Prečítajte si výpoveď Toma Hoopesa, kresťanského publicistu.

Ježiš koná rôzne veci prostredníctvom rôznych kňazov … ale vždy je to On. Pápež František vyslovil posolstvo, aby sa pokúsil vyzvať ľudí späť k sviatosti zmierenia. „Existujú ľudia, ktorí sa boja ísť na spoveď. Zabúdajú, že sa tam nestretnú s hrozným sudcom, ale s mimoriadne milosrdným Otcom,“ povedal. Na mojich cestách k spovedi som sa toho dozvedel ešte viac.

1. Naučil som sa brať niektoré hriechy vážnejšie

Kedysi som písal o kňazovi, ku ktorému som po mnohých rokoch šiel na spoveď. Po piatich rokoc po mojich zásnubách som bol späť pri tom istom spovedníkovi na spovedi. Prešiel som si zoznam hriechov vrátane takých ako: „Prechovával som asi týždeň zášť voči svojej snúbenici.“ a tiež „Nepomohol som svojim spolubývajúcim okolo domu tak, ako by som mal.“ Kňaz mi prvýkrát za päť rokov prudko odpovedal.
„Čo si urobil?“
„Nedokázal som dostatočne pomôcť svojim susedom okolo domu?“ odpovedal som.
„Ty si neodpustil svojej snúbenici! Synu, o pár dní sa oženíš, radšej by si mal dať do poriadku svoj morálny život!“

Bol som trochu ohúrený komentárom, ale čím viac som o tom premýšľal – a premýšľal som o tom veľa, celé týždne a potom roky – tým väčší zmysel to malo pre mňa. Hľadal som odpustenie a nebol som ochotný učiniť ho. Ježiš sám proti tomu varoval.

2. Naučil som sa brať niekoľko hriechov menej vážne.

Starostlivý kňaz v spovednici môže byť veľkým požehnaním. Ale niekedy aj nezúčastnený kňaz môže byť požehnaním. Raz, keď som pracoval vo finančnej štvrti San Francisca, ležal mi na duši istý hriech, na ktorý si už nespomínam. Bol som presvedčený, že to bola hrozná vec. Zdá sa mi, že som vtedy dokonca ani na prijímanie nešiel. Šiel som do francúzskej farnosti pri čínskej štvrti a s chvením na duši som tu zhodil svoje bremeno.
„To je ono?“ povedal kňaz znepokojene.
„Áno?“ povedal som uvedomujúc si, aký hlúpy bol ten hriech.
„Nuž, takéto veci sa dejú,“ povedal, keď mi ako pokánie uložil Zdravas’ Mária a potom sa ponáhľal k rozhrešeniu. Jeho ľahostajnosť bola pre moju dušu balzam a presvedčila ma, že môj hriech nie je v konečnom dôsledku veľkým problémom.

3. Naučil som sa, že nemôžem vyjednávať s hriechom.

Raz som sa spovedal u jedného skvelého kňaza v New Haven v Connecticute. “Pozeral som na internete tam, kde by som nemal, ale vtedy mi to dávalo dokonalý zmysel. Bol to príbeh o spravodajstve, bol som novinár a bolo mojou povinnosťou vedieť, o čom píšem.” Spomenul som to v spovedi a hneď som sa ponáhľal k inému hriechu: „A takisto som dostatočne nepomohol okolo domu…“
„Počkaj, poďme sa o tom viac rozprávať,“ povedal kňaz.
„O tom, ako som nepomáhal okolo domu?“ spýtal som sa.
„Nie, hriech pred tým.“

Potom ma kňaz podrobil krížovému výsluchu, ktorým odhalil, že moje racionalizácie sú chabé a sebaklamlivé.

„Nemôžeš hrať hru so všemohúcim Bohom,“ povedal mi. A odvtedy sa mi tieto slová mnohokrát vrátili, aby prerušili moju racionalizáciu.

4. Naučil som sa, že kňazi sú niekedy ochotní vyjednávať.

Moja kancelária je perfektnou ilustráciou druhého zákona termodynamiky – ten neporiadok sa časom zvyšuje, pokiaľ tomu nezabráni poriadok. Viem, že hriechy, ktoré musím vyznať v spovedi, sú tie smrteľné, ale cítil som sa dosť zle priznať si neporiadok v kancelárii. Bral som to skôr ako sprostosť spovedať sa z tohto farskému kňazovi.
„Pre vaše pokánie,“ povedal, „chcem, aby ste si vyčistili stôl.“
Začal som sa vzpierať: „Ó, otče, nemyslím si, že sa to dá,“ povedal som, „mohol by som dostať iné pokánie?“
Kňaz ustúpil, ale ja som sa týmto naučil, že potrebujem konať skutočne pokánie nad hriechmi, z ktorých sa spovedám, a nie len používať spovedníka na zmiernenie viny, zatiaľ čo hriech bude stále hriechom.

5. Niektorí kňazi nevyjednávajú.

Vlastne som sa to naučil skrze skúsenosť s kolegom. Nazvime ho napríklad Doug. Doug sa spovedal príliš často. Ja osobne sa snažím chodiť na spoveď raz mesačne – on však chodí aj viac ráz týždenne. Kňaz dôrazne odporúčal, aby nechodieval tak často, ale Doug stále prichádzal. Nakoniec kňaz dostal skvelý nápad: Začal dávať Dougovi 10 kľukov ako pokánie vždy, keď prišiel k spovedi. Doug nenávidel fyzické cvičenie a prosil o 10 Zdravasov namiesto kľukov. Kňaz odpovedal rázne: „Nie. Budú to kľuky.“ Doug sa rozhodol prestať chodiť spovedať tak často.

6. Naučil som sa, že nemusíte hneď pocítiť, že vám je odpustené.

Kedysi som sa spovedal z hriechu, ktorý ma po tom, čo som sa z neho vyspovedal, naďalej obťažoval. Znovu a znova som sa z neho vyznal a vysvetlil som: „Nemyslím si, že som ho správne naposledy pomenoval.“

Kňaz odpovedal: „Už ti je odpustené. Nepochybuj o Bohu. Prenes sa cez to.“ Jeden z mojich najobľúbenejších spovedných príbehov tento názor umocňuje. Stalo sa to po tom, ako sa Ježiš zjavil Márii Margite Alacoque a povedal jej, aby začala šíriť oddanosť Najsvätejšiemu Srdcu. Jej spovedník sa chcel ubezpečiť, že sa jej Ježiš naozaj zjavil a povedal jej: „Keď sa vám nabudúce zjaví náš Pán, požiadajte ho, aby vám povedal posledný smrteľný hriech, z ktorého som sa spovedal.“ Keď sa vrátila k spovedi, spýtal sa jej, čo odpovedal Ježiš. „Povedal: ‘Nepamätám sa.’“ Ježiš totiž už odpustil a zabudol naň. A tým spovedník vedel, že naozaj videla Ježiša. Takýto druh úplného odpustenia je skúsenosťou, ktorú každý z nás zažije v spovednici.

Tip na knihu: 7 tajomstiev svätej spovede, Milosrdenstvu v ústrety, Margita Mária Alacoque. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.