Skôr ako si povieme o forme pobožnosti prvých sobôt, začítajme sa do troch krátkych príbehov.

Prvé svedectvo. Píše sa rok 1944, Írsko. V jednotke armády slúži Anatol, Poliak, ktorý zo sovietskeho tábora v Ostaszkove ako zázrakom vyšiel živý. V priebehu nasledujúcich dní prosí vojenského kaplána, aby mu vysvetlil úlohu fatimských zjavení. Nakoniec od neho dostane knihu, ktorú prečíta za niekoľko hodín. Na jej konci nájde zmienku o pobožnosti prvých sobôt. Zasiahnu ho slová: „A v mojom rozjímaní ma budú sprevádzať.“ To ho fascinuje. Ako to? Dostal pozvanie od Kráľovnej neba, aby počúval jej ružencové rozjímania!

Anatol sa nemohol dočkať prvej soboty. Vyskúšal pravdivosť sľubu, otvoril svoje srdce Márii. A zažil niečo, čo spôsobilo, že všetky nasledujúce mesiace sa začínali prvou sobotou, že vždy netrpezlivo očakával ďalšie stretnutie s Kráľovnou neba. Anatol žil viac ako 90 rokov. Nikdy nevynechal prvú sobotu. Vykonal ich viac ako sedemsto. Vážil si ich ako najväčší poklad.

Druhé svedectvo. Je 7. júna 1997, Zakopané. O chvíľu má do Sanktuária Panny Márie Fatimskej na Krzeptówkách prísť Svätý Otec, aby posvätil kostol. Zhromaždení trpezlivo čakajú na jeho príchod. Ešte hodina, ešte pol, ešte 20 minút. Správca sanktuária vyjde na kazateľnicu. Je to Miroslaw Drozdek. Začne čítať pamätný príhovor. Podarilo sa mu otočiť dve strany, keď sa zrazu otvoria dvere sakristie. K správcovi prichádza nejaký muž v goralskom kroji a niečo mu pošepká. Otec Drozdek pustí papiere z rúk a vybehne z kostola. Čo sa stalo? Je 10:45. Do príchodu pápeža je ešte pätnásť minút.

Zhromaždení sa dozvedeli, že Svätý Otec už prišiel. Kľačí v kaplnke pred sochou Matky Božej. Pohrúžený do modlitby v nej zotrváva pätnásť minút.

Neskôr vyšlo najavo, že Svätý Otec vyzval svojho tajomníka, arcibiskupa Stanislawa Dziwisza: „Poďme už, poďme!“ Je všeobecne známe, že pápež málokedy príde načas. A tu… prichádza s predstihom. Stalo sa to azda jediný raz v histórii tohto pontifikátu. A prečo sa tak stalo? Pretože Ján Pavol II. si chcel v Zakopanom vykonať prvosobotné pätnásťminútové rozjímanie s Pannou Máriou Fatimskou. Áno, Svätý Otec sa túto pobožnosť modlil roky. Naposledy v deň svojho odchodu do neba.

Tretie svedectvo. Je október 2004, Varšava. Z New Yorku prilieta lietadlo, na ktorého palube je i pán Wise. Je to zbožný človek, veriaci katolík, skvelý fotograf.

Počas jeho pobytu v Poľsku sme sa stretli. Položil mi zvláštnu otázku: „O čom by ste sa chceli rozprávať s pápežom, keby ste sa s ním stretli osobne?“ Vypočul si odpoveď, ktorá sa mu zdala zvláštna: „O pobožnosti prvých sobôt.“ „A to je čo?“ opýtal sa prekvapene. Americký katolík nikdy nepočul o pobožnosti, ktorú nám odovzdala Matka Božia a ktorá má moc zmeniť svet. Nepočul ani on, ani milióny ďalších členov Cirkvi.

O čom hovoria spomínané príbehy? O tom, akým veľkým pokladom by pre nás mala byť pobožnosť prvých sobôt a ako je pre mnohých neznáma. Tieto svedectvá hovoria jasným hlasom. V súčasnosti len málokto objavil tento poklad. Je načase, aby sme to urobili.

Tento úryvok pochádza z knihy Pobožnosť prvých sobôt v mesiaci, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.