Sv. Pavol VI. – zástanca ruženca

Svätý pápež Pavol VI. (1897-1978) sa narodil v severnom Taliansku a počas búrlivých šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia bol zvolený za Kristovho vikára. Pred zvolením na pápežský stolec získal doktorát z kanonického práva a slúžil ako štátny tajomník Vatikánu, ako aj milánsky arcibiskup. Po smrti sv. pápeža Jána XXIII. sa druhý vatikánsky koncil na chvíľu pozastavil, ale svätý pápež Pavol VI. ho znovu otvoril a v roku 1965 ukončil. Pavol VI. bol mimoriadne pokorným mužom. Po jeho smrti sa svet dozvedel, že počas pápežskej návštevy na Filipínach v roku 1970 bol bodnutý do hrudníka na letisku v Manile bolívijským básnikom a umelcom, ktorý sa maskoval za kňaza. Muž, ktorý ho bodol, Benjamin Mendoza, kúpil dýku v moslimskom obchode s lacným tovarom. Zaujímavé je, že zázrak, ktorý bol podkladom pre blahoslavenie Pavla VI., sa udial prostredníctvom relikvie krvi, ktorá zostala na jeho rúchu z čias atentátu. Išlo o nenarodené dieťa v matkinom lone, ktoré trpelo poruchami mozgu už počas matkinho tehotenstva. Lekár jej odporučil, aby tehotenstvo prerušila, ale matka to odmietla. Namiesto toho prosila o príhovor Pavla VI. po odporúčaní istej reholníčky, ktorá jej darovala svätú kartičku s kúskom pápežského rúcha z útoku v Manile. Keď sa dieťa narodilo, na prekvapenie všetkých, neobjavili sa žiadne chyby na mozgu.

Zaujímavé bolo, že pápež Pavol VI. napísal encykliku Humanae Vitae, ktorá obhajovala ľudský život a odsúdila všetky formy antikoncepcie. Pavol VI. bol známy ako “pápež prvenstiev”, pretože bol prvým pápežom, ktorý kedy letel v lietadle, prvým pápežom, ktorý navštívil Fatimu a prvým pápežom, ktorý navštívil Svätú zem od čias sv. Petra. Bol kanonizovaný 14. októbra 2018 a jeho sviatok sa bude v cirkvi sláviť 26. septembra.

 

Mariánska úcta

Svätý pápež Pavol VI. bol veľký ctiteľom Panny Márie, čo bolo očividné z jeho žiadosti, aby sa jeho prvá omša slávila v bazilike Santa Maria delle Grazie v Brescii. Ako biskup a neskôr ako pápež často prednášal na mariánskych kongresoch a podujatiach, aby vzbudil v prítomných mariánsku oddanosť. Sviatosť krstu považoval za akési predĺženie panenského materstva Panny Márie a odvážne učil, že pre človeka, ktorý je pravým kresťanom, je potrebné byť mariánskym ctiteľom. Vo všetkých jeho učeniach o Márii vždy zdôrazňoval, že Panna Mária je vzorom kresťanskej dokonalosti.

Podobne ako mnohí z jeho predchodcov horlivo propagoval mesiac máj za zvláštny čas k uctievaniu Márie. Dokonca v roku 1965 vydal apoštolskú exhortáciu s názvom Mense Maio (Mesiac máj). Rok 1965 bol záverečným rokom Druhého vatikánskeho koncilu. Na konci zasadnutia Pavol VI. vyhlásil Máriu za Matku Cirkvi.

Pri príležitosti 50. výročia zjavení vo Fatime (13. mája 1967) sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil Fatimu. Počas svojho pontifikátu navštívil mnohé mariánske svätyne a v roku 1974 napísal apoštolskú exhortáciu s názvom Marialisa Cultusa (Kult Márie). Týmto dokumentom sa snažil napraviť istú nedbanlivosť v mariánskej oddanosti, ku ktorej došlo po Druhom vatikánskom koncile. Taktiež blahorečil veľkého františkánskeho kňaza a mučeníka lásky svätého Maximiliána Kolbeho.

 

Zástanca modlitby ruženca

Pri prvej generálnej audiencii pozdvihol sv. Pavol VI. modlitbu ruženca za obzvlášť prospešnú zbožnú prax pre všetkých veriacich. Veľmi horlil za modlitbu ruženca v kruhu rodiny a často sa o tejto praxi zmieňoval počas celého pontifikátu. Taktiež hovoril o dôležitosti meditácie počas ruženca, pričom tvrdil, že ruženec bez kontemplácie je ako telo bez duše. Počas Druhého vatikánskeho koncilu napísal list pápežskému legátovi k mariologickému kongresu, ktorý sa konal v Dominikánskej republike, a konkrétne poznamenal, že ruženec je modlitbou, v ktore sa cvičíme v mariánskej zbožnosti. V roku 1966, rok po koncile, napísal dokument Christi Matri a znovu zdôraznil, že Druhý vatikánsky koncil mal v úmysle podporovať ruženec.

V roku 1967 revidoval zoznam odpustkov ponúkaných cirkvou, zjednodušil ich a obmedzil ich na dve kategórie: čiastočné alebo úplné. Nový zoznam obsahoval aj časť o ruženci a zjednodušil chápanie odpustkov plynúcich z tejto mariánskej zbožnosti. V roku 1969 na počesť štvrtého výročia dokumentu pápeža Pia V., ktorý kodifikoval formu ruženca, vydal apoštolský list Recurrens Mensis October ako podporu modlitby ruženca počas októbra a ponúkol túto modlitbu ako prostriedok prinášajúci pokoj do sveta.

Počas pontifikátu chceli mnohí teológovia zrevidovať modlitbu ruženca a ukončiť túto zbožnú tradíciu z čias sv. Dominika. Svätý pápež Pavol VI. však zostal pevne proti týmto ideám. Chápal, že v priebehu stáročí došlo k istým úpravám v ružencovej modlitbe, ale nemal v úmysle ho zmeniť.

Počas prípravy dokumentu Marialis Cultus, jeho najznámejšieho mariánskeho dokumentu, pravidelne vracal námietky a návrhy teológov, pretože nesúhlasil s pokusmi zmeniť ruženec alebo prepísať jeho históriu. Urobil to štyrikrát! Práve z tohto dôvodu potreboval 3 roky na to, aby tento dokument dokončil. Marialis Cultus nemohol vyhlásiť za platný, kým s ním pápež Pavol VI. nebol úplne spokojný.

 

Ružencové drahokamy

Ponúkame vám zopár výrokov Pavla VI. o ruženci:

  • Ruženec je modlitbou evanjelia.
  • Podstatou modlitby ruženca je tichý rytmus a pretrvávajúce tempo, ktoré pomáhajú jednotlivcovi meditovať o tajomstvách Pánovho života tak, ako to vidia oči tej, ktorá bola najbližšie k Pánovi.
  • Reťaz ružencových Zdravasov tvorí osnovu, na ktorej sú utkané rozjímané tajomstvá.
  • Meditujúc nad tajomstvami svätého ruženca sa učíme príkladu Márie a tak si získavame pokoj do vlastných duší neustálym a nežným kontaktom s Ježišom a tajomstvami jeho vykupiteľského života.
  • Ruženec je cvičenie v zbožnosti, ktoré čerpá svoju motivačnú silu z liturgie, a tak k nej prirodzene vedie.
  • Nezabudnite opakovane klásť dôraz na modlitbu ruženca – modlitbu, ktorá je tak príjemná Panne Márii a tak často odporúčaná rímskymi pontifikmi.
  • Úprimne dúfame, že keď sa rodinné stretnutie stane príležitosťou k modleniu sa, ruženec je častým a uprednostňovaným spôsobom takejto modlitby.
  • Tak ako sa zlo rozmnožuje, mala by sa rozmnožovať aj oddanosť Božieho ľudu. Takže, ctihodní bratia [biskupi], túžim, aby ste sa ujali vedenia a povzbudzovali ľudí k horlivej modlitbe k našej najsilnejšej matke Márii skrze ruženec … táto modlitba je vhodnou príležitosťou k oddanosti Božieho ľudu, najviac potešuje Božiu Matku a je najúčinnejšia pri získavaní nebeských požehnaní.
  • Ruženec je úcta, ktorá nás cez Máriu vedie k Ježišovi.
  • Bez rozjímania je ruženec telom bez duše.
  • Tak ako história cirkvi objasňuje, tento veľmi plodný spôsob modlitby [ruženca] je nielen účinný pri odstraňovaní zla a prevencii pred nehodami, ale je tiež veľkou pomocou pri podpore kresťanského života.
  • Teraz chceme pokračovať v myšlienke našich predkov a dôrazne odporúčame modlitbu ruženca v rodinách.
  • Vyzývame všetky katolícke rodiny, aby zaviedli túto úctu [ruženec] do svojich životov a rozširovali ju ďalej.
  • Sme blahoslavení, keď sa s dôverou modlime túto veľmi populárnu a nádhernú modlitbu – ruženec – ktorým sa vyznávame z pocitov náklonnosti skrze Zdravas’ Mária, Zdravas’ Mária, Zdravas’ Mária. Náš život bude šťastný, ak sa prepletie s týmto vencom ruží, s touto chválou k Márii a s tajomstvami jej Božieho Syna.

 

zdroj: CatholicExchan
il. obr.: Pixabay

Zdieľajte
  • 97
  •  
  •  
    97
    Shares