Počas môjho pobytu v Miláne som počul o prípade, ktorý je vraj zaručenou pravdou. Istému človeku sa stalo, že za ním prišiel veriteľ so zmenkou, ktorá znela na jeho zosnulého otca, a žiadal od neho, aby mu vyplatil dlžnú sumu. Lenže otec ju už bez vedomia svojho syna pred smrťou vyplatil. Mladého muža to preveľmi trápilo a zdalo sa mu čudné, že by mu otec na smrteľnej posteli nepovedal o tomto dlhu, najmä keď stihol spísať celý testament. V najhlbšej úzkosti sa mu jednej noci zjavil otec a ukázal mu miesto, kde nájde onú kvitanciu, ktorou bola zmenka vyhlásená za neplatnú. Kvitanciu sa mu podarilo nájsť a predložiť, a tak mladý muž nielen zmaril falošné obvinenie a nezákonne požadovaný dlh, ale dostal naspäť aj samotnú zmenku, ktorú jeho otec vlastnoručne podpísal, ale pri zaplatení sumy mu nebola odovzdaná. Táto udalosť je – veríme – príkladom toho, ako duša zosnulého mala starosť o syna a prišla k nemu v spánku, aby ho poučila o tom, čo nevedel, a tak ho zbavila nesmierneho vnútorného nepokoja.
Prevzaté z Aurelius Augustinus: Starostlivosť o zosnulých
Augustinus-Verlag, Würzburg, 1975
„Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“
Zjavenie apoštola Jána 1, 17-18
Tento úryvok pochádza z knihy Moje rozhovory s dušami v očistci, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
