Ďalšie z nekonečného množstva zázrakov Pátra Pia

Existuje veľa zázrakov, ktoré sa pripisujú sv. Pátrovi Piovi – zázraky uzdravenia, obrátenia, bilokácie a stigmy. Jeho zázraky priviedli mnohých ľudí ku Kristovi a osvetlili Božiu dobrotu a Jeho lásku k nám. Zatiaľ čo Páter Pio je zodpovedný za nespočetné množstvo zázrakov, stačí sa pozrieť len na niekoľko, aby sme si uvedomili jeho svätosť. Stigmy nosil na svojom tele päťdesiat rokov. Boli to rovnaké rany ako tie, ktoré Kristus mal na svojich rukách, nohách a boku. Utrpenie zo stigiem začalo v roku 1918 a skončilo až tesne pred jeho smrťou v roku 1968. Napriek tomu, že ich viackrát vyšetrovali, nedošlo k ich primeranému vysvetleniu.

Stigmy neboli ako normálne rany alebo lézie: nedali sa vyliečiť. Nebolo to kvôli žiadnemu zdravotnému stavu, lebo dvakrát prekonal chirurgický zákrok (raz na pruh a druhý raz na odstránenie cysty z krku) a rezy sa vždy vyliečili obvyklým spôsobom. V 50. rokoch 20. storočia mu z istých zdravotných dôvodov odobrali krv a jeho krvný obraz bol úplne normálny. Jedinou neobvyklou vecou v jeho krvi bola voňavá aróma, ktorá vychádzala zo stigiem.

 

Zázraky vyliečenia

V roku 1919 zažil štrnásťročný chlapec zázračné uzdravenie. Keď mal len štyri roky, dostal týfus. Ten spôsobil, že sa mu chrbát zdeformoval. Akonáhle sa vyspovedal u Pátra Pia a ten sa ho dotkol rukami, chlapec sa postavil a deformácie z jeho chrbta sa napravili.

Ešte v ten rok prišiel k Piovi istý pán z Foggie, Taliansko. Džentlmen mal asi šesťdesiatdva rokov a chodil nie s jednou, ale dvoma palicami. Utrpel strašný pád z koča a zlomil si obe nohy. Keď mu lekári nedokázali pomôcť, ostalo mu spoliehať sa na tieto dve palice. Jedného dňa mu po spovedi povedal Pio: “Postavte sa a odíďte! Musíte tieto palice vyhodiť.” Muž poslúchol rozkaz a začal chodiť sám.

Jednému mužovi opuchlo ľavé koleno a dlhé dni ho bolelo. Jeho lekár mu vravel, že situácia je veľmi zúfalá a predpísal mu dlhú sériu injekcií. Pred začatím liečby sa šiel vyspovedať k Pátrovi Piovi. Požiadal ho, aby sa zaňho modlil. Muž opisoval: “Keď som odišiel zo San Giovanni Rotondo, bolesť zmizla. Prezeral som si koleno a zistil som, že už nie je opuchnuté! Obe nohy boli celkom normálne. Takže som okamžite bežal k Pátrovi, aby som mu poďakoval. Povedal: ‘Nemusíte mi poďakovať, ale musíte poďakovať Bohu.’

V roku 1950 bola svokra jedného muža odvezená do nemocnice na operáciu. Žena mala rakovinu prsníka. Po prvej operácii bolo potrebné operovať pravý prsník, no až o niekoľko mesiacov neskôr. Bohužiaľ, kvôli šíreniu rakovinových buniek v jej tele ju lekári informovali, že nebude žiť viac ako štyri mesiace. Muž okamžite odišiel do Rotonda a čakal na spoveď u Pátra Pia. Poprosil ho, aby pomohol matke jeho ženy a uzdravil ju. Muž rozprával: “Páter Pio si dvakrát vzdychol a povedal: ‘Musíme sa modliť, každý sa musí modliť. Ona sa zotaví!” A tak sa aj stalo! V skutočnosti sa svokra po operácii zotavila a sama odišla do San Giovanni Rotondo, aby poďakovala Pátrovi Piovi. Svätec s úsmevom povedal: “Choď v pokoji, dcéra moja! Choď v pokoji!” Namiesto štyroch mesiacov žila jeho svokra ďalších devätnásť rokov.

Existuje aj iný príbeh. Istá žena mala v roku 1947 tridsaťosem rokov a trpela rakovinou čreva. Rakovina bola zistená röntgenom a lekári rozhodli, že ju budú operovať. Pred odchodom do nemocnice chcela navštíviť San Giovanni Rotondo a stretnúť sa s Piom. Jej manžel, dcéra a jeden z jej priateľov ju vzali k nemu. Chcela sa vyspovedať zo svojich hriechoch. Pátrovi chcela rozprávať o svojej chorobe, ale nebolo možné ho stretnúť. Manžel povedal o tom istému z bratov. Rehoľníkom tieto informácie pohli a prisľúbil, že podá správu Pátrovi Piovi o všetkom. Zakrátko požiadali ženu, aby šla do chodby kláštora, kade bude Pio prechádzať. Pio prešiel davom, ale zaujímal sa iba o ženu. Spýtal sa jej, prečo je tak rozrušená. Potom ju povzbudil a povedal, že sa modlí k Bohu za ňu. Žena zostala ohromená. Pio v skutočnosti nepoznal chirurga, ktorý sa chystal uskutočniť operáciu, a nikto mu nepovedal, že to bola práve ona z celého davu, ktorá čakala na operáciu. Napriek tomu sa zdalo, že poznal tak chirurga, ako aj ženu. Operácii čelila s nádejou a pokojom. Chirurg bol prvý, ktorý hovoril o zázraku. Vykonal appendektómiu aj napriek predchádzajúcim röntgenovým snímkam, ktoré preukazovali rakovinu. Chirurg neveril v Boha, ale odvtedy nechal na steny všetkých nemocničných izieb vyvesiť kríže. Neboli už žiadne dôkazy o rakovine. Po tomto zázraku a krátkom čase odpočinku sa žena vrátila do San Giovanni Rotondo, aby sa stretla s Piom. Svätý brat vošiel do sakristie, keď sa náhle zastavil a usmial sa na ženu. Povedal jej: “Tak ste sa vrátili?“… a žene podal ruku, ktorú mu láskyplne chytila do svojich rúk.

Jeden zo zázrakov Pátra Pia sa odohral v roku 1953 istej dáme s problémami brucha. Podstúpila lekárske prehliadky a röntgen kvôli bolestiam v bruchu. Po vyšetreniach sa dozvedela, že musí podstúpiť okamžitú operáciu. Priateľka dámy, ktorá vedela o jej probléme, jej navrhla: “Napíš list Pátrovi Piovi a popros ho o modlitby a pomoc.” Žena dostala odpoveď, v ktorej jej Pio navrhol, aby šla do nemocnice – bude sa tam modliť za ňu. Šla do nemocnice a opäť absolvovala lekársku prehliadku a röntgenové vyšetrenie tesne pred operáciou. Tých istých lekárov však prekvapilo, že po chorobe už niet chýru a slychu. Po štyridsiatich rokoch bola žena stále vďačná Piovi za jeho pomoc.

O rok neskôr, v roku 1954, ochorel istý železničiar na zvláštnu chorobu, ktorá mu znehybnila nohy. V tom čase mal iba štyridsaťsedem rokov. Bez úspechu sa s ním zaoberalo mnoho rôznych lekárov. Po dvoch rokoch liečby musel človek odísť z práce. Keď sa situácia zhoršila, brat mu navrhol, aby odcestoval do San Giovanni Rotondo a šiel tam, kde Boh rozdáva dary. Muž teda šiel do San Giovanni Rotondo aj so svojím bratom. V kostole sa stretol s Piom, ktorý povedal v zástupe: “Nechajte prejsť toho železničiara!” Zvláštne bolo všetkým, že Pio sa predtým nikdy nestretol s oným mužom a vedel o jeho práci. Na pár minút si vymenili zopár slov. Pio mu položil ruku na rameno a povzbudil ho úsmevom. Len čo muž odišiel od Pia, uvedomil si, že bol uzdravený. Nepotreboval už žiadne barly na to, aby mohol chodiť. Teraz mohol chodiť sám.

Istý kňaz doviedol svojho priateľa, židovského muža menom Lello Pegnu na návštevu k Piovi v roku 1919. Pegna bol úplne slepý na obe oči. Kňaz ho priviedol k Piovi v nádeji, že jeho priateľ bude vyliečený. Pio povedal Pegnovi: “Pán vám neposkytne milosť fyzického zraku, pokiaľ nebude najprv vaša duša vidieť. Hneď ako vás pokrstia, Pán vám dá zrak.” O pár mesiacov neskôr sa Pegna vrátil pokrstený napriek protestom svojej rodiny. V nasledujúcich mesiacoch sa mu jeho zrak úplne obnovil. A zostal mu úplne dokonalý ďalších tridsiatich rokov.

Gemma di Giorgio bola malou dievčinou, keď navštívila Pia. Narodila sa slepá na obe oči a to úplne bez zreníc. Hneď po návšteve Pátra Pia sa jej zrak zázračne vrátil späť. Jedným skutočne zázračným faktom jej uzdravovania bolo, že síce videla, ale stále nemala zrenice. Viera a dôvera Pátra Pia v Božiu liečivú silu bola jedinečná. Ukazuje nám úplne všetko – že moc modlitby môže priniesť krásne, zázračné výsledky. Bolo to vedenie Božej milosti, lásky a milosrdenstva.

zdroj: ClassicCatholics
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 397
  •  
  •  
    397
    Shares