Zázračné duchovné detstvo s Pátrom Piom a jeho neznáme zázraky

Ponúkame Vám osobné svedectvo Márie Garabis Davisovej o tom, ako sv. Páter Pio ovplyvnil jej život a k tomu aj 3 menej známe zázraky, ktoré sa pripisujú Pátrovi Piovi.

Priznávam, že som zamilovaná do sv. Pátra Pia. Keby som vedela, čo pre mňa tento svätec môže znamenať, nebolo by naše prvé stretnutie tak biedne. Bola som dieťaťom a on bol tam, díval sa na mňa z modlitebnej karty na šatníku môjho dedka z Írska. Jeho vzhľad bol medzi všetkými zarámovanými usmiatymi tvárami mojich bratov, sestier, bratrancov, tiet a matky dosť nezvyčajný. Vyzeral veľmi neprirodzene, tak trochu priemerne, a nemotorne držal ruku zabalenú v látke. Preto si myslím, že táto spomienka vo mne zostala, pretože sa mi zdalo divné, že môj otec dal tohto cudzinca do popredia tejto inak žoviálnej skupiny ľudí. Ako som sa však dozvedela, okolnosti boli pre mňa trocha klamlivé.

Aby som bola úprimná, v nasledujúcich 25 rokoch som o tejto tvári veľa nepremýšľala. A to až do jednej nádhernej situácie, keď som zistila, že hľadím na svojho mladšieho brata v nemocničnej posteli. Bol takmer na nepoznanie, tak tichý a bez života, s trubičkami vchádzajúcimi a vychádzajúcimi z jeho bledého tela. Strávil týždne a týždne v kóme na jednotke intenzívnej starostlivosti a každý deň moja rodina netrpezlivo očakávala, kým si vypočuje lekársku prognózu o uzdravení. „Nejaké zmeny? Nejaká nová nádej?“ pýtali sme sa. A opakovane sme počuli verziu „Nemáme potuchy.“, „Nevyzerá to dobre.“ a „Nie sme si istí, čo by sme ešte vyskúšali.“ Avšak každý deň sme videli mamu, ako sa modlí pri posteli môjho brata. Bola pokojná, zahľadená do modlitebnej knižky. A obrázok na obálke bol ten istý fúzatý muž s priamym výrazom, s ktorým som sa už roky nestretla.

A potom zakrátko, čo sme počuli slová, ktoré nikto nechce počuť o milovanom súrodencovi, sa môj brat zrazu prebudil. Presne 23. septembra na sviatok sv. Pátra Pia.

Od tej doby, aj keď som tak nikdy zámerne nerobila, ma sv. Pio nikdy neopustil. Po bolestivej a predčasnej smrti oboch mojich rodičov sa tento tajomný svätý stále viac sprítomňoval. Po nevyhnutnej renovácii domu mojich rodičov, ktorý sme do skrutky rozobrali, som ho všade nachádzala: keď som zametala trosky, jeho medaila sa ocitla na mojej lopatke; keď som odkladala uteráky, zo skrine vypadla modlitebná knižka. Jedného dňa z dverí na mojom aute vypadla jeho relikvia. Áno, bol na tých najneočakávanejších miestach. A svoju prítomnosť neoznamoval iba mne. Aj v lete roku 2016, keď sa môj brat v Írsku prehrabával v kufríku, vypadla z vrecka medaila sv. Pia.

Keď som sa začala zoznamovať s týmto veľkým svätým, zrazu som zostala zaujatá, fascinovaná, ponorená do tajomstiev. Zistila som, že bol odvážny a úprimný, ale napriek tomu vždy roztomilý. Ak ste nečítali jeho životopis, prosím vás, aby ste tak urobili. Sv. Páter Pio je skutočne moderný svätec. Zomrel pred menej než 50 rokmi, v roku 1968. Príbehy jeho života nie sú nejakými povesťami alebo legendami. Sú to správy z prvej ruky – jeho slová, jeho zápasy a jeho vplyv. Jeho stretnutia s diablom a jeho schopnosť bilokovať, liečiť a čítať v dušiach sú založené na mnohých zdokumentovaných prameňoch. Jeho zázračné stigmy boli znovu a znovu skúmané svetovo uznávanými lekármi. Máme dokonca nespočetné množstvo jeho fotografií a videí, na ktorých slúžil omšu.

Čím viac som sa dozvedala, tým viac mala prítomnosť Pátra Pia v mojom živote zmysel. Fotografia, s ktorou som sa stretla ako dieťa, vychádzala z oddanosti môjho starého otca a neúprosných prosieb mojej matky počas choroby môjho brata. A tak ma toto všetko postavilo chtiac-nechtiac pod jeho ochranu. Naozaj, bola som pridedená pod ochranu tohto svätca.

Páter Pio sám povedal: „Len čo si vezmem dušu, beriem aj celú jej rodinu za svoje duchovné deti. Ak niektoré z mojich duchovných detí niekedy zíde z cesty, opustím svoje stádo a vyhľadám ho.“ Často sa hovorí o „veľkých zasľúbeniach Pátra Pia” a svedectvo je dôkazom, že tak mnohokrát povedal: „Prosím Pána, aby mi dovolil zostať na kraji raja a nevstúpim, dokiaľ nevstúpi posledné z mojich duchovných detí.

Dar duchovného detstva je k dispozícii aj vám. Jeho láska k dušiam, ktoré si želajú byť pod jeho záštitou, je z jeho vlastného pohľadu neobmedzená, otvorená pre všetkých a, ako som sama zažila, stále sa rozširuje o tých, ktorí ho hľadajú, dokonca aj desaťročia po jeho smrti.

Tri Piove neznáme zázraky

Viac ako štyridsať rokov po jeho smrti je jeho prítomnosť plodnejšia než kedykoľvek predtým, a to tak z hľadiska spirituality jeho oddaných, ktorí ho poznali priamo alebo nepriamo, ako aj u mnohých ľudí, ktorí sa “s ním stretli” v rozhodujúcich okamihoch svojho života prostredníctvom mimoriadnych darov. Medzi mnohými zázrakmi, ktoré sa v literatúre vyskytujú z prvej ruky, je niekoľko, ktoré stoja za zmienku. Sú to mimoriadne rozmanité zázraky, ktoré vykonal v rôznych ťažkých situáciách.

#1 – Šesť potratov, anorexia, závislosť od drog a alkoholu a uzdravenie, milosť manželstva a materstva 

Môj príbeh nie je príbehom veľkého zázraku, ale mnohých malých zázrakov, ktoré mi vo svojom srdci vyprosil Páter Pio. Bola som vychovávaná v namyslenosti a bola som si istá, že vždy dostanem všetko, čo chcem. Všetko som mala za cenu pošliapania ľudskej dôstojnosti. Môj sexuálny život bol úplne neusporiadaný. Potrat som prekonala šesťkrát. Moje srdce neustále odmietalo obrovský Boží dar. Nakoniec som pocítila veľkú nespokojnosť. Začala som sa nenávidieť a postupne som sa ponorila do temnej priepasti drog a alkoholu. Stratila som toľko kíl z váhy, že môj terapeut mi diagnostikoval formu anorexie. V nasledujúcich rokoch som po rozvode s mojím americkým manažérom o dvadsať rokov starším než ja odišla do Dallasu, do domu svojich rodičov, aby som sa dala do poriadku. Keď som prišla, vyzerala som ako mŕtvola. Z prozreteľnosti sa moja matka poznala s istým filipínskym kňazom. Pretože som nemala čo robiť, jedného dňa som prijala pozvanie na omšu v dome istého lekára. Slávil ju otec Santos Mendoza. Krátko nato sa ponúkol, že ma v tom malom byte vyspovedá. Zaváhala som pri dverách, pretože ubehlo už pätnásť rokov od mojej poslednej spovede. Ale nakoniec som súhlasila. Na konci spovede mi s úsmevom povedal, že som „veľká ryba“, ktorá práve padla do Božích rúk.

Keď otec Santos zomrel, dozvedela som sa, že bol exorcista, a že počas spovede dokázal čítať v duši kajúcnika: bola som toho svedkom. Vďaka nemu som objavila Pátra Pia. Páter Pio mi skrze svätého Ignáca z Loyoly daroval veľkú lásku k životu: môj manžel Jesús, ktorý je Bask, sa stal otcom našej dcéry Anamaríe. Kedykoľvek premýšľam o svojej dcére, ďakujem Pánovi, že sa vrátil a zasial do môjho lona toľko krásy. Veď som ho toľkokrát sebecky premenila na hrobku.

#2 – Zázračné uzdravenie zo slepoty skrze novénu k sv. Pátrovi Piovi

Pre rádiológa ako som ja, sú oči hlavným pracovným nástrojom. Po nespočetných liečeniach a zákrokoch mi v roku 2000 diagnostikovali okulárnu hypertenziu. V apríli 2010 sa situácia zhoršila: tlak v ľavom oku sa zvýšil aj napriek dôslednej lekárskej starostlivosti. Riziko operácie jediného „zdravého“ oka bola teda extrémne vysoká. Jedného dňa som na obed pozval veľmi dobrého priateľa. Vedel som, že sa za mňa modlí od chvíle, keď som sa dozvedel o mojom vážnom stave očí. Keď sme pili kávu, podal mi kartičku Pátra Pia s modlitbou novény a malou relikviou z jeho habitu. O tom kňazovi som nikdy nepočul. “Vezmi si ho, modli sa s vierou a on sa o teba postará,” ubezpečil ma môj priateľ. Bál som sa o svoju budúcnosť, a tak som sa v tú noc začal modliť novénu. Počas niekoľkých dní som na telefón dostal správu od priateľa: „Prilož si relikviu na choré oko.“ Opäť som sa poslúchol. O niekoľko dní neskôr lekári nechceli veriť môjmu náhlemu uzdraveniu: tlak očí sa znížil! Chirurgický zákrok bol nateraz úplne zbytočný. V snahe presvedčiť sa mi odborníci spravili sériu testov, ktoré len potvrdili zázračné uzdravenie. Musím zdôrazniť, že ani v Španielsku, ani v Spojených štátoch, mi lekári nedokázali znížiť môj očný tlak. Keď som rozpovedal svojmu priateľovi, čo sa stalo, povedal mi, že on, jeho manželka a ich dve deti sa modlili každý večer novénu k Pátrovi Piovi za moje uzdravenie.“

#3 – Milosť v podobe malého brata predpovedaná vo vízii malého dievčatka 

S manželkou Andreou sme sa liečili na plodnosť štyri roky. Nakoniec sa nám v roku 2004 narodila dcérka María Delfina Lujan. O tri roky neskôr po nádeji na príchod druhého dieťaťa Andrea potratila. Bola to hrozná rana. Šli sme do Salty v Tres Cerritos, kde sa zhromaždilo viac ako 60 000 ľudí, aby sa tu modlili ruženec na počesť Matky Najsvätejšieho Eucharistického Srdca Ježišovho. Navštívil som svoju sestru Mariu, ktorá pracovala ako gazdiná v centre. Z vrecka vytiahla kartičku sv. Pátra Pia a podala ju Andrei, aby sa modlila. Na ceste domov nám Delfina, ktorá mala v tom čase iba tri a pol roka, povedala, že za stromom, pri ktorom sedela jej matka, videla akéhosi mnícha. Neprikladali sme tomu príliš veľký význam, mysleli sme si, že to bola typická fantázia dievčaťa v jej veku. Neskôr, keď som svoj príbeh rozpovedal sestre Marii, vysvetlila nám, že mnoho ľudí videlo Pátra Pio vedľa toho istého stromu. Naše modlitby k svätcovi z Pietrelciny boli rýchlo vyslyšané. Nasledujúci mesiac sme sa dozvedeli, že Andrea je znova tehotná. Pravdepodobný dátum pôrodu bol 23. september, v ten istý deň, keď zomrel Pio. Rozhodli sme sa, že keby to bol chlapec, dáme mu meno Pio. A ak by to bolo malé dievčatko, bude sa volať Pia. Pio Santiago sa narodil 1. augusta, a preto sme sa ho rozhodli pokrstiť 23. septembra v kostole sv. Pia neďaleko La Plata. Neskôr sme poslali kópiu obradu do San Giovanni Rotondo ako prejav vďakyvzdania.“ 

zdroj: Aleteia
il. obr.: Fine Art America

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •