Sila modlitby kňazovej matky

Rodičia Anthonyho Cipolleho odovzdávali vieru svojmu synovi a jeho súrodencom už od malička. Otec im čítal príbehy z Biblie a učil ich rôzne modlitby a mama ich pravidelne privádzala na svätú omšu. Po rokoch sa to ukázalo ako cesta, ktorá ho doviedla k šťastiu.

Obdobie rebélie
Keď Anthony dospel, rozhodol sa nepokračovať v štúdiu a prestal praktizovať svoju vieru. Jeho priateľka otehotnela, vzali sa v civilnom manželstve a mali syna. Vo svojom profesionálnom živote dosiahol úspech, stal sa predajcom automobilov, potom založil vlastnú firmu. Jeho manželstvo, bohužiaľ, nedopadlo dobre a čoskoro sa manželia rozišli. Tri roky žil z predaja firmy. Ako sám o sebe hovorí, „žil ako rocková hviezda“. Keď sa peniaze minuli, zamestnal sa v autoservise. Keby si niekto myslel, že tým sa príbeh skončil, veľmi by sa mýlil. Anthonyho čakal neobyčajný zážitok.

Nečakané priateľstvo
Na jeden workshop prišlo veľa zákazníkov, vrátane jedného, ​​s ktorým sa náš hrdina začal dlhšie rozprávať. V tomto období chodila jeho matka takmer každý deň do kostola a modlila sa za synovo obrátenie. Čoskoro sa ukázalo, že človekom, s ktorým sa Anthony tak dobre rozprával, bol katolícky kňaz. Z mužov sa stali priatelia. Náš hrdina pomáhal kňazovi a začal pracovať ako kostolník. Videl radosť, ktorú o. John Kilmarit odovzdával do služby iným, vysluhoval krsty a požehnával manželstvá. Anthony časom zatúžil po viere, ktorú videl vo svojom priateľovi.

Cesta k novému životu
Chcel od Boha odpustenie, ale ako sám hovorí: „Nemohol som si spomenúť ani na svoje hriechy.“ Začal sa modliť Otče náš, ktorého ho ako dieťa naučil jeho otec. A keď povedal slová: „…a odpusť nám naše hriechy, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ cítil, ako na neho padol pokoj. Tento pokoj ho celý poňal a zmenil spôsob jeho života a konania. Zmenil ho a s ním i jeho kontakty na ľudí okolo neho.

Smrť priateľa a viac možností
Začal sa jeho návrat do Cirkvi. Začal tiež vyrovnávať nedostatky vo svojom vzdelaní. Získal stredoškolský diplom, učil sa po večeroch a v tom všetkom mu vypomáhal otec Kilmartin. Po jeho smrti začal uvažovať o kňazskej ceste. Zdalo sa sa to nemožné, pretože štúdium stálo veľké peniaze a jeho dobrodinec zomrel. Za pomoci dobrých ľudí však získal štipendium a za tri roky získal bakalársky titul z filozofie. Ukázalo sa tiež, že v portlandskej diecéze je potrebný kňaz. Anthonyho poslali do seminára, ktorý sa špecializuje na kňazskú prípravu pre mužov nad 30 rokov. Keď sa Anthony stal diakonom, pokrstil dvoch synov svojho 33-ročného syna. V deň kňazskej vysviacky bola v katedrále jeho rodina, 91-ročná matka, jeho brat a syn Marek. Desať rokov predtým sa začala jeho cesta k viere, ktorá ho doviedla na miesto, kde sľúbil vernosť Bohu. Nabádal svojho syna, aby „jeho vysviacku nevnímal optikou zlomeného otca, ale ako rozšírenie rodiny o celú katolícku cirkev“. A Mark si vzal tieto slová za svoje a rozhodol sa, že teraz má viac ako miliardu bratov a sestier. Nastal deň, keď bol 52-ročný muž vysvätený za presbytera. Jeho cesta do toho dňa bola dlhá a kľukatá. Jeho príbeh a modlitba jeho matky sú prekvapivo podobné s príbehom svätého Augustína a svätej Moniky. Obe matky prosili Boha, aby obrátil ich synov. Nie je to teda v dnešnej dobe pre nás svedectvo, že by sme sa nemali prestať modliť, pretože Bohu nie je nič nemožné? Boh môže priniesť dobro z každej situácie a aj keď v danom okamihu nie sme schopní pochopiť situáciu, stojí za to pamätať, že vie lepšie, čo potrebujeme.

zdroj: Aleteia
il. obr.: Aleteia

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •