Prečo diabol nenávidí škapuliar

Ak škapuliar nosíme zbožne, bude predstavovať silnú zbraň proti Zlému. Medzi mnohými darmi katolíckej cirkvi je hnedý škapuliar jedným z najpopulárnejších. Je to kúsok hnedej tkaniny, ktorá sa nosí okolo ramien a podporuje hlbší vzťah s Ježišom Kristom a jeho matkou, Pannou Máriou.

Celou históriou pomáha táto svätenina nespočetnému množstvu kresťanských duší a ukazuje sa ako silná zbraň v boji proti Satanovi. V knihe Garment of Grace (Milostivý odev), nájdeme dôkaz o tomto tvrdení v živote ctihodného Francisa Ypesa. Príbeh hovorí: “Jedného dňa mu jeho škapuliar spadol. Ako ho vymieňal, diabol zakričal: ‘Vyzleč ten odev, čo od nás odháňa toľko duší!’ Diabol priznal Francisovi, že existujú tri veci, ktorých sa tí démoni najviac báli: Svätého mena Ježiš, Svätého mena Márie a Svätého škapuliara z hory Karmel.

Počas svojich misijných ciest nosil sv. Peter Claver škapuliar ako znak moci odháňať duše od diabla. Každý mesiac dorazilo 1000 otrokov do Cartegeny (Kolumbia, Južná Amerika). Svätý Peter poskytoval prostriedky spásy pre svojich obrátencov. Organizoval katechétov a dával im dal pokyny. Staral sa o to, aby boli otroci pokrstení a oblečení v škapuliari. Niektorí cirkevní predstavitelia obvinili tohto svätca z nedôstojnej horlivosti, ale svätý Peter bol presvedčený, že Mária bude dohliadať nad každým z jeho viac ako 300 000 obrátencov!

Tieto a ďalšie príbehy sú odrazom toho, čo zažili rôzni exorcisti. Známy exorcista Gabriele Amorth pripomína, že mu počas exorcizmu povedal diabol: ‘Mám väčší strach, keď hovoríte meno Madony. Vtedy sa cítim poníženejší, lebo som bol porazený jednoduchým stvorením, než Ním.’ A tak keď máme oblečený škapuliar, vedie nás to k rozvoju viery, je pre nás silnou ochranou proti Satanovi a priťahuje človeka bližšie k Panne Márii, ktorej sa diabol všemožne protiví.

 

Je hnedý škapuliar len katolíckym “príveskom šťastia”?

Možno sa zdá, že sľuby Panny Márie sv. Šimonovi Stockovi vyvolávajú isté podozrenie. Jej známe slová boli: “Vezmi si, milý synu, tento škapuliar tvojho rádu ako znak môjho spoločenstva (bratstva) a pre teba a všetkých karmelitánov ako osobitný znak milosti. Kto zomrie v tomto odeve, nebude trpieť večným ohňom. Je to znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve, prísľub pokoja a zmluvy.

Takže na základe týchto slov všetko, čo máme robiť, je nosiť hnedý škapuliar po zvyšok života a nepôjdeme do zatratenia. Bingo! Lístok do neba! Kde môžem škapuliar získať? No nie je to také jednoznačné. Dostať sa do neba nie je nikdy jednoduché. Nezabudnime, čo sme sa učili na hodinách náboženstva.

Hnedý škapuliar je v Katolíckej cirkvi kategorizovaný ako “svätenina” a nie je veru žiadnym “príveskom šťastia”. Katechizmus katolíckej cirkvi vysvetľuje: “Sväteniny neudeľujú milosť Ducha Svätého na spôsob sviatostí, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou…” (1670).

Znamená to, že svätenina, akou je hnedý škapuliar, nám môže sprostredkovať milosti, ktoré nám Boh chce dať, ale musíme na výzvu odpovedať. Sväteniny sú akési potrubia milostí, ktoré fungujú len vtedy, ak náš koniec potrubia nie je uzavretý. Tu je príbeh na ilustráciu: Svätý Claude de la Colombière raz povedal o mužovi, ktorý sa trikrát pokúsil utopiť. Zakaždým bol zachránený proti vlastnej vôli. Potom si uvedomil, že stále nosí pod svojím oblečením hnedý škapuliar. Rozhodnutý ukončiť svoj život strhol škapuliar z krku a posledný pokus o samovraždu mu vyšiel. Boh mu slobodne neustále daroval milosti, ktoré potreboval, a dával mu ďalšiu šancu, aby sa k nemu obrátil, ale on zostal vytrvalý vo svojom rozhodnutí a odmietol spolupracovať. V dôsledku toho sa sľub Božskej Panny Márie ukázal pravdivý: “Ktokoľvek zomrie v tomto odeve, nebude trpieť večným ohňom.”

Svätý Ján Pavol II., ktorý bol členom tretieho rádu karmelskej rehole, zbožňoval nosenie hnedého škapuliara, ale varoval pred jeho poverčivým účinkom. Napísal vo svojom posolstve Karmelitánskemu spoločenstvu: “Znakom škapuliara sú dve pravdy: na jednej strane neustála ochrana Panny Márie nielen na životnej ceste, ale aj v čase, keď prejdeme do plnosti večnej slávy. Na druhej strane je to vedomie, že táto oddanosť sa nemôže obmedziť len na modlitby a chvály na jej počesť pri určitých príležitostiach, ale musí sa stať “zvykom”, to znamená trvalou orientáciou vlastného kresťanského správania pretkaného modlitbou a vnútorným životom – častým prijímaním sviatostí a konkrétnými duchovnými a telesnými skutkami milosrdenstva.

Podľa Jána Pavla II. aby sme si zabezpečili svoje miesto v nebesiach, nemôžeme jednoducho nosiť hnedý škapuliar. Musíme sa tiež modliť, pristupovať k sviatosti zmierenia,  zúčastňovať sa svätých omší a praktizovať skutky milosrdenstva. A to vôbec nie je jednoduché! Jednoduchšie povedané: “zvyk (habit)”, ktorý nosíme, musí byť založený na “zvyku (habite)” modlitby. (pozn.: slovo habit znamená v preklade rúcho, ale aj zvyk).

Takže ak nosíme hnedý škapuliar, otvorme si svoje srdce Božím milostiam a Máriinmu príhovoru. Chce nás viesť do neba, ale nemôžeme sedieť “na zadnom sedadle” a nechať ju robiť všetko. Musíme vziať do rúk kormidlo a keď bude Mária sedieť vedľa nás, povedie nás tam, kam by sme mali ísť.

zdroj: Aleteia
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 180
  •  
  •  
    180
    Shares