Škapuliar zmieril umierajúceho s Bohom

Na Veľký piatok sa istý muž nachádzal 240 kilometrov od Gainesville. Veril totiž, že sa tu nachádza katolícky kostol. Bol odhodlaný precestovať tú veľkú vzdialenosť a zotrvať tam celú Veľkú noc. Po príchode na toto miesto však zistil, že žiadny kostol tu nie je, dokonca ani kňaz a najbližšie miesto, kde by mohol prijať sviatosti, bolo však príliš ďaleko na to, aby sa vydal na cestu, a tak si objednal izbu v hoteli, kde zostal niekoľko dní.

Ráno po príchode si všimol, že do jednej z miestností vchádzalo a vychádzalo akosi priveľa ľudí. Spýtal sa majiteľovej dcéry, čo sa to tam deje. Dostal odpoveď, že tam leží mladý muž z Massachusetts, ktorý umieral na tuberkulózu. Pán MacGill požiadal personál, aby ho mohol navštíviť. A keďže nemal moc práce a návštevy boli chorému veľmi príjemné, často sedával celé hodiny pri jeho posteli a pomáhal mu rôznymi malými službami – upravoval mu vankúše, dával mu piť alebo mu podával lieky. Hovoril s ním o všetkom, o čom si myslel, že by ho mohlo zaujímať. Vyhýbal sa však téme náboženstva, pretože predpokladal, že mladý muž je protestant.

Večer pred svojím odchodom navštívil pán MacGill chorého ešte raz. Tesne predtým, než sa chcel rozlúčiť, sa k nemu naklonil, aby ho nadvihol. Chcel mu napraviť vankúše a posteľnú bielizeň. Vtom si však na jeho krku všimol škapuliar. Začal sa ho teda naň vypytovať. Keď však videl, že chorý bol unavený a ospalý a nedokázal mu už povedať viac, MacGill sa rozhodol prísť k nemu skoro ráno. Pacienta sa opýtal, či je katolík, lebo si všimol škapuliar. „Nie, nie som z tých,“ odpovedal. „Moja matka bola, ale zomrela, keď som bol celkom dieťa. Pred smrťou som chodieval do kostola a do nedeľnej školy, ale potom som sa s náboženstvom nestretal. Môj otec mal v Bostone ubytovňu pre námorníkov, takže si viete predstaviť, aký druh spoločníkov ma obklopoval počas môjho dospievania. Na začiatku tejto choroby ma ošetrovala istá milosrdná sestra v nemocnici a predtým, než som sem prišiel, dala mi škapuliar. Odporúčala mi ho nosiť, pretože by to mohlo byť pre mňa veľmi užitočné. Nosím ho od tej doby, len aby som ju potešil, pretože bola vždy ku mne milá, a budem v tom pokračovať, aj keď sa vrátim domov.“

Na otázku, či by sa chcel porozprávať s kňazom, povedal, že chce, ale dodal, že takmer zabudol na všetko, čo kedy vedel o katolíckom náboženstve, ale že ak by niekedy šiel na nejakú bohoslužbu, uprednostnil by náboženstvo jeho matky pred iným. Jeho priateľ videl, že nemôže strácať čas, lebo mladík bol v poslednom štádiu choroby. A tak sa ponáhľal do telegrafnej kancelárie a poslal správu otcovi Kennymu v Pilatea. Kňaz nastúpil hneď na vlak a ráno dorazil do Gainesville. Vošiel do nemocničnej izby, poučil mladého muža, vyspovedal ho a udelil mu sväté prijímanie a posledné pomazanie. Hneď v nasledujúci deň chorý zomrel. 

Nie je to opäť dôkaz toho, ako sa Svätá Matka Božia stará o všetkých, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom pod jej ochranou? Keby tento mladík nemal škapuliar, pravdepodobne by zomrel bez možnosti zmierenia sa s Bohom.

zdroj: prevzaté z knihy Garland for Our Lady, írske uršulínky, 1920; kniha má imprimatur)
il. obr.: tu

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •