Dňa 6. júna 2017 sa v tichu na svet narodil chlapec s menom Côme de Cacqueray. Po diagnostikovaní malformácie pod močovým mechúrom (ako zátka, ktorá zabraňuje toku moču z tela), ktorá poškodila močový mechúr a obličky počas tehotenstva, bude dieťa potrebovať svojich rodičov, lekárov a sestry, aby bojovali za jeho život. Priatelia sa zhromaždili okolo neho v rastúcej modlitbovej reťazi a napriek minimálnej šanci, malý Côme teraz oslávil svoje prvé narodeniny.
Rodičia Ségolène a Aurélien de Cacqueray hovoria svoje svedectvo
Côme sa narodil v Paríži, asi 200 míľ od nášho domova a od svojich bratov a sestry. Po mesiaci starostlivosti a operácií nás lekári informovali, že jeho obličky zlyhávajú a že pre neho nie je možné urobiť vonkoncom nič. Côme začal s paliatívnou starostlivosťou 12. júla. Dostali sme ho domov, aby mohol mať čo najdlhší rodinný čas. Leto prešlo a Côme bol stále s nami – slabý, ale stále veľmi skutočný a živý. Lekári nám povedali, že bude spať viac a viac a bude jesť čoraz menej. Namiesto toho sa stával čoraz živší, aktívnejší a spokojne pokračoval v pití mlieka zo svojich fliaš v malých dávkach. Na konci septembra bol náš Côme opäť diagnostikovaný. Na našu radosť a na prekvapenie lekárov sa jeho stav zlepšil tak, že bolo rozhodnuté, že bude žiť. Aké víťazstvo! Malý Côme je bojovník. Požehnaná Panna a sv. Charbel ho chránili a zachránili.
Čo predovšetkým prekvapilo lekárov?
Zlyhanie obličiek má v celom tele vážne dôsledky: pomalý rast, znížená svalová hmotnosť, nedostatok chuti do jedla atď. Kreatinínové hladiny sú markerom funkcie obličiek. Pre dieťa by mal byť kreatinín okolo 40 a pre dospelého hodnota od 100 do 120 (ak si dobre pamätám – nie sme lekári!). Cômova hladina kreatinínu bola 480 týždeň po jeho narodení. Potom klesol na 270 a stabilizoval sa potom, ako dostal v júni dialýzu. Táto úroveň je pre dieťa príliš vysoká a otrávila jeho krv. Lekári nemohli urobiť nič pre naše dieťa. Vysvetlili nám, že má len pár dní alebo týždňov na to, aby žil. Ale on to dokázal na 3 mesiace do septembra. Vtedy sa lekári rozhodli vziať ďalšiu vzorku krvi. Jeho hladina kreatinínu klesla na 200, potom 125 do konca septembra. Jeho obličky začali znova fungovať. Nie dostatočne na to, aby prežil bez liekov, ale dosť, aby jeho život už nebol v nebezpečenstve. Lekári nedokázali vysvetliť tento náhly pokles. V nemocnici sa zistilo, že jeho hladiny kreatinínu klesli tak ako žiadne dovtedy, doslova úžasne.
Côme tak milovaný sestrami
Côme je veľmi jednoduché a milé dieťa. Nekričí ani počas procedúr, výmeny obväzov, injekcií atď. Pozerá na ľudí so svojim hlbokým pohľadom a nenechá ich odvrátiť zrak. Usmeje sa a spokojne sa na Vás pozerá. Keď ideme do nemocnice, sestry, ktoré sa o neho starali od jeho narodenia sa k nemu vždy chcú vrátiť. Rozlúčili sa s ním, keď sme ho v júli priviedli domov, keď sme si mysleli, že je to naposledy, kedy ho uvidia. Côme je trochu maskot. Teraz prijíma doma návštevy dvakrát týždenne. On je prvý malý pacient pre sestry, ktorého navštevujú doma. Žijeme vo vidieckej oblasti a väčšina pacientov je starších. Sestry nám hovoria, že na Côma nikdy nezabudnú. Myslia na neho ako na ich šťastné dieťa!
Ako ste zostali žiť v nádeji ako rodina?
Keď sa ocitnete v takejto situácii, môžete reagovať jedným z dvoch spôsobov: môžete sa opýtať “prečo my?” Zatvoríte sa vtedy do seba a odvrátite sa od Boha. Alebo sa môžete modliť a zostať v nádeji. Musíte závisieť od svojich blízkych, rodiny a priateľov. Sme im vďační za to, že nás obklopili s takou láskou. Každý nový deň s malým Cômom je víťazstvo. Samozrejme, správa pre lekárov bola pre nás náročná, ale aj v najhorších chvíľach si musíte udržať vieru. Môj manžel ma podporoval, nikdy nezúril. A ja som sa k nemu vždy sklonila do náručia, keď som cítila, že moje slzy sa nikdy nezastavia. Povedali sme ostatným deťom: “Boh nám zveril Côma a našou úlohou je milovať ho celým svojím srdcom. Bez ohľadu na to, ako krátky je jeho pozemský život, musíme bojovať. “Oceniť jeho prítomnosť každý deň. A ak ho Boh vezme k sebe, je to preto, že má veľké poslanie, ktoré sa má splniť z neba. Veľmi dôkladne sme sledovali príbeh o Gaspardovi (dieťa, ktoré zomrelo na Sandhoffovu choroba) prostredníctvom Facebookovej stránky, ktorú jeho otec pripravil, aby rozprával svoj príbeh. To nám veľmi pomohlo uprostred našich výziev. Ďakujem mu a jeho rodičom za ich príklad. Gaspard určite musí pozorovať Côma z neba.
Ako jeho bratia a sestra zvládli túto ťažkú výzvu?
Dvaja bratia a sestra mali veľmi ťažký čas po narodení Côma. Boli sme oddelení mesiac a pol a boli schopní ho vidieť len na dve hodiny, keď mal dva týždne. Tak túžili, aby sa vrátil domov. Správy o pravdepodobnej smrti Côma boli ťažké, ale stále sa nás pýtali: “Bude môcť Côme robiť to či ono, keď bude väčší?” Nikdy nestratili nádej. Najstarší, ktorý má 7 rokov, mal lepšie pochopenie, o tom čo sa deje, než naše mladšie deti. Ale všetky tri boli hlboko zasiahnuté touto smutnou chvíľou v našom živote. Teraz je ich každodennou radosťou. Každý okamih s malým bratom si užívajú. Oni vedia, že unikol smrti a pokračujú v modlitbe za to, aby bol úplne uzdravený.
Čiže Côme vás pritiahol bližšie k Bohu?
Áno, Côme nás pritiahol bližšie k Bohu. Každý deň sa pozerám na svoje dieťa a poviem modlitbu, aby som poďakovala Bohu za tento nádherný dar. Rozumiem krehkosti života. Pred narodením Côma sme narazili na ťažkosti, ako každá rodina, ale nič podobné, nič tak ťažké. Keď je život vášho dieťaťa v nebezpečenstve, cítite sa bezmocní, ohromení. Iba modlitba a láska nám dali nádej.
Ako vám pomohla vaša viera?
My sme presvedčení, že Panna Mária chránila Côma. Aj keby zomrel, vieme, že by ho privítala. Akonáhle sme mohli, znelo Zdravas´ Mária do uška nášho syna, keď ležal vo svojom inkubátore. Modlitbový reťazec začal krátko po jeho narodení. Bolo neuveriteľné, že sa dozvedáme, že sa slúžili sväté omše, že sa deti modlia a kreslia obrázky pre neho. Správy prichádzali a naša nádej rástla. Pocit, že sme neboli v tomto boji sami, bolo to veľmi dojemné. Každodenne sme dostávali nové informácie, dobré i zlé … nikdy sme nevedeli, či by sme sa mali radovať alebo plakať … ale vždy sme vkladali Côma do rúk Boha. Cítili sme, že ak by zomrel, mohol by si vychutnať plnosť života v nebi. Ak by sa zotavil, bolo by to preto, že má misiu na zemi, ktorá ešte nie je úplná. Podporili nás aj kňazi, ktorí nás v tomto procese a pri rozhodovaní riadili. Prijaté sviatosti pre nášho synčeka nám pomohli. Po šiestich dňoch po jeho narodení bol pokrstený nemocničným kaplánom predtým, ako dostal dialýzu. Keď sme opustili nemocnicu v júli, usporiadali sme pre neho krstnú oslavu, kde dostal aj svoj krstný list. Celá naša rodina bola prítomná. Sviatosti ho posilnili. Stal sa vojakom pre Krista. Jeho boj pokračoval, bol však už vyzbrojený milosťou.
Ktorá modlitba je pre vás najdôležitejšia?
Novéna k svätému Charbelovi, ako aj malá modlitba, ktorú recitujeme, keď sme pomazali Côma s olejom svätého Charbela. Po narodení Cômeho, vidiac závažnosť situácie, veľa ľudí nám povedalo, že sa modlia k svätým. Po návšteve opátstva Solesmes nám priateľ poslal modlitbu k svätému Charbelovi a jeho svätému oleju. Niektorí libanonskí návštevníci nám hovorili o tomto svätcovi, ktorý každý mesiac koná určité zázraky. Náš priateľ im povedal o Cômovi. Muž šiel hľadať obraz sv. Charbela a malú nádobku s jeho olejom. Keď sa vrátil, dal veci nášmu priateľovi, aby nám to odovzdal. Život tohto svätého nás obzvlášť priťahoval a rozhodli sme sa, že mu zveríme nášho malého Côma. Modlili sme sa jeho novénu od augusta. Odvtedy sme povedali svätému Charbelovi množstvo modlitieb a novén. Kúpili sme mu malú sochu, ktorá dokonale zapadá do nášho domáceho modlitebného kútika. Čo bola najťažšia správa, ktorú ste mali počuť? Správy, že liečba bude zastavená … Že nebolo nič, čo by sa dalo urobiť, iba to, aby sa lekári ubezpečili, že netrpí. Nepochybujem o úsudku lekárov. Výsledky testov sme dokonca poslali do inej nemocnice, aby mohli analyzovať situáciu. V stave, v ktorom bol, bolo rozumné očakávať, že Côme nedokáže prežiť.
Aké slová vám priniesli úľavu?
Po tejto správe sme sa vybrali do opátstva Fontgombault blízko nášho domova. Potrebovali sme duchovné rady. Opát nás prijal, sprevádzaný mníchom s titulom v medicíne. Mních nemal Cômeho lekárske záznamy, ale dokázal nám dať nádej. “Deti sa ďalej vyvíjajú až do veku 3 rokov,” povedal nám. “Starajte sa o neho. Všetko by sa mohlo zmeniť.”
Čo vidíte pri pohľade na budúcnosť?
Každý deň má vlastné starosti. Môžeme si predstaviť budúcnosť s Cômom, čo je radosť, ktorú sme sotva zvážili pred rokom. Teraz vieme, že ak sa stav jeho obličiek zhorší, môže potrebovať dialýzu. To by znamenalo zmeny v našom rodinnom živote, ale sme v pokoji pretože v súčasnosti žijeme v blízkosti nemocnice vybavenej na dialýzu.
Aký bol najšťastnejší moment týchto posledných 10 mesiacov?
Existuje ich veľa. Každý návrat domov po hospitalizácii Côma je oslavou! Ale tento rok bol pre nás Štedrý večer iný, keď sme boli na polnočnú sv. omšu. Odovzdali sme nášho synčeka narodenému Ježiškovi, ktorý držal nášho krehkého Côma v mojom brušku, som si istá. Nikdy sme nezažili Vianoce týmto spôsobom. Krásna spomienka! Dnes sa Côme neustále smeje a hrá. Jeho oči sú hlboké a vnímavé. Rovnako ako Svätá Terezka Ježiškova, zdá sa, že je náš malý niekoľko krokov vpred a teší sa privilegovanému vzťahu s nebom.
Tip na knihu: Svätý Šarbel – priateľ Boha aj ľudí, Myšlienky svätého Charbela, Svätý Charbel, ochraňuj naše rodiny!. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
