„Čím väčšia podoba je medzi človekom, ktorý ide na sväté prijímanie, a Ježišom, o to lepšie budú plody svätého prijímania.“ Svätý Anton Mária Claret

Toto tajomstvo je vlastne pokračovaním piateho tajomstva, lebo medzi tým, ako prijímam a čo prijímam, je absolútna súvislosť. Čím viac dokážem vstúpiť do spoločenstva, zjednotiť sa s Ježišom, tým plodnejšie bude moje prijímanie. Väčšinu života som sväté prijímanie považoval za konkrétny úkon, ktorý sa pri každej svätej omši opakuje. Nikdy mi nenapadlo, že na dnešnom prijímaní je niečo iné než na tom včerajšom alebo zajtrajšom. Vracalo ma to do pasívnej mentality, k nesprávnemu názoru, že v skutočnosti nič nerobím. Boh robí niečo a robí to vždy, keď prijímame. Pravda? … Omyl!

V predchádzajúcich piatich kapitolách sme spoznali úžasné veci, ktoré nám chce Kristus darovať pri svätom prijímaní, ako nás chce zaplaviť zázračnými milosťami a žiť v nás tak, ako my žijeme v ňom. No pozor! Nič z toho sa nestane, ak nemáme správny postoj! „Pri falošnom človeku,“ píše svätý Tomáš Akvinský, „sviatosť neprináša žiaden úžitok.“ Je to veľmi silný výrok. Kedy ste ho naposledy počuli z kazateľnice?

Predstavte si, že keď ľudia vstávajú z lavíc a idú na sväté prijímanie, kňaz by zdvihol ruku ako dopravný policajt a všetkých by zastavil:

„Počkajte chvíľu, ľudia! Viem, že všetci chcete prísť a prijímať, ale chcem vám pripomenúť, aby ste si najprv spytovali svedomie, lebo sviatosť nebude mať úžitok, ak ste falošným človekom.“

Au! Po svätej omši niekde vonku okolo kostola by to mohlo rozprúdiť zaujímavú diskusiu. Do popredia by vystúpila najmä zrejmá otázka: Kto je falošný človek?

Odpoveď nám dáva svätý Tomáš Akvinský:

„Sme falošní, keď naše vnútro nie je v súlade s tým, čo vyjadrujeme navonok. Sviatosť Eucharistie je vonkajší znak, že Kristus sa vteľuje do toho, kto ho prijíma, a on do Krista. Človek je falošný, ak vo svojom srdci netúži po tomto zjednotení a ani sa neusiluje odstrániť prekážky tejto jednoty. Kristus teda neostáva v ňom a ani on neostáva v Kristovi.“

Ach! Keď pri svätom prijímaní netúžim po tomto sviatostnom zjednotení s Kristom a nechcem sa v mysli alebo srdci zbaviť všetkého, čo tejto jednote bráni, nezískam sviatostný úžitok, ktorý mi chce Kristus dať. Prijímam sviatosť, ale nemám jej plody. Svätý Tomáš Akvinský vo svojej Summe rozoberá toto učenie a veľmi dôrazne rozlišuje medzi samotnou sviatosťou a jej účinkami. „Človek dostáva úžitok z tejto sviatosti podľa svojho stavu,“ vysvetľuje a zdôrazňuje, „neexistuje žiaden iný úžitok okrem toho, ktorý dostávajú tí, čo sú so sviatosťou zjednotení vierou a láskou.“

Svätý Tomáš Akvinský prirovnáva Eucharistiu ku Kristovmu umučeniu:

„Ako Kristovo umučenie nemá úžitok pre tých, ktorí si ho nectia tak, ako by mali, tak sa ani nedostanú do neba touto sviatosťou, keď ju prijímajú nehodne. Podľa toho Augustín píše: ‚Sviatosť je jedna vec, jej čnosť druhá. Mnohí prijímajú z oltára a prijmúc ju, sú mŕtvi. Jedzte teda nebeský chlieb, neste nevinnosť na oltár.‘ Neprekvapuje teda, že tí, čo nemajú čisté srdce, nezískajú úžitok z tejto sviatosti.“

Svätý Pavol ide vo svojom varovaní ešte ďalej a zdôrazňuje, že ak pri prijímaní nemáme správny postoj, nielenže nezískame dobré plody sviatosti, ale môžeme si dokonca duchovne ublížiť:

„Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (1 Kor 11,27 – 29).

Do tretice, svätý Ján Zlatoústy ešte otvorenejšie hovorí o nebezpečenstvách nehodného prijímania: „Prosím, žiadam a zaprisahávam vás, aby sa nikto nepriblížil k tomuto posvätnému stolu so zašpineným a skazeným svedomím. Takýto čin sa nikdy nemôže nazývať ‚prijímaním‘, ani vtedy, keby sme sa dotkli Pánovho tela tisíckrát, ale je ‚odsúdením‘, ‚súžením‘ a ‚veľkým trestom‘.“

Tieto varovania nachádzajú strašnú ozvenu v učení Tridentského koncilu, ktorý vyhlásil: „Za žiaden zločin nie je ťažší trest, ktorého sa máme báť od Boha, než za nesväté alebo bezbožné používanie zo strany veriacich toho… čo obsahuje Pôvodcu a Zdroj svätosti.“

Myslel som si, že celé tie roky prijímam rovnako! V skutočnosti je však každé prijímanie iné. Moja duchovná pripravenosť pred, počas a po prijatí sviatosti určuje, či sviatosť vo mne prinesie dobré ovocie (v rôznych stupňoch), nebude mať žiaden úžitok alebo mi bude odsúdením.

Tento úryvok pochádza z knihy 7 tajomstiev Eucharistie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.