S odvolaním sa na Knihu múdrosti (2, 24), kde sa hovorí: „Závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou“, niektorí otcovia, ako svätý Cyprián, svätý Gregor Naziánsky a svätý Ambróz, usudzujú, že vina démonov spočíva v závisti voči Adamovi stvorenému na Boží obraz. Lucifer a anjeli, ktorí patria k nemu, začali na nás žiarliť. Nemohli zniesť myšlienku, že ľudia stvorení až po nich a s prirodzenosťou, ktorú považovali za nižšiu ako svoju,  pretože pozostáva z ducha a hmoty, boli stvorení na Boží obraz. A navyše, anjeli mali slúžiť nielen Bohu, ale aj ľuďom. Neskôr však prevládlo presvedčenie, že príčina Luciferovej viny tkvela v nezriadenom obdive vlastnej dokonalosti. Táto verzia bola prijímaná, okrem iných, aj svätý Augustínom a svätý Gregorom Veľkým. Lucifer a ostatní vzbúrení anjeli spyšneli, pretože neuznali, že sú stvorené bytosti. K tomuto ich negatívnemu postoju sa pridružila závisť voči nám. Skutočne, odkedy sa zmenili z anjelov na démonov, usilujú sa zabrániť všetkým ľuďom, aby dosiahli nebeskú blaženosť, ktorú oni z vlastnej viny navždy stratili, a stiahnuť ich so sebou do zatratenia. Neprekonateľným tlakom v diabloch je teda určite závisť. Takmer všetci kresťanskí autori súhlasia s tvrdením, že pád vzbúrených anjelov nastal predovšetkým v dôsledku pýchy. Jasne to vyplýva aj z oboch textov Zjavenia, ktorým sme sa venovali vyššie.

Bol zatratený pre svoju pýchu

V inej časti Svätého písma, v Prvom liste svätého apoštola Pavla Timotejovi, nachádzame ďalší dôkaz potvrdzujúci domnienku, že hriechom, ktorý spáchali anjeli, bola pýcha. Keď vymenúva  vlastnosti nevyhnutné pre tých, čo zastávajú úrad v Cirkvi, Pavol sa vyjadruje, že biskup nesmie byť novoobrátenec, teda ten, kto sa iba pred krátkym časom obrátil na kresťanskú vieru, aby „nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu“ (1 Tim 3, 6). Týmito slovami svätý Pavol jasne hovorí, že diabol bol odsúdený pre pýchu a kto sa stáva pyšným, stáva sa podobným diablovi. A dostane taký istý trest.

Z pohľadu Svätého písma teda môžeme pokladať hriech pýchy za hriech vzbúrených anjelov. Ona je podstatou ich hriechu, ako aj hriechu našich prarodičov. Podľa svätého Tomáša, ako uvidíme, pýcha sa prejavuje v neprimeranom pripisovaní si vlastnej veľkosti. Kresťanská tradícia považovala pýchu za prvú a najväčšiu z hlavných nerestí, z ktorej pochádzajú všetky ostatné neresti v živote človeka. „Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha, lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa; keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti“ (Sir 10, 14-15).

Tento úryvok pochádza z knihy Vzbura anjelov, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.