Prečítajte si úvahu jednej matky, ktorá zmenila vnímanie Vianoc v rodine.

Rozhodla som sa, že po niekoľkých rokoch skoncujem so Santom, keďže som vnímala, ako pán St. Claus odvádza pozornosť od Ježiška – stredobodu Vianoc.

Vianočný čas sa nezadržateľne blíži. Len slabo človek premýšľa nad touto ročnou dobou, a to všetko kvôli príprave darčekov, večierkom, výzdobe domu, kulinárskym počinom. Všetko toto mi zdvíha tlak a ja sa už teraz cítim unavená. Naša rodina sa snaží myslieť na skutočný dôvod týchto sviatkov a väčšinu času sa nám to aj darí. Ale bohužiaľ, boli momenty, keď som v dôsledku záťaže z môjho zoznamu povinností zistila, že som na rodinu vrčala alebo mi jednoducho praskli nervy. Niekedy môže nátlak z vnímania sviatkov, ktoré sú v súčasnosti v znamení nakupovania, varenia a domácich prác, zakryť ich skutočný význam.

A potom tu máme starého dobrého Santa Clausa. Každý rok sa ocitáme v zápase s týmto obrovským kultúrnym gigantom, keď sa snažíme v pokoji sláviť zázrak vtelenia. Naše snahy pri príprave našich sŕdc a sŕdc našich detí na Kristovo narodenie sú často zmarené, pretože tento tučný človek žne obrovské ovácie odo Dňa vďakyvzdania. Ako môže tichý malý Ježiš bojovať so všetkými tými príbehmi zo Severného pólu, so všetkými sobmi s červenými nosmi, so všetkými batohmi hračiek zastrčenými kdesi pod stromom?

Umiestnite Santu na svoje miesto

Nie vždy to tak bolo: Santa Claus je moderným vtelením sv. Mikuláša, biskupa z Myry (v súčasnom Grécku), ktorý žil v 3. a 4. storočí. Po jeho smrti si ľudia darovali veci, aby si pripomínali štedrosť svätca. Túto tradíciu si ľudia pripomínali vždy na jeho sviatok 6. decembra, no postupne sa zmenila na základný prvok vianočných sviatkov našej kultúry.

Pred niekoľkými rokmi, keď som bola len mladou mamičkou, rozhodla som sa, že už mám dosť santu. To všetko po rokoch, keď pán Claus odvádzal pozornosť od stredobodu Vianoc, ktorým je Dieťa Ježiš. Ešte som nebola riadnou členkou katolíckej cirkvi, ale bola som za tradičnú katolícku prax dodržiavania dňa svätého Mikuláša 6. decembra ako spôsobu riešenia môjho problému so Santom. Odvtedy vnímame deň sv. Mikuláša ako sviatok Santu a Vianoce sme si nechali výlučne pre Krista. 25. december, naše vianočné ráno sa zameriava výlučne na Narodenie Pána, bez fúzatého pána s prekvapivým výzorom. Takže ako to vyzerá u nás v dome?

Vo večerných hodinách 5. decembra si spolu s deťmi prezeráme niekoľko obrázkových kníh o svätcovi (existuje veľa vynikajúcich a dobre ilustrovaných, ktoré potešia celú rodinu). Potom sa rozprávame o skutočnom sv. Mikulášovi a porovnáme ho s kultúrnym imidžom Santa Clausa. S našimi deťmi rozprávame priamo a jednoznačne a pripomíname im, že oslavujeme svätého Mikuláša spôsobom, ktorý sa líši od väčšiny ostatných rodín. Tento bod v rozhovore ich pripravuje na budúce stretnutia so Santa Clausom na našich lokálnych vianočných stretnutiach.

Tesne predtým, než ľahnú do postelí, pomôžeme im pripraviť si topánky na príchod sv. Mikuláša. V pravom duchu štedrosti sa zabávajú, kto si pripraví najväčšie topánky v nádeji, že ráno nájdu v nich väčšiu odmenu! Akonáhle sa očakávanie večera vytratí a nakoniec zaspia, naplním ich topánky dobrotami. Ide o veci veľmi jednoduché. Čokoládu, marhule, žuvačky, prípadne dobrá kniha alebo dve sú zvyčajne postačujúcim darčekom.

6. decembra, keď sa vzrušenie z plných topánok pominie, prediskutujeme zoznam adventných úloh na deň a zameriame sa na rodinu a zábavu. Začíname s prípravou palaciniek na raňajky sv. Mikuláša – dobrotu ozdobíme hrozienkami v tvare očí, jahodovou omáčkou vytvarujeme klobúk a šľahačkou mu spravíme fúzy – sú to pre nás hravé, lahodné a zábavné raňajky.

Deň rodiny, viery a bohoslužby

Po poslednej porcii jahodovej omáčky, ktorú deti zlížu z tanierov, si sadneme na gauč, čítame si knihy o svätom Mikulášovi. Neskôr si pripravíme vianočné pečenie v rámci rodiny a vyrobíme domáce vianočné pohľadnice pre členov našej rodiny. Naše tradície sa stále vyvíjajú a tento rok dúfam, že budem mať možnosť preukázať štedrosť sv. Mikuláša mimo náš dom. Plánujeme návštevu miestneho ošetrovateľského domu, kde sa porozprávame s obyvateľmi, porozdávame cukríky a zaspievame si vianočné pesničky. Ak budú plody nášho pečenia vhodné prezentovania, vezmeme zo svojich zásob aj susedom.

Tým, že som postavila starého svätého Mikuláša na jeho správne miesto, skrátila som si zoznam adventných úloh, a tak môžeme prežívať pokojnejší december nielen ja, ale aj moja rodina. Vianoce sa stávajú pokojným časom pre Boha i rodinu, ktorá môže v našich príbytkoch odpočívať. Určite budeme otvárať množstvo darčekov od starých rodičov, strýkov a tiet, ale pozornosť všetkých členov našej rodiny sa bude sústrediť na srdečné obdarúvanie sa a to všetko na počesť narodenia nášho Pána.

Tip na knihu: Pripravte mu miesto, Jeho láska ťa uzdraví, Advent a Vianoce v rodine. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.