Panna Mária 2. júla 2012 povedala: „Modlím sa, aby vás osvecovalo svetlo lásky môjho Syna, aby ste zvíťazili nad slabosťami a dostali sa z núdze.“

Ak modlitba ešte nie je pre vás radosťou, začnite pomaly. Ak sa budete nútiť, podľahnete slabosti a znechuteniu a vzdáte to. Vieru by sme mali pestovať ako jemný kvietok a dať jej čas, aby rástla.

Panna Mária nás učila príkladom. Najprv nás žiadala, aby sme sa každý deň modlili Apoštolské vyznanie viery a sedemkrát Otčenáš, Zdravas Mária a Sláva Otcu. Neskôr chcela, aby sme sa modlili jeden ruženec denne a každý piatok sa postili. Keď sme si na to konečne zvykli, požiadala nás, aby sme pridali ďalší ruženec a neskôr tretí ruženec a aby sme sa postili aj v stredu.

Vždy žartujem, že dúfam, že pri tomto sa už zastaví, ale v skutočnosti je pre mňa modlitba radosťou. Keď pôjdeme krok za krokom a budeme všetko robiť zo srdca, môžeme dosiahnuť poklady, ku ktorým nás chce Panna Mária priviesť. Jej volanie je nežné. Nikdy nedáva rozkazy.

Naša Matka sa prichádza každý mesiac modliť za „tých, čo ešte necítia Božiu lásku“, lebo podľa nej aj jedno stratené dieťa je cenné. Jej veľkodušná láska k nám ju núti zasiahnuť. Pozrite sa na svet okolo seba, aby ste pochopili jej obavy.

2. júla 2011 som pri odchode Panny Márie uvidela zaujímavé znamenie. Po jej pravici bol krásny kríž, ktorý sa jagal zlatým svetlom. Vyžaroval radosť a víťazstvo. Po jej ľavici sa však zjavila temnota, ktorá sa nepodobala ničomu, čo som predtým videla – pochmúrne prázdno, z ktorého sa šírila bezútešnosť. Pohybovalo sa a vlnilo. Naplnilo ma strachom.

V posolstve vyzývala k obráteniu. „Drahé deti,“ povedala, „dnes vás volám urobiť ťažký a bolestivý krok, aby ste sa zjednotili s mojím Synom.“ Prosila nás, aby sme sa očistili. Vysvetlila mi, že nečisté srdce „nie je príkladom krásy Božej lásky pre ľudí v okolí a tých, čo ešte nespoznali túto lásku“.

Po zjavení sa Veronika so strachom spýtala, či kľačala na dobrej alebo zlej strane, ale ja som ju uistila, že sa nemusí báť. Panna Mária ma o tomto obraze nepoučila, ale myslím si, že tým chcela poukázať na rozdiel medzi čistým a nečistým srdcom. Ako keby chcela svoje posolstvo ilustrovať a ukázať, že naše srdcia budú plné svetla, ak si vyberieme cestu čností. Ako povedal Ježiš: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8).

Ak ho však odmietneme, budeme kráčať v temnote. Nebudeme vedieť, kto sme a kam ideme.

Našťastie rozdiel medzi svetlom a temnotou spočíva len v tom, čo si vyberieme. Nikto nemôže povedať, že jeho srdce je úplne čisté, ale je dôležité, aby sme sa usilovali mať čisté srdce. Bojím sa každého, kto tvrdí, že všetko robí dokonale.

Zjavenie z 2. októbra 2011 je ďalšie, ktoré mi zostalo v pamäti. V posolstve nás vyzvala, aby sme hľadali úzky vzťah k Bohu. Povedala: „Otec nie je od vás ďaleko a nie je vám neznámy.“ Vysvetlila, že Boh sa nám zjavil a dal nám život skrze Ježiša. Dodala: „Nepodľahnite pokušeniam, ktoré vás chcú odlúčiť od Boha Otca.“ Prosila nás o modlitbu, aby „nám srdce zaplavila dobrota, ktorá pochádza len od môjho Syna“. Žiadala nás, aby sme neposudzovali svojich pastierov a nezabúdali na to, že ich Boh povolal.

Panna Mária mi počas zjavenia ukázala niečo, o čom nemôžem hovoriť, ale najviac ma zarazil hlboký smútok na jej tvári. Videla som trpiace ženy na zemi, ale nič sa nevyrovná bolesti na tvári Panny Márie. Istým spôsobom závidím tým, ktorí nikdy nevideli jej žiaľ. Najviac ju bolí, keď vidí, že sa ani nechceme zmeniť, keď naše srdcia ostávajú tvrdé a ľahostajné, keď sme si vybrali cestu do záhuby a nie cestu k spáse. Má toľko lásky a trpezlivosti a toľko toho pre nás robí, ale my sme často hluchí na jej volanie a zdráhame sa urobiť aj ten najmenší krok vpred.

Predstavte si matku tu na zemi, ktorej syn sa dostal do zlej spoločnosti a žije v temnote. Nerozpráva sa s matkou, lebo vie, ako veľmi ju sklamal. Predstavte si jej bolesť. A teraz znásobte túto bolesť miliardou a pozrite sa jej do očí. Takto vidím Pannu Máriu, keď sa modlí za nespočetné deti, ktoré zablúdili. Alebo uvažujte o neopísateľnom žiali matky, ktorá prišla o dieťa. Naša Matka v nebi žiali nad každým strateným dieťaťom.

Po zjavení z 2. októbra 2011 som sa rozplakala. V mysli mi utkvel obraz trpiacej Panny Márie. Keď som sa pozerala na ľudí navôkol, mala som pocit, že zjavenia sa berú ako samozrejmosť. Ľudia sa rozprávali a fotili. Niektorí sem prišli, len aby videli znamenia a diskutovali o nich. Iní si vypočujú posolstvo, ale rýchlo naň zabudnú. Keď sa skončí zjavenie, obyčajne nič nekomentujem, ale tentoraz som musela niečo povedať.

„Uvedomujete si, bratia a sestry, že bola s nami Matka Božia?“ povedala som. Miki to zopakoval do mikrofónu. „Každý z nás by si mal položiť otázku: ‚Som toho hoden?‘ Hovorím to preto, lebo je pre mňa ťažké, keď ju vidím trpieť. Každý z nás hľadá zázrak, ale nechceme pracovať na zázraku v nás.“

Tri dni som potom bola chorá. Pred očami som mala užialenú tvár Panny Márie. Myslela som si, že zomriem. Prostredníctvom modlitby ma však Boh upokojil. Verím, že s vytrvalosťou môžeme utrieť slzy Panny Márie a zmierniť jej bolesť.

Tento úryvok pochádza z knihy Moje srdce zvíťazí, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.