Pocit bolesti v pekle je v podstate veľmi strašný. Skús sa ocitnúť, duša moja, v temnej noci na vrchole vysokej hory. Pod tebou je hlboké údolie a zem sa otvára tak, že na vlastné oči vidíš dutiny pekla. Vyzerá ako väznica nachádzajúca sa v strede krajiny s veľkým množstvom poschodí, všetky naplnené ohňom, a všetky tak nepochopiteľne pospájané, že z nich po celú večnosť nemôže uniknúť ani dym. V tomto väzení sú zatratené duše tak tesne natlačené pri sebe ako tehly v peci … A predstav si ten obrovský oheň, v ktorom sa pália.

Ten oheň je tak široký, že mučí celé telo a celú dušu. Zatratená duša sa nachádza v pekle navždy na tom istom mieste, ku ktorému bola pridelená Božou spravodlivosťou. Pritom sa nedokáže ani pohybovať tak ako napríklad väzeň v cele. Oheň, v ktorom je zatratený človek úplne pohltený ako ryba vo vode, ho obklopuje zľava, sprava, zvrchu i zospodu. Jeho hlava, jeho prsia, ramená, paže, ruky a nohy sú preniknuté ohňom, takže sa celkom podobá žeravému kusu železa, ktorý kováč vytiahne z pece. Strecha, pod ktorou sa duša nachádza, je v ohni. Jedlo, ktoré požíva, je oheň. Nápoj, ktorý ochutnáva, je oheň. Vzduch, ktorý dýcha, je oheň. Všetko, čo vidí a dotýka sa, to všetko je oheň …

Ale tento oheň nie je len mimo neho. Prechádza tiež cez osobu zatrateného človeka. Preniká do jeho mozgu, zubov, jazyka, hrdla, pečene, pľúc, čriev, brucha, srdca, do žíl, nervov, kostí, až do kostnej drene.

V pekle – podľa svätého Gregora Veľkého – bude oheň, ktorý nemožno uhasiť. Je ako červ, ktorý nemôže zomrieť, ako zápach, ktorý sa nedá zniesť, ako temnota, ktorú možno cítiť, alebo ako bičovanie divými rukami. Najhoršou skutočnosťou je, že Božou mocou tento oheň siaha až tak ďaleko, že ovplyvňuje všetky schopnosti duše, páli a trápi ich. Predstav si, že si sa ocitol pri peci kováča tak, že celé telo je síce na otvorenom priestranstve, ale jednou rukou v ohni a v tejto pozícii musíš ostať po tisíc rokov. Nebolo by to neznesiteľné mučenie? Čo to potom teda bude, keď bude úplne preniknuté a obklopené ohňom celé tvoje telo a ovplyvní nielen tvoje končatiny, ale aj celú dušu?

Strašnejšie, než si človek vie predstaviť

Tento oheň je omnoho strašnejší, než si človek dokáže predstaviť. Prirodzený oheň, ktorý vidíme počas tohto života, má veľkú silu páliť a mučiť. Ten však nie je ani len tieňom pekelného ohňa. Existujú dva dôvody, prečo je oheň pekla strašnejší než akékoľvek porovnanie s ohňom tohto sveta. Prvým dôvodom je Božia spravodlivosť, ktorá oheň používa ako nástroj na potrestanie nekonečnej neprávosti vykonanej voči najvyššiemu majestátu, a ktorým stvorenie pohŕda. Preto spravodlivosť popisuje tento prvok vo forme horiacej sily, ktorá má rozmer nekonečna…. Druhým dôvodom je zloba hriechu. Keďže Boh vie, že oheň tohto sveta nepostačuje na potrestanie hriechu podľa zásluh, dal ohňu pekla tak silnú moc, že ​​ho nikdy nedokáže pochopiť žiadna ľudská myseľ.

Ako silno horí tento oheň? Ó, duša, je tak silný, že podľa asketických majstrov, ak by na mlynský kameň spadla čo i len iskra tohto ohňa, okamžite by ho rozprášilo. Ak by padla na guličku z bronzu, okamžite by ho roztopila, ako keby to bol vosk. Keby pristála na zamrznutom jazere, voda v ňom by okamžite zovrela.

Sto kráľovstiev

“Keby ste mi ponúkli sto kráľovstiev, nikdy by som nebol taký blázon, aby som prijal vaše hrozné podmienky, bez ohľadu na to, aká veľká je vaša ponuka. Dokonca aj keby som si bol istý, že Boh zachová môj život počas tých okamihov utrpenia.” A spýtam sa vás ešte: Ak by ste mali majetok veľký ako kráľovstvo a utápali by ste sa v bohatstve podobnom moru, takže by vám nič nechýbalo, a potom by vás zrazu napadol nepriateľ, uväznil by vás, zviazal a prinútil opustiť vaše kráľovstvo a na druhej strane by ste mali stráviť pol hodinu v horúcej peci, čo by ste si vybrali? Povedali by ste: “Radšej by som strávil celý svoj život v extrémnej chudobe a podstúpil akékoľvek ťažkosti a nešťastia, ako keby som mal trpieť takým veľkým trápením!”

Väzenie večného ohňa

A teraz obráťte myšlienky od časného k večnému. Aby ste sa vyhli trápeniu rozhorúčenej pece, ktorá by trvala len pol hodinu, vzdali by ste sa všetkého svojho majetku, dokonca aj tých vecí, ktoré najviac milujete, vytrpeli by ste akúkoľvek inú stratu stratu, akúkoľvek záťaž. Prečo teda nemyslíte rovnako aj v prípade večných múk? Boh vám pohrozuje nie pol hodinou v peci, ale večným ohňom. Aby ste sa mu vyhli, nemali by ste sa zbaviť čohokoľvek, čo zakázal, bez ohľadu na to, či je to pre vás príjemné? Nemali by ste prijať, čo vám povie, hoc je to aj veľmi nepríjemné?

Najťažšou vecou na pekle je jeho trvanie. Zatratený človek stráca Boha a stráca ho na večnosť. A čo je večnosť? Ó, duša moja, neexistuje žiadny anjel, ktorý by dokázal pochopiť, čo je večnosť. Tak ako to pochopíš ty? Ak si chceš vytvoriť akú-takú predstavu, zváž nasledujúce pravdy: večnosť nikdy nekončí. To je pravda, pri ktorej sa aj veľkí svätí trasú. Konečný rozsudok príde, svet bude zničený, zem prehltne zatratených a budú uvrhnutí do pekla. Potom ich Boh svojou všemohúcou rukou zatvorí v tom najnešťastnejšom väzení.

Od tej doby bude plynúť toľko rokov, koľko je listov na stromoch a rastlinách po celej zemi, toľko tisíc rokov, koľko je kvapiek vody vo všetkých moriach a riekach, toľko tisíc rokov, koľko je atómov vo vzduchu alebo koľko je zrniek piesku na všetkých brehoch všetkých morí sveta. Čo bude po prechode tohto nespočetného počtu rokov? Po uplynutí tej doby to nebude ani stotina, ani tisícina ničoho. Potom sa všetko znova začne a bude trvať veľmi dlho, bude sa to opakovať tisíckrát a tisícky miliónovkrát znova a znova. A to obdobie nebude ani polovicou, ani stotinou ani tisícinou, ani maličkou časťou večnosti. Po celú tú dobu nezhasne oheň, v ktorom budú horieť zatratené duše, ale bude začínať zas a znova. Ach, hlboké tajomstvo! Hrôza nad všetky hrôzy! Ó, večnosť! Kto ti porozumie?

Slzy Kaina

Predpokladajme, že nešťastný Kain trpiaci v pekle prelial za tisíc rokov len jednu slzu. Teraz, ó, duša moja, si skús predstaviť toto: po dobu najmenej šesť tisíc rokov bol Kain v pekle a prelial len šesť sĺz, ktoré si Boh zázračne uchováva. Koľko rokov by prešlo, aby jeho slzy naplnili všetky údolia zeme a zaplavil všetky mestá a dediny, pokryli by všetky hory, alebo zaplavili celú zem? Vieme, že vzdialenosť od zeme až k slnku sú milióny kilometrov. Koľko rokov by bolo treba, aby Kainove slzy zaplnili tento obrovský priestor? Bože! Koľko rokov si dokážeš predstaviť na to, aby sa vyplnil slzami tento nesmierny priestor? Pravda je tak nepochopiteľná. Buď si istá, duša, že Boh nemôže klamať – príde čas, v ktorom slzy Kainove budú stačiť na zaplavenie sveta, na dosiahnutie slnka či oblohy a na vyplnenie celého priestoru medzi zemou a najvyšším nebom. Ale to stále nebude všetko.

Keby Boh usušil všetky tieto slzy do poslednej kvapky a Kain by začal opäť plakať, znova zaplní nimi rovnako celý priestor a bude ho napĺňať tisíckrát a miliónkrát za sebou a po všetkých tých nespočetných rokoch to nebude ani polovica večnosti, ktorá by prešla, a dokonca ani zlomok. Po tom všetkom čase pekelného ohňa, bude Kainove utrpenie stále iba začínať.

Žiadna útecha

Predstav si duša, že v pekle je miesto, kde sa nachádzajú traja hriešnici. Prvý je ponorený do jazera sírneho ohňa, druhý je pripútaný k veľkej skale a mučia ho dvaja diabli, z ktorých jeden neustále nalieva roztavené olovo do jeho hrdla a druhý ho vylieva po celom jeho tele od hlavy až po päty. Tretí hriešnik je mučený dvoma hadmi, z ktorých jeden sa mu ovinie celým telom a bude ho rozhrýzať, zatiaľ čo druhý vstúpi do jeho tela a bude útočiť na srdce. Predpokladajme, že Boh sa zľutuje a dá duši krátku prestávku od utrpenia.

Prvý muž po tisícročnom mučení v jazere dostane úľavu v podobe nápoja studenej vody a na konci hodiny ho opäť uvrhnú do jazera. Druhého, po tisícke rokov, prepustia z miesta umučenia a dovolia mu odpočinúť, no po hodine ho opäť budú rovnako trápiť. Tretí, po tisíc rokoch, bude vyslobodený od hadov, ale po hodine odpočinku ho opäť budú sužovať a trápiť. Ach, aká málá by to bola útecha – trpieť tisíc rokov a odpočívať len jednu hodinu.

Peklo však takú úľavu nemá. Hriešnik bude stále horieť v tých strašných plameňoch a po celú tú večnosť sa mu nedostane úľavy. Navždy bude sužovaný a prenasledovaný a nikdy nebude mať odpočinok. Bude trpieť neustále veľkým smädom a nikdy sa mu nedostane občerstvenia ani v podobe dúška vody. Uvidí samého seba zavrhnutého Bohom a nikdy nebude obdarovaný čo i len jediným pohľadom Boha. Ocitne sa navždy prekliaty nebom a peklom a nikdy mu nikto neprejaví jediné gesto priateľstva. A to je to základné nešťastie pekla, že všetko bude bez akýchkoľvek úľav či nápravy, bez prerušenia, bez konca, ale hlavne po celú večnosť.

Láskavosť jeho milosrdenstva

Teraz už čiastočne chápem, môj Bože, čo je peklo. Je to miesto extrémnej bolesti, extrémneho zúfalstva. Je to miesto, kde si zaslúžim byť za svoje hriechy. Miesto, kde by som býval už niekoľko rokov uväznený, keby si mi neudelil to obrovské milosrdenstvo. Stále si opakujem snáď aj tisíckrát: Srdce Ježišovo ma miluje, inak by som bol v pekle! Ježiš sa vo svojom milosrdenstve zľutoval nado mnou, lebo inak by som bol v pekle! Ježišova krv ma zmierila s nebeským Otcom, inak by mojím domovom bolo peklo. Toto bude hymna, ktorú chcem spievať Tebe, môj Bože, po celú večnosť. Áno, odteraz budem neustále opakovať tieto slová toľko, koľko chvíľ ubehlo od tej nešťastnej hodiny, v ktorej som ťa prvýkrát urazil.

Aká je moja vďaka, Bože, za tvoje milosrdenstvo, ktoré mi preukazuješ? Vyviedol si ma z pekla. Ó, obrovská láska! Ó, nekonečná dobrota! Po takomto obrovskom dobrodení nemal by som ti odovzdať celé svoje srdce a milovať ťa láskou tých najhorlivejších Serafínov? Nemal by som nasmerovať všetky moje činy na neho a vo všetkom hľadať len Jeho božskú radosť, prijímať všetko protirečenie s radosťou, aby som mu vrátil všetku tú lásku? Mohol by som urobiť snáď menej za všetku tú úžasnú dobrotu? A čo je to, čo som urobil? Ach, nevďačnosť hodná ďalšieho pekla! Môj Bože, neustále ťa zavrhujem! Za tvoje milosrdenstvo sa ti odplácam páchaním nových hriechov a hrozných činov. Viem, že som učinil zlo, Bože môj, a kajám sa celým svojím srdcom. Ó, Ježišu, zmiluj sa nado mnou, pretože radšej budem trpieť tisíckou smrtí, než by som ťa mal opäť uraziť.

Naliehavosť pekla

Viera potvrdzuje, že nebo existuje pre dobrých a peklo pre bezbožných. Viera učí, že bolesti pekla sú večné a tiež nás varuje, že jeden smrteľný hriech postačuje na to, aby bola naša duša odsúdená navždy kvôli obrovskej zlobe, ktorou uráža nekonečného Boha. Ak vezmeme do úvahy tieto jasné princípy, ako môžeme zostať ľahostajnými, keď vidíme ľahkosť, s akou sa páchajú hriechy – hriechy, ktoré sa vyskytujú tak často, hriechy a hrozné činy, ktoré sa páchajú z ľahkovážnosti alebo odklonenia? Ako môžeme odpočívať, keď vidno žiť toľko ľudí v neustálom smrteľnom hriechu a v tom, ako sa púšťajú slepou cestičkou k večnému sebazničeniu? V skutočnosti si nevieme odpočinúť, ale musíme bežať, kričať a upozorňovať ich. Keby sme videli niekoho, kto by upadol do priepasti alebo do ohňa, nemali by sme utekať k nemu, varovať ho a robiť všetko, čo je v našej moci, aby sme mu pomohli nepadnúť? Prečo by sme nemali zabrániť hriešnikom padať do priepasti a ohňa pekla?

Ani nedokážem pochopiť, prečo iní kňazi, ktorí veria rovnakým pravdám ako ja (a ako aj my všetci musíme), nekážu a nenapomínajú svoje stádo, aby sa vyhýbal tejto neznesiteľnej večnosti pekla. Pre mňa je stále zdrojom údivu, ako laici – tí muži a ženy požehnaní vo viere – nevarujú tých, ktorí to potrebujú. Ak by v noci horel dom a v ňom jeho obyvatelia a ostatní obyvatelia by tvrdo spali a nevideli nebezpečenstvo, nekričal by jediný, ktorý si to všimol, a nebežal by po uliciach kričiac: “Horí, horí, v tamtom dome horí!” Prečo by sme teda nemali upozorňovať na večný oheň, aby sme prebudili tých, ktorí zotrvávajú v hriechu?

Tip na knihu: Štyri posledné veci, Kto zomrie, uvidí, Tajomstvá posledných časov. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.