Čo s kňazmi, ktorí robia Cirkvi “zlé meno”?

Niet takého pekla, akým je peklo pre kňazov – modlime sa teda za tých, ktorí sa v službe previnili proti Cirkvi. Bez hriechu a bez chýb – žiadna ľudská osoba nikdy nemala väčšie právo byť pobúrená ako Panna Mária. Ale napriek všetkému sa modlila a stále modlí za pokánie hriešnikov.

So záplavou rôznych sexuálnych obvinení proti vysoko postaveným prelátom sa viera mnohých katolíkov otriasa. Ralph Martin nedávno poznamenal, že “nikdy nevidel toľko zmätených katolíkov ako v súčasnosti”. A nielenže sme ustarostení, ale nevieme presne, ako reagovať. My katolíci určite môžeme ponúknuť modlitby a obete tým, ktorí boli duchovne, emocionálne a sexuálne napadnutí. A štandardný postup katolíkov zahŕňa aj modlitbu nielen za napadnutých, ale aj za útočníkov. V tomto prípade však niektorí katolíci majú ťažkosti s modlitbou za vinníkov. Uprostred toho všetkého si musíme položiť veľmi závažnú otázku: zaslúžia si našu modlitbu aj kňazi, ktorí páchajú tieto hrozné zločiny?

Môžeme začať analýzou povahy príslušných zločinov. Zatiaľ čo ich srdcia a vnútorné svedomie sú známe iba Bohu, môžeme povedať, že objektívna závažnosť zločinov spáchaných týmito vinníkmi – a to môže byť ktokoľvek – sú jednoznačne hanebné a diabolské. Objektívne môžeme povedať, že tieto činy predstavujú neuveriteľné zlo. Sú vážnymi porušeniami proti desatoru. Prinášajú ničivé následky a otriasajú obe hemisféry Zeme. Utrpenie, ktoré tieto hriechy spôsobujú, je doslova nepochopiteľné.

Pokiaľ ide o samotných mužov, ktorí spáchali takéto zločiny, môžeme povedať, že urobili kňazstvu zlé meno, ale okrem toho urobili zlé meno aj samotnému ľudstvu. Tieto slová nemajú snahu odsúdiť týchto ľudí, skôr je to vyhlásenie objektívnej skutočnosti. Bez ohľadu na ich individuálne svedomie a viny páchatelia týchto zločinov zmenili sny na nočné mory. Zabili nevinnosť detí. Vyvolaním rozsiahleho škandálu medzi katolíckymi veriacimi vymenili niektorí kňazi svoje koláriky na mlynský kameň.

A tak, ako je ľahšie nenávidieť hriech než milovať hriešnika, niektorí katolíci sú tak ohromení nedávnymi správami, že sa odmietajú modliť za vinníkov. Na ľudskej úrovni je to pochopiteľná odpoveď. Napriek tomu nás Ježiš volá, aby sme sa modlili za prenasledovateľov, a to na vyššej úrovni. Sám hovorí: “Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.” (Mt 5,44)

Modlitba za tých, ktorí nás prenasledujú, nebola nikdy pre nikoho ľahkou úlohou. Svätý Hieronym napísal, že v jeho dňoch existovali ľudia, ktorí modlitbu za svojich vinníkov a zločincov považovali za niečo ťažké, ale rovnako boli názoru, že milovať nepriateľa bol “príkaz, ktorý sa musel rešpektovať a to i nad ľudskú prirodzenosť.” Avšak o to viac, keď ľudia neprenasledujú len nás, ale aj tých, ktorých milujeme. Možno najťažšie je modliť sa za tých, ktorí prenasledujú deti. Ale je tu istá nádherná dokonalosť – modlitba za nich. Sv. Ján Chryzostom nám prikazoval, aby sme sa modlili za prenasledovateľov, lebo aj Ježiš “nás povýšil na samý vrchol cnosti.” Príkaz modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú, je veľký, ale ako píše sv. Ján Chryzostom, “Pretože tento príkaz je veľký, aj odmena bude veľká, zvlášť ak je učinená ako obeta smerom k Bohu.

Mohli by ste tvrdiť, že si naše modlitby nezaslúžia. Možno nie. Ale Boh si zaslúži modlitby za nich. Aj keby ich hriechy urobili nepriateľmi pred Bohom, máme prikázané, aby sme sa za nich modlili. Musíme sa modliť, aby činili pokánie a obnovili sa v milosti a v priateľstve s Bohom.

Ak máme problém modliť sa za takýchto previnilcov, zvážme to: niet takého pekla, akým je peklo pre kňazov. Hoci peklo je miesto nepredstaviteľného utrpenia pre každú dušu, existuje domnienka, že diabli v pekle vidia kňazov ako predstaviteľov Krista, a preto každý diabol v pekle spôsobuje takejto duši nepredstaviteľné trápenie a to po celú večnosť. Musíme sa modliť, aby vinní kňazi učinili pokánie pre Božiu slávu – aby mohli poslúžiť nie ako trofeje Satana, ale ako večné pamätníky úžasného Božieho milosrdenstva. Musíme vytrvať v modlitbe a zvíťaziť nad peklom.

Tak ako v mnohých veciach, musíme sa pozrieť na Máriu, Matku Božiu. Jej božského Syna opustilo desať apoštolov, jeden ho dokonca zradil. Videla svojho syna pribitého na kríž mužmi oslepenými hriechom. Vypočula si všetko to ohlušujúce šialenstvo zlých ľudí. A preto žiadna ľudská osoba nikdy nemala väčšie právo byť nahnevaná na ľudí ako práve Panna Mária. Ale napriek všetkému sa modlila za pokánie hriešnikov. A mnohí hriešnici to pokánie aj učinili. A tiež nezabúdajme na zjednotenie našich modlitieb s modlitbami Panny Márie. Modlime sa, aby zranení našli útechu a pokoj a aby sa ich prenasledovatelia kajali a získali pre svoje duše rozhrešenie od Ježiša Krista.

zdroj: NCregister
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 62
  •  
  •  
    62
    Shares