Je očistec vzdialené miesto? Alebo začína už tu a teraz?

Zatiaľ čo november prináša do popredia povedomie o svätých dušiach v očistci, ponúka aj dôležitú otázku: Je očistec vzdialeným miestom alebo je to stav existencie, ku ktorému sme všetci povolaní už odteraz?

Svätý Ján Pavol II. naznačil niečo o ohňovej búrke už počas pápežskej audiencie v roku 1999, keď počas katechézy hovoril o posledných časoch: “Očistec nie je miesto, ale stav bytia. Tí, ktorí po smrti zotrvávajú v stave očisťovania, sú už v Kristovej láske, ktorá ich zbavuje zvyškov nedokonalosti.” (Generálna audiencia, 21. júl 1999)

Už skôr v knihe Prekročiť prah nádeje napísal Ján Pavol II.: ‘Živý plameň lásky’, o ktorom hovorí sv. Ján z kríža, je predovšetkým očisťujúci oheň. Mystické noci, ktoré opísal tento veľký učiteľ cirkvi na základe vlastných skúseností, v istom zmysle zodpovedajú očistcu. Boh núti človeka prechádzať takým vnútorným očistením svojej zmyslovo-duchovnej povahy, aby ho priviedol do zväzku so sebou. Tu sa nenachádzame pred obyčajným súdom. Nachádzame sa pred silou samotnej lásky … Je to láska, ktorá vyžaduje očistu, skôr než človek môže byť pripravený na spojenie s Bohom, ktorý je jeho konečným povolaním a osudom. (Prekročiť prah nádeje, 186-187)

Biblia je plná motívov zobrazujúcich Božiu lásku ako oheň, pričom hlavnou témou je, že oheň Božej lásky spáli to, čo sa jej dotýka bez toho, aby ju zničil (Ex 3,2; Hebr 12,28).

Pápež Benedikt XVI. vysvetlil tento pojem jasne nasledujúcimi slovami:

Ježiš zapálil oheň na zemi. Kto sa priblíži k Ježišovi, musí byť pripravený na to, že bude spálený … Oheň spaľuje, ale nie je ničivý, osvetľuje mnohé veci, očisťuje, oslobodzuje a zušľachťuje. Byť kresťanom znamená mať odvahu zveriť sa tomuto blčiacemu ohňu. (Boh a svet, 222)

Mohli by sme teda povedať, že očistenie je skúsenosť, v ktorej je človek ponorený do ohňa Božej lásky s tým, že to, čo nie je z Boha (všetko, čo je nezlučiteľné s jeho láskou), je spálené. Ako katolíci môžeme ľahko pochopiť, že takéto očistenie nastane po smrti. Ale to, čo často neberieme do úvahy, spočíva v tom, že tá istá láska, ktorou sa stretneme po smrti, nás očisťuje aj teraz, kým sme ešte nažive. Miera, ktorou dovolíme, aby nás oheň Božej lásky očistil v tomto živote, určuje, koľko očisty budeme potrebovať v ďalšom živote!

Takže rozpáľte oheň

Nie je to však také jednoduché. Pretože očistenie zahŕňa bolesť z utrpenia a smrti. Väčšina z nás sa pokúša tomu vyhýbať.

Čo v nás musí byť vyčistené až k smrti, keď sa približujeme ku Kristovi? Kým toto Svätý Pavol nazýva “telom”, trapský mních Thomas Merton to nazval “falošným ja”. Dodáva pritom, že naše “falošné ja” je iluzórnou osobou vo forme ľudského ega, a že “chce existovať mimo dosahu Božej vôle a Božej lásky … predstavuje ‘ja’, ktoré existuje len v našich vlastných egocentrických túžbach.” (New Seeds of Contemplation, 35)

Toto je ‘ja’, ktoré si namiesto autentickej lásky nájde svoju totožnosť v pôžitkoch, popularite, sile, pretvárke a pýche. Samosformované ego nám dáva identitu nášho vlastného ‘ja’ namiesto identity, ku ktorej nás Boh pozýva, aby sme ho objavovali len prostredníctvom lásky k nemu. Toto ‘ja’ musí zomrieť, aby sme mohli naozaj žiť. Človek musí urobiť všetko pre to, aby sa zbavil vlastného ‘ja’, a aby sa stal skutočným a pravdivým v láske k Bohu, k sebe a ostatným.

Takže očistec už teraz? Možno to tak je. Modlime sa:

Posväť, ó, Pane, naše duše, myseľ a telo. Dotkni sa našej mysle a pozri na naše svedomie. Vymaž z nás všetky zlé myšlienky, prízemné túžby a spomienky, všetky nevhodné slová, závisť, pýchu a pokrytectvo, každú lož, podvod, chamtivosť, zlosť, hnev a hnevlivosť, rúhanie, lenivosť a všetky pohnútky, ktoré sú proti tvojej svätej vôli. Pomôž nám, aby sme sa obrátili k Tebe, ó, Bože, ktorý miluješ ľudstvo. Dovoľ nám volať k Tebe s odvahou, čistým a skrúšeným srdcom, úprimným pohľadom a slovami na našich perách. Amen.

Tip na knihu: Kto zomrie, uvidí, Útecha verných duší v očistci, Tajomstvá posledných časov. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.