V noci pred 19. nedeľou po Turícach, keď sa číta evanjelium o svadobnej hostine, bola Anna Katarína Emerichová v roku 1819 vovedená blahoslaveným Mikulášom z Flüe do nasledujúcej vízie.

Rozprávala: „Videla som blahoslaveného Mikuláša ako starého vysokého muža s vlasmi ako striebro a s nízkou vrúbkovanou a drahokamami sa lesknúcou korunou na hlave. Mal na sebe snehobiele šaty až po členky a korunu s drahokamami v ruke. Spýtala som sa ho, ako to, že namiesto byliniek má trblietavú korunu. Hovoril vážne a krátko o mojej smrti a o mojom predurčení a že ma chce sprevádzať na jednu moju veľkú svadbu. Nasadil mi korunu a vzniesla som sa s ním do paláca, ktorý som videla akoby vznášať sa vo vzduchu predo mnou. Mala som byť nevestou, ale veľmi som sa hanbila a bola som taká ustráchaná, že som to vôbec nevedela pochopiť. V paláci bola neobyčajne veľkolepá svadba. Bolo to, akoby som mala na svadobnej hostine vidieť, ako je posúdené konanie i nekonanie všetkých stavovských povolaní sveta a tiež účinky blažených predkov všetkých ľudí na nich samých. Najprv tam bol pripravený stôl pre duchovenstvo. Videla som pápeža a biskupov s ich berlami a ornátmi sedieť okolo a veľmi veľa vysoko i nižšie postavených duchovných. Každý mal vo vyššom zástupe nad sebou blahoslavených a svätých svojho druhu, svojich predkov a svojich patrónov a patrónov úradu, ktorí na nich pôsobili, posudzovali ich a rozhodovali o nich. Pri stole boli aj duchovné nevesty z najvýznamnejších rodov a ja som sa musela k nim posadiť so svojou korunou ako im podobná. Veľmi som sa hanbila. Títo všetci boli žijúci, ale nemali žiadne koruny. Nado mnou stál muž, ktorý ma pozval, a keďže som bola taká ustráchaná, vykonal a vybavil všetko za mňa. Jedlá na stole mali síce konkrétnu podobu, ale neboli to žiadne pozemské potraviny. Pozerala som cez všetko a čítala som vo všetkých srdciach. Za jedálňou som videla komnaty a izby všetkého druhu, v ktorých boli a z ktorých prichádzali ľudia. Mnohí z duchovenstva boli vylúčení ako nehodní od svadobného stola, pretože sa zamiešali so svetskými ľuďmi a slúžili im viac ako Cirkvi. Tí svetskí boli potrestaní ako prví, až potom boli od stola vylúčení duchovní a boli vyhnaní do iných komnát, bližších alebo vzdialenejších. Počet spravodlivých bol veľmi malý. To bol prvý stôl a prvá hodina. Duchovenstvo ustúpilo. Bol pripravený ďalší stôl, za ktorým som už nesedela spoločne s nimi, ale stála som na podlahe medzi divákmi. Blažený Mikuláš zotrvával stále nado mnou a bol mi oporou. K stolu prichádzalo teraz veľké množstvo cisárov, kráľov a panovníkov, ktorým iní veľkí páni slúžili. Nad nimi sa zjavili svätí z predkov každého z nich. Niektorí z týchto panovníkov si ma všimli. Bola som bojazlivá. Mikuláš odpovedal vždy za mňa. Nesedeli dlho pri stole. Všetci boli veľmi ľahostajní, hádali sa, boli slabí a zmätení, bez čnosti. Mnohí z nich si ani nezasadli k stolu a boli vykázaní von. Spomínam si, že som videla predovšetkým rodinu Croy, ktorá mala medzi svojimi predkami stigmatizovanú svätú. Lebo ona ku mne zvolala: Pozri, tu sú Croy!

Potom sa objavil stôl vznešenej šľachty a ja som videla medzi nimi sudcovu ženu nad svojou rodinou.

Potom prišiel stôl bohatých občanov. Nemôžem vypovedať, aký odporná bola táto stavovská skupina. Väčšinu z nich som videla zavrhnutých a so seberovnými zo šľachtického stavu uzavretých v diere ako v stoke a tam sa brodili v špine.

Potom prišiel stôl pomerne dobrého stavovského rodu. Boli to starí poctiví občania a roľníci. Bolo tam veľa dobrých ľudí, mnoho z mojich známych. Môj otec a moja mama tam stáli tiež. Vtom prišli aj potomkovia brata Mikuláša, naozaj dobrí, silní ľudia občianskeho stavu, ale niektorých odtiaľ vylúčil. Potom prišli ešte chudobní a mrzáci, medzi nimi mnohí zbožní, ale aj zlí, ktorí boli odmietnutí. Mala som s nimi veľa práce. Videla som nespočetné množstvo ľudí a súdy nad nimi; nedokážem to všetko opísať. Keď týchto šesť stolov pominulo, vzal ma svätý muž a vrátili sme sa naspäť. Priviedol ma späť do postele, z ktorej ma bol vzal. Bola som celkom slabá a v bezvedomí, nemohla som sa pohnúť, bola som bez známky života. Bolo to, ako keby som zomierala. Mikuláš poznačil môj život krátko, a predsa ešte neurčito.“

Tento úryvok nájdete v knihe Tajomstvá posledných časov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.