Na to, aby si ustavične žila zbožným životom, netreba nič iné, len si v duchu zaumieniť, že sa budeš pridŕžať malého počtu znamenitých a veľkodušných zásad.

Prvá z týchto duchovných ruží, ktoré túžim vidieť prekvitať v tvojom živote, pochádza od svätého Pavla:

„Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). A naozaj, ak Boh dokáže vyťažiť dobro aj zo zla, pre koho by to mal v prvom rade robiť, ak nie pre tých, ktorí sa mu bezvýhradne darovali? Dokonca aj samotné hriechy, od ktorých nás Boh pre svoju dobrotu všemožne odrádza, sú Božou prozreteľnosťou používané na to, aby slúžili na dobro tým, ktorí mu slúžia. Keby svätý kráľ Dávid nebol zhrešil, nikdy by si neosvojil takú hlbokú pokoru; podobne ani Mária Magdaléna by nemilovala Ježiša takou vrúcnou láskou, keby jej neodpustil toľko hriechov, čo by nemohol urobiť, keby ich nespáchala.

Len sa pozri, moja drahá dcéra, na túto veľkolepú lesť Božieho milosrdenstva: premieňa našu biedu na osoh a z hadieho jedu našich neprávostí pripravuje liečivú masť pre naše duše. Povedz mi teda, azda neurobí mocou svojej milosti to isté aj s našimi trápeniami, súženiami a prenasledovaniami, ktoré na nás ustavične doliehajú? Ak ti teda prichodí znášať súženia, nech by už boli akéhokoľvek druhu, buď si istá, že ak miluješ Boha celým srdcom, všetko sa obráti na dobré. Ak na teba aj doľahnú také chvíle, že nebudeš schopná predstaviť si, odkiaľ by asi mohlo prísť to dobro, môžeš si byť istejšia než kedykoľvek predtým, že určite príde. Ak ti Boh pomaže oči blatom potupy, je to len preto, aby ti prinavrátil zrak a urobil tvoje videnie ešte jasnejším než doteraz, takže sa zaskvieš pred zrakom jeho anjelov obdivuhodnou krásou a pohľad na teba ich naplní úctou a potešením. Boh ťa niekedy nechá aj padnúť, ako to urobil svätému Pavlovi, keď ho zhodil z koňa.

Nestrácaj odvahu, keď zas a znovu padáš, ale zakaždým sa vzchop, zaodejúc sa obnovenou dôverou a hlbšou pokoru. Ak sa človek po páde znechutí a stratí trpezlivosť so sebou samým, znamená to, že naletel na lesť nepriateľa, zložil zbrane a vzdal sa. Ty však nikdy nerob nič podobné, lebo Pánova milosť je ustavične v pohotovosti, pripravená kedykoľvek ti priskočiť na pomoc.

Druhou zásadou, ktorú túžim vidieť vytesanú v tvojej duši, je, že Boh je náš Otec. Čoho by si sa teda mala báť, keď si dcérou takéhoto otca, bez ktorého vedomia ti nespadne ani jediný vlas z hlavy? Mali by sme sa azda čudovať nad tým, že keď sme deťmi takéhoto otca, nemáme ani nemôžeme mať na mysli žiadnu inú myšlienku než túžbu milovať ho a slúžiť mu? Riaď a spravuj svoju dušu a rodinu tak, ako si to želá on, a nestaraj sa o nič iné, pretože ak budeš takto konať, uvidíš, že Ježiš ťa pojme do svojich myšlienok. „Mysli na mňa a ja budem myslieť na teba,“ povedal Ježiš svätej Kataríne Sienskej a potom dodal: „Večný Otče, tvoja prozreteľnosť vládne nad všetkým.“

Tretia zásada je, že máš zachovávať to, čo božský Učiteľ naučil svojich apoštolov: „Chýbalo vám niečo?“ (Lk 22, 35)

Moja dobrá dcéra, pozorne uvažuj o tomto úryvku. Ježiš rozposlal svojich apoštolov do celého sveta – bez peňazí, palice, topánok, kapsy, len s jednou tunikou, a potom sa ich spýtal: „Keď som vás takto poslal, chýbalo vám niečo?“ (porov. Lk 22, 35) Oni odvetili, že im nechýbalo vôbec nič. Dcéra moja, povedz mi, keď si bola zmietaná búrkami, a pritom si, nanešťastie, málo dôverovala Bohu, azda ťa tvoje súženia celkom premohli? Zaiste mi odpovieš, že nie. Nuž, prečo si teda myslieť, dodávam ja, že by si nemala zvíťaziť aj nad všetkými ostatnými protivenstvami? Ak ťa Boh v minulosti nikdy neopustil, akože by to mohol urobiť v budúcnosti, on, ktorý túži po tom, aby si mu patrila odteraz až naveky, a nie iba v minulosti? Nestrachuj sa pred budúcim zlom, ktoré môže vzísť z tohto sveta, pretože vôbec nemusí prísť, a ak aj príde, Boh ti dá silu znášať ho. Len sa pozri, ako božský Učiteľ nariadil svätému Petrovi, aby k nemu prišiel po vode. Keď však svätý Peter pocítil nápor vetra a nebezpečenstvo búrky, dostal strach, ktorý ho takmer potopil. Tonúc vo vlnách zavolal na Učiteľa, aby mu pomohol, a Ježiš ho napomenul týmito slovami: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (Mt 14, 31) Potom vystrel ruku a zachytil ho. Dcéra moja, ak ťa Boh pošle kráčať po rozbúrených vlnách protivenstiev, nenechaj sa premôcť strachom, pretože Boh je s tebou. Maj odvahu a budeš slobodná.

Štvrtá zásada sa týka večnosti. Božie deti by nemali prikladať veľkú váhu týmto krátkym okamihom, ktoré plynú ako voda, pretože už teraz majú účasť na večnosti, kde žijú v Božej sláve. Dcéra moja, uváž predsa, že si sa už vydala na cestu smerom k večnosti, už si položila ruku na pluh. Dôležité je len jedno – aby si bola šťastná vo večnosti. Čo teda záleží na tom, či tieto prchavé chvíle budú naplnené šťastím, alebo
súžením?

Piatu zásadu, ktorú ťa zaprisahávam, aby si si navždy vštepila do mysle, vyjadril svätý apoštol Pavol týmito slovami: „Nechcem sa chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ (Gal 6, 14). Dcéra moja, urob svoje srdce trvalým príbytkom Ježiša Krista ukrižovaného a všetky kríže sveta sa ti stanú ružami. Tí, ktorí sami pocítili bodanie tŕňovej koruny nášho Spasiteľa, ktorý je našou hlavou, nebudú pociťovať bolesť žiadnych iných zranení.

(List sv. Pátra Pia z 15. novembra 1917 adresovaný Antoinette Vonovej – Korešpondencia, zv. III, s. 822)

Tento úryvok pochádza z knihy 365 dní s Pátrom Piom, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.