Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu. Sir 24, 14
Starobylá legenda hovorí, že Mária bola v chráme zverená najmä jednej svätej prorokyni, sedemdesiatročnej nábožnej vdove Anne, ktorá sa stala jej druhou, starostlivou a láskavou matkou.
Svätý Hieronym a svätý Bonaventúra píšu, ako Mária trávila čas v chráme: „O polnoci vždy vstala a modlila sa k Bohu za seba a za celý národ. Ráno vstávala veľmi skoro a do deviatej hodiny sa modlila. Potom sa až do tretej hodiny popoludní venovala ručným prácam. Od tretej hodiny popoludní čítala Sväté písmo a prijímala pokrm z rúk anjela, ktorý sa jej zjavoval. Potom znovu pracovala až do večernej obety, ktorá sa konala každý večer v chráme a Mária sa na nej vždy s veľkou nábožnosťou zúčastňovala. Takto sa striedali pozemské veci s nadpozemskými, pričom vrcholom všetkého bola modlitba.“
Hovorí sa, že Panna Mária bola v chráme živená viac anjelským pokrmom než obyčajnou stravou, čomu sa netreba diviť; veď to bola omilostená bytosť, ktorú Boh vyznamenal zvláštnymi prednosťami. Napokon, aj niektorých svätých obdaril Boh podobnou milosťou. Z Písma vieme, že prorokovi Eliášovi bol istý čas prinášaný pokrm z neba. Mnohí svätí sa celé týždne i roky živili jedine Eucharistiou. Tak mohla byť aj svätá panna zázračne sýtená a občerstvovaná nebeskými anjelmi, ktorí boli určení, aby ju obsluhovali a ochraňovali.
Chrámové panny sa pod vedením ctihodných žien zaoberali bežnými prácami, primeranými ich veku. Väčšina z nich sa mala po určenom čase vrátiť do otcovského domu, k svojej rodine, a tak sa tu dievčatá museli priučiť zručnostiam potrebným pre všetky židovské ženy. Priasť ľan a vlnu, tkať plátno a farebné vlny, vyšívať zlatou niťou vzácne látky a vtkávať rôznofarebné obrazce – to boli práce, v ktorých sa každodenne cvičili, aby sa čím skôr dopracovali k dokonalosti.
Aj Mária prikladala ruku k všetkým týmto ženským prácam; a hoci mnohé úlohy, ktoré jej pridelili, boli nízke a nepatrné, predsa ich vykonávala v pokore s vedomím, že aj prostredníctvom nich slúži Bohu a oslavuje ho.
S veľkou radosťou nacvičovala spolu s ostatnými chrámovými pannami spev žalmov a chválospevov. Jej najmilšou činnosťou však bolo čítanie Písma a vyučovanie, ktoré viedli starí ctihodní kňazi. Máriino srdce prekypovalo svätou túžbou pri výkladoch týchto svätých kníh, keď sa hovorilo o nekonečnej Božej velebnosti, o zázrakoch, ktoré Boh vykonal Izraelskému ľudu, o proroctvách týkajúcich sa budúceho Mesiáša, o hlbokom význame starozákonných obradov a bohoslužieb.
Takto žila Mária v neustálej modlitbe a v telesnej i duševnej práci.
Najkrajší obraz o cnostiach požehnaného dievčaťa vykreslil jej zvláštny ctiteľ, svätý biskup a cirkevný učiteľ Ambróz, ktorý hovorí: „Ona bola pannou nielen podľa tela, ale aj podľa srdca a čistotu svojej mysle nepoškvrnila ani tieňom hriechu. Bola pokorná v zmýšľaní, usilovná v práci a zdržanlivá v reči. Nerozprávala veľa, v rozhovore bola skromná a svoje srdce neotvárala pred človekom, ale pred Bohom. Horlivo a s radosťou čítala Písma. Nikoho neurážala, všetkých milovala, ctila si starších, svojim družkám nezávidela, utekala pred márnivosťou a vyhľadávala spoločnosť Boha. Jej oči neboli zvedavé, slová neboli nerozvážne, žiadny jej skutok nebol neúctivý, posunky neboli márnivé, jej hlas bol mierny. Dievčina vykonávala všetky svoje povinnosti s takou jemnou svedomitosťou, že príkladom svojho cnostného života sa zdala byť skôr učiteľkou všetkých než žiačkou. Mária sa nijako nevyvyšovala nad iné panny, jej spoločníčkami boli sväté myšlienky; nikdy nebola osamotená, aj keď sa to navonok tak zdalo. A či sa vari mohla považovať za osamelú, keď mala nablízku toľko svätých kníh, toľko archanjelov a prorokov? Bola síce zmätená, keď k nej neskôr prišiel archanjel Gabriel, no nie preto, že by nebola zvyknutá na spoločnosť anjelov, ale preto, že sa jej ukázal v podobe muža. Z toho môžeme usudzovať, aká čistá bola dušou i telom.“
Takto, v zátiší chrámu, v ustavičnej modlitbe a práci, rástla blahoslavená Panna pod rúškom jednoduchého dievčaťa. Bola pokorná a ku všetkým láskavá. Neutekala od nevinných zábav svojich spoločníčok, bola vždy veselá, avšak bez kriku a okázalosti. Zdala sa byť jednou z nich, ale zároveň všetky cítili, že je ich nedosiahnuteľným vzorom. Aj svätí anjeli hľadeli so záľubou na jej srdce ozdobené kvetmi najkrajších cností, medzi ktorými najviac vynikala ľalia panenskej čistoty, ktorú Mária, podľa tradície, v jeruzalemskom chráme sľúbila zachovať svojmu Božskému ženíchovi. V starozákonných časoch materská dôstojnosť stála vysoko nad panenskou čistotou a dievčatá nemali väčšie prianie ako to, aby sa stali matkami hojne požehnanej rodiny a aby žili v pamiatke svojich vnukov a pravnukov. Mária sa v nesmiernej láske k Stvoriteľovi dobrovoľne rozhodla, že už tu na zemi bude žiť anjelsky čisto, a vo svojom živote to aj naplnila. Jej vyvolená duša, obdarená milosťou, túžila len po nebeských radostiach a celá jej láska patrila iba Bohu. Preto Mária, kľačiac pred chrámovou svätyňou, obetovala vo svätom zanietení Bohu svoje telo i dušu. Túto kvetinu úplnej a neporušenej čistoty zasadil Boh najprv v nebi; stala sa vlastnosťou anjelov. Mária zniesla tento krásny kvet z neba na zem a od tej doby napĺňa jej ľúbezná vôňa aj záhradu Cirkvi. Mária, vždy čistá, stala sa Kráľovnou nespočetného nebeského zboru mládencov a panien, ktorí ju nasledovali, veľkodušne sa zriekajúc sveta a prinášajúc nebeskému ženíchovi ako obeť všetko: telesnú krásu, bohatstvo milujúceho srdca aj blaženosť pozemského života.
Túto a ďalšie modlitby nájdete v knihe Skrytý život svätej Anny, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
