Ako môžeme pomáhať úbohým dušiam?

1. Hlavne prostredníctvom svätej omše, ktorú nič nemôže nahradiť. Ale svätú omšu na ich úmysel by sme mali nielen dať odslúžiť, ale ju takto aj sláviť. V nej ako nekrvavom sprítomnení Kristovej obety na kríži obetujeme nebeskému Otcovi zásluhy a utrpenie jeho božského Syna, jeho sväté rany, jeho prevzácnu krv a jeho mučenícku smrť za naše zmierenie. Vo svojej milosrdnej láske k úbohým dušiam nám Boh dovoľuje, aby sme im na spôsob príhovoru venovali tento nekonečne vzácny poklad a na ich úmysel prijali a obetovali aj naše sväté prijímanie – ale nikdy nie bez prostredníctva našej nebeskej Matky. Mária Anna Lindmayrová výslovne zdôrazňuje túto vec: „Všetky dobré skutky musíme odovzdať Božej Matke, úbohým dušiam nesmieme nič darovať z vlastnej vôle.“ Zvlášť im pomáhajú „gregoriánske omše“, pri ktorých sa 30 dní po sebe slúži svätá omša za zosnulého; pochádzajú od pápeža Gregora Veľkého (590 – 604).

2. Dušiam ďalej pomáhame aj zmiernymi obetami – každé utrpenie obetované za duše v očistci im prináša veľkú úľavu. Anna Katarína Emmerichová hovorí: „Nedá sa ani vyjadriť, akú útechu čerpajú úbohé duše z našich sebazaprení a aj tých najmenších obiet.“ O svätom farárovi z Arsu je známe, že prosil Boha, aby smel po nociach znášať útrapy za duše v očistci.

3. Po svätej omši je práve modlitba ruženca za duše trpiace v očistci tým najúčinnejším prostriedkom, ako im pomôcť. Každý deň sa vďaka nemu oslobodí mnoho duší, ktoré by inak trpeli v očistci dlhé roky. Touto modlitbou ich zverujeme mocnému príhovoru našej drahej Bohorodičky, ktorá tak rada pomáha úbohým dušiam ako ich veľká potešiteľka.

4. Modlitba krížovej cesty tiež prináša dušiam veľkú úľavu, ak za ne obetujeme Ježišovo utrpenie a smrť a slzy bolestnej Matky. Po každom zastavení sa môžeme pomodliť: „Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.“ Veľmi im pomáha aj starobylý zvyk modliť sa ku Kristovým piatim presvätým ranám, ako sa kedysi robilo pred márami, na ktorých ležal zosnulý.

5. „Odpustky sú neoceniteľné,“ povedali raz duše v očistci Márii Simme, a akoby nie, veď im skracujú utrpenie výraznou mierou. Odpustky totiž platia pred Bohom ako odpustenie časných trestov, ktoré sa majú odčiniť na tomto alebo na druhom svete. Kto často počas života získava odpustky pre duše v očistci, v hodine svojej smrti bude mať viac než iní prístup k milosti, aby mohol sám získať úplné odpustky. Preto horlivo čerpajme z tohto pokladu milosti, ktorý nám Ježiš získal svojím utrpením a ktorý nám dáva prostredníctvom svojej Cirkvi.

6. Ďalšou možnosťou je cvičiť sa v cnostiach a dobrých skutkoch. Ježiš nám prostredníctvom Márie Anny Lindmayrovej odporúča: Každý týždeň by sme si mali vybrať nejakú cnosť, ktorú budeme rozvíjať, pred Bohom a pred ľuďmi, ako sa nám naskytne príležitosť. Ale tieto skutky by sme skrze nášho strážneho anjela mali vždy odovzdať do rúk Panne Márii, aby mohla naše zásluhy prerozdeliť dušiam v očistci. Napríklad: môžeme si zaumieniť, že budeme o sebe pokorne zmýšľať a zapierať samých seba, a tak prinesieme obetu za duše, ktoré sa správali povýšenecky a pohŕdali inými. Mária Anna výslovne hovorí: „Je to práve pokora, ktorou môžeme tak veľmi pomôcť úbohým dušiam, oveľa viac, než keby sme konali iné prísne skutky pokánia.“ Duše, ktoré sa za života oddali nestriedmosti v dobrom jedení a pití, môžeme osviežiť pôstom; iní potrebujú skutky trpezlivosti a miernosti, aby boli oslobodení od utrpenia pre svoju netrpezlivosť a hnev. Súženie duše človeka s tvrdým srdcom môžu uľahčiť len skutky milosrdenstva, medzi ktoré patrí aj almužna, najmä dary na misie vo svete.

7. Ďalším, veľmi jednoduchým prostriedkom, ako pomôcť dušiam v očistci, je vzbudiť si dobrý úmysel. Napríklad: „Poďme toto urobiť v mene Božom“ alebo „Ježišu, všetko pre teba“, alebo „všetko pre teba, Najsvätejšie Srdce Ježišovo, skrze tvoju najsvätejšiu Matku“ a podobne. Význam dobrého úmyslu potvrdzuje aj jedna zosnulá rehoľná sestra: „Ľuďom vo svete a dokonca aj v kláštore sa stáva, že mnohé ich skutky, ktoré sú samy osebe dobré, nebývajú v hodine zúčtovania odmenené, pretože neboli vopred obetované Bohu.“ Na dobrom úmysle sa zakladá aj hrdinský čin lásky na útechu duší v očistci. Dobrovoľnou obetou, ktorá trvá naveky, odovzdávame úbohým dušiam všetky svoje dobré skutky, ktoré sami vykonáme a ktoré za nás po smrti prinesú iní. Nič tým nestrácame, len získavame, lebo „čokoľvek ste urobili najmenšiemu z mojich bratov, mne ste to urobili“.

8. Ako naozaj blahodarnú pre duše v očistci opisuje Mária Anna Lindmayrová v Stretnutiach s dušami z očistca svätenú vodu. Sám Spasiteľ ju neraz povzbudil, aby ju používala, a skôr, než sa uložila na odpočinok, mala zbožný zvyk pokropiť ňou úbohé duše. „Jeden večer,“ rozpráva, „som na to zabudla a ľahla som si spať. Ale duše, ktoré ma navštívili, zostali okolo mojej postele, až kým som znovu nevstala a nepokropila ich. Len potom odišli.“ Keď totiž dáme dušiam v očistci svätenú vodu, zároveň sa nanovo vznesie k nebu modlitba Cirkvi a priťahuje na ne milosti, pretože táto voda je posvätená kňazom a je sväteninou Cirkvi. Pôsobenie svätenej vody je ale závislé aj od viery a dôvery každého jednotlivého kresťana. Úbohé duše pociťujú nielen očisťujúcu a posväcujúcu moc svätenej vody, ale i lásku, s akou im ju poskytneme.

9. Aj zapálenie sviečky pomáha úbohým dušiam v očistci. Jednak preto, že je to prejav pozornosti a lásky, ale tiež preto, že ak sú sviečky posvätené, ich svetlo svieti dušiam v temnote.

Tento úryvok pochádza z knihy Moje rozhovory s dušami v očistci, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.