Nemusíš byť dokonalý na to, aby si bol svätý

Istý človek ležal raz vo svojej posteli, zatváral oči a v pokoji sa modlil predtým, než zaspal. Videl množstvo situácií a hovoril si, že počas dňa mohol preukázať viac lásky k svojmu blížnemu. A tak sa začal modliť: “Pane, chcem byť svätý, ale nedokážem to!” Pán mu odpovedal: “Nie, ty chceš byť dokonalý. Ale nie si!” Zrazu pocítil, ako by ho pravda udrela po hlave, pretože cítil, že Duch Svätý ho usvedčil v hĺbke svojej duše. Povedal si: “Bože, ako dlho som strávil čas stotožňovaním dokonalosti so svätosťou? Chcel som byť bezchybný v cnostiach, aby som dokonale v láske reagoval a aby som bol bez úhony na ceste k svätosti.
Avšak perfekcionizmus nie je poháňaný svätosťou, ale pýchou. Chyby človeka pokorujú. Ľudskú krehkosť je ťažké akceptovať a láka nás pokúšať ju ovládať. Táto pasca sa nazýva sebaláska, nie láska. Nedostatky človeka sú potrebné pre pokoru. Bez pokory by sme si mohli začať myslieť, že môžeme získať nebo vlastnou zásluhou. Bolestná pravda je, že sme slabí, neustále padáme a naše srdce je plné nedostatkov. Nie je deň, keby sme v niečom nezlyhali. Ale naša slabosť nás učí, aby sme sa opreli o Jeho silu. Pán hovorí prostredníctvom sv. Pavla: “Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.” (2Kor 12,9) Ako hlboko sa musí Pán skloniť, aby ma vyzdvihol? Aký dobrý musí byť, keď ma neustále miluje?
V liste duchovného vodcu z knihy Nech sa stane Tvoja vôľa! píše sv. František Saleský: “Sťažujete sa, že vo vašom živote sa vyskytujú mnohé nedokonalosti a nedostatky, napriek tomu, že túžite po dokonalosti a čistote lásky k nášmu Bohu. Odpoviem vám, že nemôžeme úplne zanechať samých seba, kým sme tu na zemi. Musíme znášať samých seba, kým nás Boh nepovolá do neba … Takže musíme mať trpezlivosť a neočakávajme, že sa budeme môcť za deň vyliečiť z toľkých zlých návykov, ktoré sme si zaslúžili slabou starostlivosťou o vlastné duchovné zdravie … Duša potrebuje byť trpezlivá s celým svetom, ale najprv so sebou samou.
Ak sme niekedy pokúšaní myslieť si, že dokonalosť je požiadavkou svätosti, je tu príklad jedného svätého, o ktorého príhovor môžete prosiť. Ním bol svätý Konrád z Piacenzy. On vie, aké je to robiť chyby.

Príbeh sv. Konráda
Konrád z Piacenzy, ktorého sviatok slávime 19. februára, bol šľachticom, ktorý žil v Taliansku na prelome 13. a 14. storočia. Jedného dňa šiel loviť divú zver so skupinou spoločníkov. Keď sa po čase ukázalo, že ťažko niečo chytia, povedal svojim priateľom, aby si založili oheň. Zapálili ho blízko krovia a čakali, až sa nejaký zver objaví. Náhle sa zdvihol silný vietor a oheň sa vymkol spod kontroly. On i jeho spoločníci utiekli, ale šialenstvo sa rozzúrilo. Katastrofa skončila spáleným lesom, boli zničené kukuričné polia a oheň sa rozšíril až do okolitých dedín. V hanbe sa rozhodli Konrád i ostatní, že nikomu nepovedia pravdu o tom, odkiaľ sa vzal požiar. Všetko fungovalo a nikto sa o tom nedozvedel. Až kým nezatkli istého chudobného človeka, ktorý v deň požiaru zbieral raždie v blízkosti lesa. Odsúdili ho na popravu za to, že založil oheň a spôsobil ním obrovské škody. Zničený týmto tragickým obratom udalostí sa Konrád ponáhľal k obrane nevinného roľníka a odhalil pravdu o tom, čo sa stalo v onen deň.
Roľníka oslobodili a Konrádovi nariadili odškodniť všetkých, ktorí stratili domovy, polia i úrodu. Minul takmer všetko svoje bohatstvo, aby ľuďom odčinili túto škodu. No stratou tohto bohatstva ucítil on i jeho manželka Eufrosyna Boží prst, ktorý začal riadiť ich životy. Rozhodli sa, že sa zbavia svojho bohatstva a zvyšok svojho života obetujú Bohu v službe chudobným.
Už počas svojho života sa povesť o sv. Konrádovi tak rozšírila, že pútnici prichádzali zo všetkých strán a prosili o jeho modlitby. On sám zomrel počas modlitby pred krížom.

“Patrón nedokonalosti”?
Svätý Konrád mal množstvo chýb. Oficiálne nie je “patrónom nedokonalosti” (je vlastne patrónom ľudí trpiacich na pruh). Jeho príbeh však dokazuje, že osobné zlyhania sú potrebné na ceste k svätosti. Niekedy robíme bláznivé a nezodpovedné veci. Boží prst nás chce nasmerovať aj v dôsledku našich najväčších zlyhaní. Konrád urobil vážne chyby v úsudku, keď založil oheň a skrýval svoju vinu. Napriek tomu, keď sa dozvedel, že v stávke je život nevinného človeka, prestal myslieť na vlastnú hanbu, pozbieral všetku svoju odvahu a priznal si svoju vinu napriek veľkým osobným stratám. Tento moment sa stal jeho bodom zvratu. Jeho spoveď položila prvý kameň na ceste k svätosti. Najhorší deň jeho života sa stal bránou do večnej radosti. Keď sme pokúšaní hanbiť sa za nedostatok cnosti, svätý Konrád nám pripomína, že pokora a poctivosť nás môžu pozdvihnúť oveľa účinnejšie ako sebaľútosť. Žiadna chyba nie je príliš veľká na to, aby sme ju neprekonali. Každý pád môže byť krokom na ceste k svätosti. Prostredníctvom príhovoru sv. Konráda z Piacenzy môžeme vždy nájsť nádej, že aj najväčší neúspech môže byť mostom k Božiemu milosrdenstvu a milosti.

zdroj: CatholicExchange
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 406
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    406
    Shares