešenie celého sveta. 

… svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej …
Nepovažovať Máriu za svätú by bolo nanajvýš divné. Aspoň teda pre mňa. Dovoľte vysvetlenie. Ježiš, ktorý s ňou zdieľal jedno telo, jeden život, jednu rodinu, dobré i zlé, by jej nemohol priznať obyčajné miesto kdesi medzi zvyškom ľudstva. Veď ktorá matka by svoje dieťa odhodila od seba a zabudla naň? A prečo by dokonalý Syn mal zabudnúť na svoju matku? Panna Mária bola požehnaná, plná milosti, jediná spomedzi žien a Pán bol pri nej – také množstvo výsad nemal nikdy nikto. Uvážme, že ak by sme za oných čias stretli Máriu v uliciach Nazareta a Ježiša poznali len z rozprávania, neprosili by sme ju o malú “protekciu”? Áno, sú to odvážne slová, ale pre tých, ktorí majú s týmto závažný problém a ťahá ich to k obviňovaniu z modlárstva, treba povedať, že katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že Márii sa neklaniame. Ona nie je tou, ktorej sa našej srdce klania. Jediný, komu sa klaniame, je Boh, Ježiš a Duch Svätý – Najsvätejšia Trojica. Pannu Máriu si uctievame. Jej totiž patrí najväčšia úcta spomedzi všetkých svätých. Dôvod teda snáď nemusíme vysvetľovať. Ak áno, je potrebné si článok nanovo prečítať 🙂 A ak niekoho vidno, že lúska dokola ruženec a znova a znova opakuje Zdravas’, nemajte mu to za zlé, lebo práve uvažuje nad tajomstvami Ježišovho života. V Panne Márii oslavuje Boha za všetko, čo urobil. Ona je diaľnicou, po ktorej sa Boh ponáhľa zachrániť ľudstvo. Nezabudnite, že pred jej očami sa odohrával 33-ročný príbeh Syna Boha, ktorý natoľko miloval svet, že ho Otec poslal na zeme, aby tu s nami zdieľal dobré i zlé. Vráťme sa na začiatok tohto článku k vete, že máme napodobňovať Ježiša. Ak Ježiš ako malý chlapec bol závislý od matkinej pomoci a zotrvali spolu až do jeho smrti vo vzájomnej službe jeden druhému, potom nepochybujme ani v najmenšom, že v tejto službe vytrvávajú až po dnes. Ona slúži Ježišovi, keď nás z Božej lásky volá k Ježišovi. Ježiš ju poslal do Fatimy, La Salette, Guadalupe, … tak prečo by nemal vypočuť jej láskavé slová, keď sa za nás prihovára? Zvlášť v tejto ťažkej dobe, keď Cirkvi prestáva dôverovať čoraz viac detí. 

Ak vám teda niekto vyčíta slová modlitby Zdravas’, pozvite ho otvoriť Písmo a uvažovať o živote a vzťahu Panny Márie a Ježiša. 

Ježišu, zošli nám svojho Ducha Svätého, osvieť naše mysle a srdcia, aby sme si naplno uvedomili, akým darom je pre nás Panna Mária, tvoja svätá matka. Chceme k nej volať tak, ako si k nej volal ty, keď si žil medzi nami tu na zemi, a skrze jej príhovor ťa prosiť o svätosť života a dosiahnutie radostí nebeského kráľovstva medzi tvojimi svätými. Lebo sláva patrí Bohu Otcovi, tebe Synovi i Duchu Svätému. Amen. 

Zdravasʼ, Mária milosti plná, 
Pán s tebou.
Požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia,
pros za nás hriešnych teraz
i v hodinu smrti našej. Amen.

Tip na knihu: Účinná novéna troch Zdravasov, 5 novén k Panne Márii, Pomocnici kresťanov, Posledné Máriino volanie. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.