Priatelia v modlitbe zachránili moje dieťa

Jedného dňa sa môj trojročný syn Patryk zobudil z popoludňajšieho spánku s ochrnutou pravou časťou tela. Nemohol chodiť . Ponáhľala som sa s ním do nemocnice na pohotovosť. Patryka prijali do nemocnice, kde lekári vykonali všetky možné vyšetrenia – počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, odobrali mozgomiešnu tekutinu a urobili krvné testy a EEG.

V nemocnici sme strávili niekoľko dní a než nás prepustili, neurologička nám povedala, že Patryk mal záchvat. Poukázala na zaznamenanú mozgovú aktivitu a povedala: „Zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie naznačuje nezrovnalosť na ľavom parietálnom laloku. To, myslím, spôsobuje, že Patryk má problémy s chôdzou. Môže to byť infekcia. Nemyslím si, že je to nádor, ale nie som si istá. Tento záchvat to však pravdepodobne spôsobilo. Predpíšem mu steroidy, aby sme znížili možnosť encefalitídy a sledovali, ako sa to celé vyvinie.“ Potom nás prepustila z nemocnice. Vrátili sme sa domov a začali sme intenzívny rok plný pobytov v nemocnici, testov, liekov a mnohých nezodpovedaných otázok. Recidívy sa zvyšovali a Patrykov stav sa zhoršoval. Chodili sme s ním na rôzne terapeutické stretnutia, aby sme podporili jeho uzdravovanie. Navštívili sme neurológov, onkológov a iných odborníkov, aby sme zistili príčinu jeho neurologických porúch. Nikto z nich nám napriek najlepším úmyslom nedokázal povedať, kde bol problém.

Po asi ôsmich mesiacoch hľadania odpovedí podstúpil Patryk mozgovú biopsiu, aby sa vylúčilo to najhoršie (t.j. rakovina, nádor atď.). Žiadna zo štúdií neposkytla presvedčivé výsledky a Patryk zažíval naďalej ďalšie záchvaty. Lekári tvrdili, že sa s takým prípadom nikdy nestretli a že nedokážu určiť, čo sa s ním vlastne odohráva. Každý pripustil, že Patryk trpel, ale zatiaľ preňho sa žiadna pomoc nenašla. Upadla som do beznádeje. Uzdraví sa náš Patryk? Spôsobili mu tieto záchvaty a krátkodobé čiastočné ochrnutie trvalé poškodenia? Nájdeme niekedy pravú príčinu?

Boli dni, keď ma paralyzovalo bremeno Patrykovej choroby a nemohla som sa modliť. Bála som sa požiadať Boha, aby uzdravil Patryka … pretože čo keby tak neurobil? Keby Boh nechal moje dieťa zomrieť, hoci som ho požiadala, aby žil, ako by som sa z toho dostala? Nedokázala som vysloviť slová „Pane, uzdrav môjho syna.“ Bola som si úplne vedomá, že zázračné uzdravenie nemusí byť súčasťou Božieho plánu. Keď som sa nedokázala modliť za uzdravenie Patryka, požiadala som iných, aby sa modlili namiesto mňa.

Zavolala som kamarátke Katie a povedala som jej, že sa mám zle. Požiadala som ju, aby sa modlila slovami, ktoré som ja nedokázala povedať. Potom sa Katie posadila k telefónu a požiadala ostatných, aby sa modlili.

Stále sa cítim tak malá, keď si spomínam na veľké zásluhy, ktoré títo „bojovníci modlitby“ darovali mojej rodine a Patrykovi. Priatelia organizovali ružencové modlitby, venovali peniaze na vyšetrenia, postili sa za jeho uzdravenie a starali sa o moje deti, kým ja som musela navštevovať lekárov.

Moja dobrá priateľka, ktorá tiež mala kedysi vážne choré dieťa, mi podala stodolárovú bankovku. Keď som pokrútila hlavou na znak, že to nemôžem prijať, povedala: „Kúp si knihu pre seba alebo niečo sladké v nemocničnom obchode. Keď budeš mať ťažký deň, budeš určite potrebovať nejaké peniaze pre seba. Pamätám si, čo to znamená žiť v nemocnici, zlato. Nehovor nie. Objím ma a nechaj to tak. Modlím sa za Patryka každý deň,“ povedala. Keď som cítila, že sa topím, Boh naplnil môj dom ľuďmi, ktorí robili to, čo som v tom čase nedokázala robiť – varili, starali sa o deti, šli nakupovať a posielali mi peniaze. Keď som bola vystrašená, rozrušená a smutná, moji priatelia pálili sviečky, pokľakli a za nás “útočili” na oblohu. To všetko prinášali Kristovi. Samozrejme, že ich vypočul. Vždy vypočuje. 

Patrykov stav sa zlepšil. V skutočnosti som presvedčená, že práve tieto modlitby nám nakoniec pomohli určiť, že špeciálna strava bola kľúčom k eliminácii Patrykových záchvatov. Keď sme všetko zistili, záchvaty takmer pominuli a odvtedy je Patryk relatívne zdravý. Dnes viem, že jeho choroba bola pre mňa dôležitou lekciou viery. Naučila ma, že napriek životným ťažkostiam je možné požiadať druhých, aby nás podporili. Rovnako ako muži v Biblii, ktorí spustili paralyzovaného priateľa cez strechu, aby sa dostal k Ježišovi (Lk 5, 18-26), tak aj moji priatelia vzali Patryka a mňa k Pánovi a prosili ho za naše uzdravenie. Keď Ježiš videl ich vieru, nemohol nevypočuť ich modlitbu.

zdroj: Aleteia
il. obr.: Aleteia 

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •