Svätá Monika v Ostii zomierala a jej synovia sa báli, že sa s jej telom nebudú môcť vrátiť do Afriky, kde by ju pochovali. Byť pochovaný na mieste, kde rodina nemôže navštíviť hrob, považovali v tej dobe za veľké nešťastie. Monika sa ich starostiam len zasmiala. „Bohu nie je nič vzdialené,“ povedala.

S Augustínom si toho vytrpela dosť a za ten čas sa naučila Bohu bezvýhradne dôverovať. Áno, konala veľké skutky hodné hrdinov a cestovala ďaleko, len aby bola svojmu synovi nablízku. Neskôr však pochopila, že hoci bol Augustín vzdialený od Boha, Boh ho nikdy neopustil, stál po jeho boku.

V živote každého rodiča nastane čas, keď sa od neho jeho dieťa začne vzďaľovať. Nikdy sa však nevzdiali Bohu Otcovi. Má s ním plán, nepochybne zahŕňajúci aj rodičov, ktorí svoje deti naďalej milujú, radia im, utešujú ich a varia pre ne zakaždým, keď sa im naskytne príležitosť. Niekedy však túto príležitosť nemajú. Oni možno nie, ale Boh, prítomný aj na tých najvzdialenejších miestach, áno. Či už naše deti vystúpia na nebesia, zostúpia do podsvetia, alebo si pripnú krídla zorničky a ocitnú sa najvzdialenejšom mori, Bohu sa nikdy nevzdialia (pozri Žalm 139). „Bohu nič nie je vzdialené.“

Všemohúci Boh presvieti aj temnotu najtmavšieho života. Dávno po smrti svätej Moniky prišiel ďalší svätec Ján Mária Vianney (1786 – 1859) a utešil vdovu, ktorej manžel spáchal samovraždu, slovami: „Medzi mostom a riekou je ešte Boh.“

Boh svoje deti neopúšťa. Naše deti neopúšťa. V tomto živote možno nezažijeme uspokojenie z pohľadu na naše deti v bezpečí a na dobrom mieste. Podľa Monikinho vzoru sa však môžeme – musíme – naučiť dôvere. Môžeme – musíme – sa podľa jej vzoru naučiť nádeji.

Zamyslenie

Svätý Augustín píše:

Kvárila ju horúčka, až raz omdlela a na chvíľu stratila vedomie. Rozbehli sme sa k nej, o chvíľu sa však prebrala. S pohľadom upretým na mňa a brata, stojacich pri jej lôžku, sa spýtala: „Kde som to bola?“ Hľadela na nás, onemených žiaľom, a dodala: „Svoju matku pochovajte tu.“ Mlčal som a zadržiaval slzy, môj brat však povedal niečo v zmysle, že si už kvôli nej želá, aby zomrela v domovine a nie v cudzej krajine.

Keď to začula, utrápene sa naňho pozrela, potom sa obrátila na mňa a povedala: „Počuješ, čo hovorí?“ Potom nám obom povedala: „Toto telo pochovajte kdekoľvek, to nech vám starosti nerobí. Žiadam jediné – nech už ste kdekoľvek, spomeňte si na mňa pri Pánovom oltári.“ Keď nám to s vypätím síl povedala, zmĺkla v bolestiach z jej zhoršujúcej sa choroby…

Spomínam si, ako sa trápila s miestom svojho konečného odpočinku, ktoré si pripravila po manželovom boku. Žili spolu predsa spokojný život. A keďže ľudská myseľ nedokáže pochopiť veci pôvodu božského, chcela, aby sa k jej šťastiu pridalo ešte jedno – aby ľudia vraveli, že jej bolo po dlhom putovaní morom dožičené, aby oni dvaja, spojení tu na zemi manželským zväzkom, vedno odpočívali v jednom hrobe…

Tvojou dobrotou, Pane, sa však toto zbytočné želanie z jej srdca vytratilo a mňa naplnila radosť a obdiv, keď sa mi s tým zverila… Neskôr som sa dozvedel, že zatiaľ čo sme sa zdržiavali v Ostii, rozprávala sa jedného dňa za mojej neprítomnosti v materskej dôvere s mojimi priateľmi – rozoberali opovrhovanie týmto životom a požehnanie smrti. Tých ohúrila odvaha, ktorú si dal tejto žene, a spýtali sa jej, či ju nedesí myšlienka zanechania svojho tela tak ďaleko od vlasti. Odvetila: „Bohu nič nie je vzdialené. Až ma príde na konci sveta vzkriesiť, nebojím sa, že nebude vedieť, kde ma nájsť.“ (Vyznania 9, 11, 27 – 28)

Predsavzatie

Budem sa usilovať chváliť Boha a odovzdane v neho dúfať aj vtedy, keď bude naplnenie mojich modlitieb tu na zemi v nedohľadne.

Modlitba

Vypočuj ma, milostivo ma vypočuj, môj Boh, Pán, Kráľ, Otec, príčina mojej Radosti, moja Nádej a Bohatstvo, Česť a Domov, moja Krajina, Zdravie, moje Svetlo a môj Život. Odteraz len teba milujem, len teba hľadám. Len tebe som pripravený slúžiť, pretože len ty si Pán zasluhujúci toto meno. Túžim patriť pod tvoju vládu. Prosím, veď ma a prikazuj, nech plním tvoju vôľu – otvor a vylieč moje uši, aby som počul tvoje slová. Otvor a vylieč moje oči, aby som videl znamenia tvojich príkazov. Zbav ma všetkých falošných predstáv, aby som ťa rozpoznal. Monika, modli sa so mnou, nech Boh otvorí a vylieči uši a oči mojich detí, aby mali nevýslovnú lásku k nášmu Pánovi. Amen.

Tento úryvok pochádza z knihy Svätá Monika: Moc vytrvalej modlitby, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.