Božský Spasiteľ určil svojej dôverníčke miesto pred svätostánkom práve tak ako pri päte kríža, keď jej povedal: „Dcéra moja, keby si každý deň nevystupovala na Kalváriu, aj keď ti to prináša toľko utrpenia, a keby si ma denne neprijímala, nemala by si sily na prácu. Sväté prijímanie je tvojím životom a prostriedkom, ktorý používam, aby som ťa urobil užitočnou pre kláštor. Bez neho by si strávila život na lôžku. Sväté prijímanie a utrpenie sú tvojou potravou.“

Sestra Mária Marta nachádzala u svojho sviatostného Boha silu a útechu. Bolo vidno, že sa ponáhľa k svätému stolu ako k prameňu života. Jej sústredená tvár žiarila tichou radosťou. Dalo sa z nej čítať: „Našla som toho, ktorého moja duša miluje, chytila som ho a už ho nepustím.“

Keď sa blížilo ráno, jej duša cítila zvlášť veľkú túžbu po svojom Bohu. Pred svätým prijímaním počula hlas Pána Ježiša: „Ponáhľaj sa, snúbenica moja! Poď vykonať, čo konajú svätí v nebesiach, poď, prijmi ma, aby si sa so mnou radovala.“

Keď prijala svojho Pána, povedala mu: „Môj dobrý Majster, teraz si pri mne a si celkom môj.“

„Áno,“ odpovedal Pán, „som celý tvoj. Odnes si ma, budem s tebou pracovať.“ Takto trávila celé dni v láskyplnom, citeľnom spojení so svojím miláčikom. Každé, aj krátke, prerušenie bolo preto pre ňu veľmi nepríjemné.

Keď sme po smrti kanonika Bouviera dostali nového spovedníka, chcel, aby žiadna sestra bez výnimky počas duchovných cvičení nepristupovala k svätému prijímaniu. Sestra Mária Marta sa pokorne podrobila, ale bolo to pre ňu také ťažké, že cestou od spovednice omdlela. Hovorievala: „Pán Ježiš si tak vrúcne praje, aby mohol prichádzať do našich sŕdc, že sa mu deň zdá priveľmi dlhý.“

V nedeľu 31. decembra 1871 mala pokorná sestra Mária Marta po svätej omši takú horúčku, že sa nemohla udržať na nohách. Preto zaľahla a tri dni veľmi trpela.

Spasiteľ ju prichádzal každé ráno navštíviť, ale na štvrtý deň jej oznámil, že pokiaľ ho chce prijať, má si po neho prísť sama.

Matka Mária Alexia, žena plná viery, jej dovolila, aby poslúchla Ježišovu výzvu. Sestra Mária Marta sa potom, hoci celkom spotená, začala obliekať. Bola však stále taká slabá, že takmer omdlievala. Ošetrovateľka ju zdvihla a pomohla jej pri obliekaní. Potom ju spoločne s predstavenou doviedli k mriežke, kde úbohá chorá klesla na stoličku, pričom vyzerala ako umierajúca. Napriek tomu však bola na svätej omši a pristúpila k svätému prijímaniu. Sotva prijala telo Pána, celá pookriala a po vzdávaní vďaky sa vrátila k svojim povinnostiam, a celý deň pracovala v jedálni chovaniek.

Môžeme povedať, že život drahej sestry bol prípravou na sväté prijímanie a ďakovanie po ňom. Náš Pán Ježiš ju udržiaval v pokore, čistote, v odlúčenosti od tvorov a v prostej, láskyplnej dôvere.

„Majster môj, čo nachádzaš v mojom úbohom srdci?“ spýtala sa raz.

„Dcéra moja, to, čo som tam vložil, ako aj chyby, aby som ich zahladil. Ale na to je nutné, aby som bol v tvojom srdci len sám. Pristupuj k svätému prijímaniu s láskou anjelov a s pokorou mojej Matky.“

Inokedy jej povedal: „Ponáhľaj sa ku mne ako hladná.“

Sestra Mária Marta nevedela, ako by to mala vykonať, preto sa na to opýtala Pána. Odpovedal jej: „Dcéra moja, hlbokým ponižovaním a pokorou. To je jediný prostriedok, aby bolo sväté prijímanie užitočné.“

Po svätom prijímaní cítila, že jej srdce je pevne spojené s Ježišovým, nedokázala sa však o tom vyjadriť.

Jedného dňa jej však Pán povedal: „Sú ľudia, ktorí málokedy požívajú tento chlieb, hoci im to prináša veľký úžitok. Ty, ktorá prijímaš tak často, nevieš z neho toľko čerpať!“

„Ach, matka moja,“ priznávala sa potom služobnica Mária Marta s povzdychom, „je to skutočne tak. Pán Ježiš je stále so mnou, a ja to tak málo využívam. Ale prosila som Pannu Máriu, našich svätých zakladateľov a anjelov, aby doplnili, čo sa mi nedostáva, a oni mi to sľúbili.“

Aká veľká pokora! Vieme, ako Pán rád prebýval v jej duši. Sám ju naučil, ako sa má pripravovať aj ďakovať: „Dcéra moja, daj mi na poďakovanie za sväté prijímanie svoje srdce a ja ti za to udelím nové milosti. Nerob nič iné, len sa pozeraj na mňa, ja sa budem pozerať na teba a celý deň budeme spolu. To bude tvoje vďakyvzdanie.“

Tento úryvok pochádza z knihy Mystička svätých rán: Život a zjavenia Márie Marty Chambonovej, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.