Pôsobenie požehnania a prekliatia v našom živote súvisí s dvoma rozmermi. Zdá sa, že raz uvoľnené prekliatie prechádza z pokolenia na pokolenie. Božie slovo hovorí o prekliatí do štvrtého pokolenia, o požehnaní do tisíceho (porov. Ex 20, 5 – 6; Dt 5, 9 – 10). Niekedy mám dojem, že mnohí ľudia sa vo svojom duchovnom živote sústredili na to, aby za každú cenu odhalili tých, ktorí by nás mohli prekliať. Životné ťažkosti nám často podsúvajú najjednoduchšie vysvetlenie príčiny tohto stavu veci – určite to spôsobila tá osoba, tamtá udalosť a neviem čo ešte. Celý duchovný život takýchto ľudí sa sústreďuje na hľadanie príčin zla v živote.

Absolútne to tak nemôže byť. Všetko sa musí začať stanovením konkrétnej diagnózy a následne treba urobiť konkrétne kroky, ktoré vedú k oslobodeniu od moci prekliatia. Tento pochod treba začať svätou spoveďou a po nej musí nasledovať pokánie za hriechy. Len skutočné pokánie má moc zlomiť účinky a následky našich hriechov. Potom sa celý náš duchovný život musí sústrediť na jedno – ako sa každý deň, každý týždeň, každý mesiac čoraz viac otvárať Božiemu požehnaniu a raz a navždy prestať myslieť na preklatie. Treba stanoviť diagnózu života, ponoriť minulosť do Božieho milosrdenstva a pokánia, ktoré nám zmení život, a rozhodnúť sa žiť už len a výlučne pre Božie požehnanie, ktoré priamo z neba prinášame do svojho života. To je náš cieľ.

Žiaľ, často nechápeme, čo znamená, že prekliatie prechádza z pokolenia na pokolenie. Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá: každý hriech, ktorý spáchame, nesie svoje následky. Samozrejme, hriech, ktorý vyznáme pri spovedi, je odpustený, ale účinok tohto hriechu pokračuje a môže byť zničený iba pokáním. Dnes akoby bolo slovo pokánie úplne vylúčené z nášho duchovného života. Veľmi sa bojíme pokánia, lebo s tým máme zlé asociácie. Pokánie je však jedna z najdôležitejších a kľúčových modlitieb v našom živote. Ak niekto koná pokánie, dojatý Boh na neho vylieva celé požehnanie neba. Keď sa trom deťom vo Fatime zjavil anjel, prvá vec, ktorú žiadal, bolo pokánie. Volal do celého sveta: pokánie, pokánie, pokánie! Je to veľmi dôležitá modlitba pre celý svet, lebo ňou sa všetko v duchovnom živote človeka začína. Len pokánie má moc zničiť účinky hriechov, ktoré páchame.

Predstavme si alkoholika, ktorý žije s manželkou a deťmi. Bojuje s týmto hriechom najlepšie, ako dokáže. Každý mesiac chodí na spoveď. V spovednici vyznáva Kristovi, že je alkoholik, opíja sa, bije ženu a zraňuje krikom a nadávkami deti. Boh mu, samozrejme, vo sviatosti pokánia odpúšťa, ale účinky tohto hriechu pôsobia naďalej. Manželka alkoholika žije v úzkosti a strachu pred ním. Ten muž svojou závislosťou ničí jej každodennú existenciu a jeho deti sa zo strachu pred ním skrývajú, hanbia sa za neho pred rovesníkmi a nenávidia ho za ponižovania. Účinok pôsobenia jeho alkoholizmu je v nich veľmi viditeľný. Boh mu odpustil hriech, ale účinky tohto hriechu zostávajú v jeho manželke a deťoch. Jeho deti rastú a onedlho si založia svoje rodiny. Od začiatku budú mať o sedemdesiat percent menšiu šancu vybudovať šťastné manželstvo, lebo ich emocionálna, duchovná sféra bola poškodená následkami hriechu ich otca alkoholika.

Teraz sa pozrime na dôsledky rozvodu. Niekto sa zamiluje a tvrdí, že chce byť s človekom, do ktorého sa zamiloval. Myslí si, že má právo na rozvod, lebo jednoducho túži byť šťastný. Jeho deti to vidia a sú jeho správaním veľmi zranené. Podľa psychológov osemdesiat percent detí z rozvedených rodín nemá šancu na to, aby vytvorili dobré a verné manželstvá. Následky hriechu preto prechádzajú do ďalších pokolení. Boh naozaj odpustí hriech, ale jeho následky ovplyvnia životy detí, vnukov a dokonca pravnukov hriešnika. Teraz už poznáme odpoveď na otázku, prečo existuje očistec. Je pokáním za účinky hriechov, ktoré sme spáchali. Boh ich naozaj odpustil, ale ich následky nezmizli. Očistec je preto taký bolestivý, lebo budeme vidieť, ako účinky nášho hriechu ničia nasledujúce pokolenia. V ostatnom čase čoraz častejšie počúvam o rôznych bizarných modlitbách, ktoré odstraňujú prekliatie z piateho alebo desiateho pokolenia. Stačilo by však svedomite splniť piatu podmienku svätej spovede: zadosťučinenie Bohu i ľuďom za hriechy, ktoré ich ničia, a konať každý deň pokánie za hriechy.

Poctivo vykonané pokánie má moc zničiť následky hriechu už tu na zemi. Ak opravdivo konáme pokánie za svoje hriechy, nebudeme prechádzať očistcom. Nielenže pôjdeme priamo do neba, ale ešte skrze ovocie svojho vlastného pokánia napravíme všetko to, čo sme zničili svojimi hriechmi. Stane sa to už tu a teraz v našich rodinách, v našich deťoch. V tom okamihu je však veľmi dôležité, aby sme vysvetlili určité nedorozumenie. Čoraz viac počúvame, že dedíme hriechy predkov. To nie je pravda. Nededíme hriechy, každý z nás bude zodpovedný za vlastné viny. A nie je to ani tak, že ak ja som alkoholik, aj moje dieťa bude určite alkoholik. Ale môj alkoholizmus nesie so sebou následky, ktoré prechádzajú z pokolenia na pokolenie. Duchovne i emocionálne oslabujem svoje deti. Preto akoby boli potrebné terapie dospelých detí alkoholikov. V účinkoch mojich hriechov, za ktoré som nekonal pokánie a neoľutoval ich, sa skrýva moc démonov, ktorí môžu zničiť život mojich detí. Ešte raz: deje sa to z toho dôvodu, že som nekonal pokánie, čiže neodprosoval som za hriechy, neprosil o odpustenie, zmierenie a náhradu za hriechy.

Tento úryvok pochádza z knihy Jeho láska ťa uzdraví, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.