Každý deň v týždni môže mať svoj modlitbový úmysel

Svätý Josemaría raz navrhol zostriť náš kontakt s neviditeľným svetom ešte viac tak, aby sme kládli dôraz na istý úmysel každý deň v týždni.

 

Pondelok – pamiatka na duše v očistci

V pondelok by bolo vhodné spomenúť si na blahoslavené duše v očistci. Určite patria do tichej ríše za hranicou, ktorá nás oddeľuje od druhej strany. Sú však požehnaní, lebo Božia milosť je s nimi. Čoraz viac sa zapaľujú láskou k Bohu a spojeniu s Ním. Keď teda prechádzame okolo cintorína; keď čítame nekrológ či vidíme pohrebný sprievod, spontánne sa pomodlime za „našich priateľov, ale aj za zabudnuté duše v očistci“. Určite by sme to mohli urobiť najlepšie napríklad krátkou modlitbou: „Pane, daruj im večný život! Nech odpočívajú v pokoji!

Predovšetkým je vhodné pamätať na našich priateľov a na ostatné duše v očistci v našich časných modlitbách a pri svätej omši, ktorá je vždy obetovaná za živých i mŕtvych.

 

Utorok – úcta k anjelovi strážnemu

Utorok, na druhej strane, by mohol byť obzvlášť venovaný upevňovaniu blízkych vzťahov s našimi strážnymi anjelmi. Možno by ste chceli nazvať svojho strážneho anjela nejakým menom. To vám môže pomôcť viac mu dôverovať. Aj svätý Josemaría nám hovorí: „Dôverujte vo svojho strážneho anjela. Považujte ho za veľmi drahého priateľa – a tým aj je – a urobí pre vás tisícky služieb v bežných každodenných záležitostiach.“ A dodáva: „Ak si spomeniete na prítomnosť svojho anjela strážneho a na anjelov strážnych vašich blížnych, vyhnete sa nerozumným rečiam, ktoré sa nám denne natískajú do našich rozhovorov.

Navyše, v tento deň si možno budete chcieť častejšie spomínať na mocného anjelského ochrancu, ktorého nám Pán dal, zvlášť keď podstupujeme skúšky nášho pozemského života a sme vystavení diabolskému vplyvu medzi nami. Môže vám pomôcť modlitba sv. Michala Archanjela: 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Streda – spomienka na sv. Jozefa

Stredy môžu byť dňami, v ktorých sa snažíme komunikovať častejšie a intenzívnejšie so sv. Jozefom. Nie je len verným pestúnom nášho Pána Ježiša Krista, panenským manželom Panny Márie, ale aj ochrancom nazaretskej domácnosti, vzor robotníkov, majstrom modlitby a vnútorného života, patrónom umierajúcich a tiež patrónom všeobecnej Cirkvi.

Týmto posledným názvom sa nám pripomína myšlienka, že svätý Jozef je osobne a skutočne spojený s každou ľudskou bytosťou. Patrí do tichého a nadprirodzeného sveta. Ale to neznamená, že je ako duch. Nie, je veľmi reálny a zaujíma sa o nás všetkých, pretože Ježiš, ktorému pomáhal v Jeho vykupiteľskom diele, vykúpil celé ľudstvo svojou krvou. Je skutočne najmilujúcejším otcom každého človeka. Takto hovorí sv. Josemaría: „Sv. Jozef, otec Krista, je tiež aj tvojím otcom a hlavou tvojej rodiny. Obracaj sa naňho.

Aj v stredu si vyhraďme istý čas na vzývanie svätého Jozefa vo všetkých našich potrebách. Počas modlitby ho s dôverou oslovujme a venujme mu osobitnú pozornosť. Okrem toho by sme ho mohli prosiť, aby nás naučil komunikovať s naším Pánom a našou Najsvätejšou Matkou.

 

Štvrtky – Eucharistický deň

Štvrtok je navždy spojený so Svätou Eucharistiou, lebo bol to práve štvrtok, keď Pán počas Poslednej večere ustanovil Sviatosť oltárnu. Vhodné je venovať tento deň meditácii a konverzácii s mystickým svetom o tomto veľkom tajomstve viery. Takto svätý Matúš inšpirovaný Duchom Svätým zaznamenal založenie Eucharistie:

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.  (Mt 26, 26-28)

Bola to rozlúčková večera, ktorá spojila starú a novú zmluvu, aby bol nasledujúci deň zapečatený na kríži vzácnou krvou nášho Pána. Preto je vhodné urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa každý štvrtok stal eucharistickým dňom. Mohli by sme začať účasťou na svätej omši, ak sa nám nedá v iných pracovných dňoch. Je to veľká vec prebývať pri znovuprezentovaní obety na Kalvárii a prijímať úctivo Chlieb života v deň, ktorý nie je prikázaným dňom. Za týchto okolností sa tešme z dodatočnej a osobnej istoty, že sa zúčastňujeme svätej omše nie z nejakého strachu alebo požiadavky, ale z čistej a slobodnej lásky.

Vo štvrtok by sme mohli vniesť toto veľké tajomstvo lásky do modlitebnej meditácie a nezabudnúť návštíviť nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti, nášho tichého a často osamelého Pána v nespočetných katolíckych kostoloch a kaplnkách. Okrem toho sa snažme znásobiť našu dychtivosť sviatostne prijať Pána skrze celodennú modlitbu duchovného prijímania. Mnohí považovali za užitočné použiť tú, ktorú obľuboval sv. Josemaría: ”Daj, Pane, aby som Ťa prijal s čistotou, pokorou a oddanosťou, ktorou Ťa prijala Tvoja Najsvätejšia Matka, v duchu a horlivosti svätých.

 

Piatok – spomienka utrpenia nášho Pána

V piatok si spomíname na udalosti z Kalvárie. Bol to piatok, keď bol Ježiš zavesený na kríži za našu spásu. Bolo by veľkou škodou, keby sme boli ponorení iba do nášho pozemského bytia a nespomenuli si na takúto pamiatku. Snažme sa pripomínať si utrpenie Pána počas celého dňa. Niet pochýb, že najlepší moment na to bude v obete svätej omše, na ktorej sa zúčastníme. V nej sa premiestnime na Golgotu k najvyššiemu Veľkňazovi v tej istej obete a s tým istým úmyslom, aký mal v tom čase Ježiš Kristus. To on, večné Logos (druhá Osoba Najsvätejšej Trojice, večné Slovo) stále žije – ako Boh – vo večnosti, teda mimo časových a priestorových obmedzení.

Ak nám to naše profesijné a rodinné povinnosti dovolia, bolo by vhodné, keby sme sa v piatok pomodlili krížovú cestu, ktorú naša Matka Cirkev obohacuje veľkorysými odpustkami. Takto hovorí svätý Josemaría: „Krížová cesta je naozaj silná a plodná úcta! Kiež by sme mohli každý piatok prejsť tých štrnásť zastavení utrpenia a smrti nášho Pána. Uisťujem vás, že získate silu na celý ďalší týždeň.

Požehnaný Alvaro del Portillo k tomu dodal, že krížová cesta nie je žiadnou smútočnou úctou. Escrivá mnohokrát učil, že kresťanská radosť má svoje korene v tvare kríža. Ak je utrpenie Krista cestou bolesti, je tiež cestou nádeje vedúcou k istému víťazstvu.

 

Soboty – deň na počesť Panny Márie

Soboty boli vždy spojené s Pannou Máriou. Kresťania nikdy nezabudli na tú smutnú sobotu, keď telo Ježiša Krista ležalo v hrobe a Mária posilňovala učeníkov dôverou. Poskytovala im veľkú podporu vo svojej neotrasiteľnej viere. V najtemnejšej hodine je Mária skutočne nádejou kresťanov. Z tohto dôvodu bola sobota v priebehu storočí venovaná Panne Márii.

Skvelou myšlienkou by bolo stanoviť si každú sobotu za mariánsky deň. Mohli by sme začať napríklad venovaním osobitnej pozornosti našej Panne, zvlášť keď ráno obetujeme samých seba a oslovujeme Trojjediného Boha a celé nebeské zástupy. Ona je Kráľovnou Neba – tou najdôležitejšiou osobou v sprievode nášho Pána. Po Bohu nasleduje Mária. Ona si zaslúži našu zvláštnu pozornosť. Ak teda obetujeme celý náš deň Všemohúcemu, možno sa budeme chcieť rozprávať s Pannou Máriou a vyprosovať si jej ochranu.

Existuje veľmi známa starodávna modlitba Memorare, ktorú sa kresťania dlho modlievali. Napísal ju sv. Bernard z Clairvaux (1090–1153), učiteľ Cirkvi, ktorý Máriu nesmierne miloval. 

Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien, k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen. 

Takisto by bolo vhodné pomodliť sa posvätný ruženec intenzívnejšie celou našou mariánskou oddanosťou. O ňom povedal pápež Pius XII: “Aký milý a príjemný pohľad je to pre Boha, keď kresťanská domácnosť zuní opakovanými chválami na počesť vznešenej Kráľovnou neba! Modlitba ruženca spája rodičov a ich deti, ktorí sa vracajú od svojich každodenných povinností, a schádzajú sa pred obrazom Panny Márie v obdivuhodnom spojení sŕdc. Spája ich zbožne s neprítomnými i s mŕtvymi.

Pápež sv. Ján XXIII. ho nazval „najchvályhodnejšou formou modlitby a meditácie“. Pápeži odporúčali svätý ruženec z celého srdca a obohatili ho o odpustky. Je tiež veľmi vhodné modliť sa alebo spievať Zdravas kráľovná. Je to veľmi krásna starodávna modlitba, ktorá určite poteší našu blahoslavenú Matku. 

Zdravas‘, Kráľovná, matka milosrdenstva; život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas‘. K tebe voláme, hriešni synovia Evy, v tomto sĺz údolí stenajúci, plačúci. A preto teda, Orodovnica naša, obráť k nám tie svoje premilosrdné oči. A nám Ježiša, ktorý je požehnaný plod života tvojho, tam vo večnosti ukáž. Ó milostivá a nad všetky pobožná, ó presladká Panna, Matka Božia Mária.

Rovnako ako v modlitbe Zdravas’, aj tu si pripomíname Pannu Máriu a jej nádherné tituly, najmä ako Kráľovnú, a v pokore ju prosíme o pomoc pre nás, ktorí sme stále „v tomto našom vyhnanstve“. Dotýkajme sa jej Nepoškvrneného Srdca.

Panna Mária prosila prostredníctvom sestry Lucie z Fatimy, aby sme s osobitnou oddanosťou obetovali 5 po sebe idúcich prvých sobôt v mesiaci účasťou na svätej omši, prijatím svätého prijímania ako odčinenia za hriechy, modlitbou ruženca na počesť jej Nepoškvrneného srdca a meditovali najmenej pätnásť minút o tajomstvách ruženca. Je to skvelá myšlienka, ako prežiť túto úctu v prvú sobotu v mesiaci.

V súlade s touto požiadavkou, ktorú nám odovzdala samotná Panna Mária, by bolo chvályhodným riešením obetovať každú prvú sobotu prežívaním a rozširovaním lásky k Nepoškvrnenému Srdcu medzi našich priateľov a obetovať sa ako zmierna obeta za hriechy  páchané po celom svete.

 

Nedeľa – deň na počesť Najsvätejšej Trojice

Nakoniec by sme mohli venovať nedeľu osobitnej úcte Najsvätejšej Trojici, ktorá je samým jadrom a vrcholom našich životov. Katechizmus Katolíckej cirkvi nazýva tajomstvo Najsvätejšej Trojice „ústredným tajomstvom kresťanskej viery a života“ (KKC, 234). Toto veľké tajomstvo by malo zaujať prvé miesto aj v praktickej úrovni života kresťanov. Je vhodné, aby sa každá nedeľa stala osobitným trojičným dňom. 

Keď v nedeľu kedykoľvek urobíme znamenie kríža, snažme sa ho urobiť takým spôsobom, aby sme skutočne mysleli to, čo hovoríme: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého!” Okrem toho by sme mohli v našej vnútornej modlitbe premýšľať nad týmto veľkým tajomstvom našej viery, istú chvíľu meditovať a z času na čas recitovať slová Te deum (anjelskú Trojsvätú pieseň, Atanázovo vyznanie viery).

Keď v nedeľu meníme akékoľvek svoje činnosti (máme na mysli aktivity bez charakteru fyzickej práce; nezabudnime na to, že musíme sviatočný deň svätiť), môžeme si opakovať: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému!“ alebo slová, ktoré povedal svätý Josemaría: „Zdravas’ Mária, dcéra Boha Otca; Zdravas Mária, Matka Boha Syna; Zdravas’ Mária, manželka Boha Ducha Svätého! Väčšej od teba niet okrem Boha!

 

zdroj: CatholicExchange
il. obr.: Pixabay

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •