5 darov od Zmŕtvychvstalého

Vzkriesený Ježiš k nám prichádza s prebodnutými, ale nie prázdnymi rukami. Prináša dary, ktoré majú moc nás znova zmeniť. Vďaka nim môžeme prežívať Veľkú noc každý deň.

Prebodnuté, ale nie prázdne
V Evanjeliu podľa Lukáša Ježiš predpovedal svoje veľkonočné víťazstvo nad Satanom takto: „Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.“ (Lk 11, 21-22). Preto Pán prichádza, aby nám odovzdal korisť a navždy odvrhol zlo. Prichádza k nám, aby nás obdaroval. Po skončení Veľkonočnej oktávy stojí za to všimnúť si Jeho dary, aby sme ich mohli precítiť i v našom živote. Vďaka tomu bude pre nás jednoduchšie uchovávať v sebe plody Veľkej noci a užívať si ich dlho po ozvene zo vzkriesenia.

Radosť z prítomnosti
Toto je očividný dar. Je zrejmé, že sa nám ho podarí rýchlo pretaviť do každodenného života. Radosť? Iste, je to radosť. Bol vzkriesený. Veseľme sa: Aleluja! A tak je dôvod našej veľkonočnej radosti skutočne veľký. Úžasné, že ak sa k nemu stále vraciame, nikdy nás neprestane udivovať. On je nažive. Bol mŕtvy. Ale teraz žije. Všetko sa zdalo byť dokonané. On však žije. Je to tu a teraz. Je to iné? Áno, iné. Ale nie menej pravdivé. Práveže viac. Pretože Pán žije, už nikdy nie som sám. Nech sa stane čokoľvek, niekto ma miluje a neopustí ma. Získal ma pre seba. Už nikdy nebudem nikým iným. Ja som Jeho. Niekto taký úžasný, skvelý, mocný ma chcel pre seba.

Blízkosť
Zmŕtvychvstalý je niekto blízky. Odhaľuje to mnohými spôsobmi. Snáď najkrajšie z toho všetkého je slovo, ktorým poslal Máriu Magdalénu k apoštolom: „Choď, povedz mojim bratom …“ (Jn 20, 17). Predtým ich nazýval učeníkmi, sluhami, dokonca aj priateľmi. Ukázalo sa ale, že si tieto „tituly“ nezaslúžia. A čo robí teraz? Nazýva ich bratmi. To ešte viac skracuje vzdialenosť. Čo ho má od nich oddeliť, odtiahnuť, priblížiť k nim? Nechce byť vzdialeným Pánom. Zmŕtvychvstalý Pán je a chce byť niekým veľmi blízkym. Blízko mňa. V tejto blízkosti je dôležitý aj rozmer „stretnutia“ a „prijatia“. Je to jasne vidieť na ceste do Emauz. Predtým, než učeníkom vysvetlí čo a ako, dovolí im najprv „hovoriť“. Chce sa s nimi stretnúť v tom, čím prechádzajú a ako tomu rozumejú. Chce ich počuť a vypočuť ich slová: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.“ (Lk 24, 21).

Pokoj z odpustenia
Kristus hovorí o tomto dare priamo, keď prichádza v deň vzkriesenia do hornej miestnosti: „Pokoj s vami!“ (porov. Lk 24, 36; Jn 20, 19-21). Mohol by prísť s výčitkami, varovaním, slovami horkej pravdy o nich. Nie. Prvá vec, ktorú im chce povedať, je „Pokoj s vami!“ Chce im darovať pokoj. Žiadne prímerie, žiadne odloženie trestu. Všetkým tým zroneným, hriechom, neverou a pochybnosťami zraneným – tým všetkým chce darovať pokoj. Chce, aby mali pokoj, aby prežívali pokoj: hovorí nerobte si starosti, je to „v poriadku“. Pokoj – istota, že ich miluje, že sa o nich stará, že chce, aby sa vo vzťahu s Ním cítili bezpečne. Toto je tiež Jeho odpustenie. A my odpustenie zažívame navzájom. Toto odpustenie nám však umožňuje odovzdať ho ďalej. Aby sme zaobchádzali s inými tak, ako on zaobchádzal s nami. (porov. Jn 20, 21-23).

Pochopenie Písma
Evanjelium spomína tento dar najmenej dvakrát (Lk 24, 27.32 a Lk 24,45). Ježiš otvára našu myseľ a srdce k pochopeniu Božieho slova. Aby sme odhalili Božiu vernosť, jeho spoľahlivosť – neodvolateľnosť zmluvy a sľuby, ktoré nám dal, aby sme objavili a pochopili Božiu prítomnosť a konanie v dejinách – ako aj v našej osobnej histórii života. Zmŕtvychvstalý Ježiš nám dáva kľúč k pochopeniu samých seba. On je kľúč sám. V ňom sa plnia všetky zasľúbenia Otca. On je ich naplnením. Ale je ním pre nás (pozri Sk 2, 39).

Poslanie: potrebujete Boha
V skutočnosti každé stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom končí posolstvom. „Choďte a povedzte mojim bratom …“ (Mt 28, 10); „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium …“ (Mk 16, 15) a tak ďalej. Veriť vo vzkriesenie, stretnúť sa so Vzkrieseným znamená zistiť, že ma posiela; že Ho potrebujem pre niečo; že vo mne vidí „spolupracovníka“ schopného pokračovať v jeho práci. Pravdou o zmŕtvychvstaní nie sú informácie, ktoré by sme mali prijímať, osvojiť a zdvorilo stáť s nimi niekde na konci. Tá pravda je sila, energia, dynamika, ktorá nás posiela. Sila, ktorá nám umožňuje vykonávať misie, úlohy a kázať. Nám! Iba nám, hoci sme takí „úbohí ľudia“ a „nedôverčiví“. Náš Boh nás potrebuje. Posiela. Verí nám a verí v nás.

zdroj: Aleteia (orig.: tu)
il. obr.: Unsplash

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •