Život vizionára nie je jednoduchý. V priebehu dejín boli tí, ktorí videli Ježiša a Máriu, verejne prenasledovaní, vysmievaní a vyhýbali sa im. Vo svojom súkromnom živote častejšie trpeli vyčerpávajúcimi zdravotnými problémami, depresiami a izoláciou od rodiny a blízkych. Od svätého Františka z Assisi cez Bernadetu z Lúrd až po deti z Fatimy a študentky z Kibeha, všetci veľmi trpeli, aby slúžili Bohu.

Segatashya nebol výnimkou. Prežil niekoľko bolestivých mystických ciest a dlhé obdobie pôstu, ktoré ho takmer zabilo. Mnohí jeho priatelia a susedia ho často bili, ponižovali ho a posmievali sa mu.

Ale azda najťažšie utrpenie, ktoré musel znášať, bolo odlúčenie od rodiny, ktorá sa presťahovala, aby unikla prenasledovaniu a obťažovaniu, ktoré súviselo s tým, že mali syna, ktorý sa rozprával s Ježišom.

Segatashyov dom obliehali hordy zvedavých pútnikov, skeptikov a neprajníkov. Davy šliapajúce po poliach zničili rodinnú úrodu. Bez úrody ich kozy a kravy umierali hladom. Lovci suvenírov im pravidelne vykrádali dom.

Nakoniec v roku 1984 mal toho Segatashyov otec dosť a oznámil, že rodina sa presťahuje do inej dediny, vzdialenej viac ako stošesťdesiat kilometrov, aby začala odznova. Mladého vizionára to zarmútilo – vyrastal v pevnej rodine a nevedel, ako bude bez rodičov a súrodencov žiť. Vedel však, že sa s nimi nemôže odsťahovať. Kibeho bolo miesto, kam k nemu Ježiš prišiel prvýkrát, a nikdy sa od neho nechcel vzdialiť.

„Prosím ťa, otec, neodsťahuj odtiaľto rodinu,“ prosil Segatashya. „Pán nás našiel na tomto mieste a Kibeho je miesto, kam patria vizionári. Ježiš má toto miesto naozaj rád.“

„Tvoje videnia našu chudobu ešte zhoršili. Ako sa opovažuješ hovoriť nám, aby sme sa nesnažili zlepšiť si život?“ povedal otec.

„Ale tam, kam plánuješ ísť, nikoho nepoznáš. Nemáš žiadne peniaze a nevlastníš žiadnu pôdu. Všetci budete hladovať. Okrem toho nás Pán navštívil v tomto dome. Toto je sväté miesto. Dôverujte Ježišovi a on sa o vás postará.“

„Ježiš sa o nás doteraz nepostaral, a ak zomrieme hladom, bude to tvoja vina, Segatashya!“

Chlapec bol taký rozrušený a znepokojený budúcnosťou svojej rodiny a vlastnou osamelosťou, že sa vybral za biskupom Gahamanyim. Segatashya sa s biskupom kedysi spriatelil a teraz mu vylial srdce. Povedal mu, že sa bojí o svoje malé sestry a bratov a obáva sa aj o svoju vlastnú budúcnosť bez rodiny, ku ktorej by sa mohol vrátiť.

„Ničoho z toho sa neobávaj, chlapče,“ povedal biskup utešujúco. „Pán sa vždy postará.“

Biskup potom získal pre rodinu dva akre pôdy v susednej dedine, kde dodnes žije Segatashyova sestra Christine. Segatashyovi povedal, že mu zabezpečí auto a šoféra, aby mladý vizionár mohol rodinu čo najčastejšie navštevovať. A biskup povedal, že Segatashya môže bývať v jeho súkromnej rezidencii, kedykoľvek bude chcieť, a používať ju ako základňu počas prípravy na svoju misiu v Burundi.

Chlapec bol ohromený vďačnosťou a prijal biskupovu štedrú ponuku. Zdvojnásobil svoje úsilie, aby bol pripravený odísť do Burundi, keď príde čas.

Tento úryvok pochádza z knihy Chlapec, ktorý sa stretol s Ježišom, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.