„Tak ako podľa zákonov prírody musí mať dieťa svojho otca a matku, tak podľa zákonov milosti musí mať aj pravé dieťa Cirkvi svojho nebeského Otca − Boha i svoju Matku − Máriu. Ak sa niekto chváli, že jeho nebeským Otcom je Boh, ale nemá pravú synovskú lásku k Márii, potom je klamár… (a Boh mu nemôže byť Otcom).“ Sv. Ľudovít Mária Grignion z Monfortu

Týmito jasnými slovami o Máriinom postavení a výsadách v Božom pláne spásy opisuje svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, ako si Stvoriteľ sveta jedinečným spôsobom vyvolil a pripravil pre svoj plán Božiu Matku Pannu Máriu.

Boh Otec, podstatný zdroj každého dokonalého daru a každej milosti, jej dal svojho Syna, a tým aj všetky svoje milosti. V ňom a s ním − ako učí svätý Bernard − jej zveril vôľu samotného Boha. Mária je vyvolená za strážkyňu, opatrovateľku a prostredníčku všetkých Božích milostí. Svätý Bernardín ďalej učí: Mocou, ktorú jej dal Boh, ona rozdáva milosti večného Otca, Ježišove cnosti a dary Ducha Svätého. A rozdáva ich, komu chce, ako a kedykoľvek chce. Boh Otec stvoril pre človeka na jeho pozemskej púti ten svet − svet, ktorý obývame. Pre premeneného človeka stvoril iný svet, ten nebeský. Ale stvoril aj svet pre seba − ako píše svätý Ľudovít Mária Grignion. Svet, ktorý nazval menom Mária.

A svätý Anton Paduánsky, učiteľ Cirkvi, vo svojich kázňach rád ilustruje, ako jedinečne si Boh sám vyvolil Pannu Máriu: Boh Otec ju chcel za Matku pre svojho vlastného Syna, ktorý sa narodil pred časom a má tú istú prirodzenosť ako on.

Svätý Anton opisuje Máriu ako trón Otcovej slávy od počiatku, teda od stvorenia sveta.

Svätý František, ktorý mal osobitnú záľubu v modlitbe k nebeskému Otcovi, považoval Máriu za „dcéru a služobnicu najvznešenejšieho, najvyššieho Kráľa, nebeského Otca“.

Máriina bezvýhradná oddanosť Otcovej vôli sa prejavila už pri zvestovaní: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Jedinečná krása Máriinej duše sa však zjavuje predovšetkým v hodinách jej najhlbšieho utrpenia. Aj tu, pri úpätí kríža, zostala úplne odovzdaná do vôle nebeského Otca. Takto ponorená do utrpenia svojho nekrvavého mučeníctva bolo jej srdce prebodnuté mečom.

Prečo nebeský Otec dovolil, aby ju postihli také veľké muky? Mária bola ním vyvolená, aby sa stala Matkou všetkých ľudí. V okamihu tohto strašného utrpenia sa jej srdce rozšírilo, sila jej lásky nekonečne vzrástla. Keď jej Ježiš z kríža zveril svätého apoštola Jána ako svojho syna, tým jej zveril aj celé ľudstvo. Bola schopná a ochotná byť milujúcou a modliacou sa Matkou i pre vrahov svojho Syna. Všetkým odpustila a pre všetkých sa stala pomáhajúcou a milosrdnou Matkou, akonáhle sa na ňu obrátia so svojou prosbou.

Láska nebeského Otca nebola vliata do žiadneho stvorenia, ani do všetkých stvorení dokopy tak, ako bola vliata do Márie: Máriino milosrdenstvo, jej materinskosť, láskyplná starostlivosť o každú dušu, jej cítenie s nami ľuďmi a jej upokojujúca nežnosť − sú tým najčistejším, najdokonalejším a najvzácnejším zrkadlom Otca, aké stvorenie vôbec pozná: ona je v skutočnosti Otcovým majstrovským veľdielom.

Tento úryvok pochádza z brožúrky Novéna ku cti nebeského Otca, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.


.