Modlíme sa ledabolo, pretože si myslíme, že na tom nezáleží, hoci v skutočnosti sme strážcami na frontovej línii duchovného boja. Je ľahké povedať: „Pane, požehnaj mňa a moju rodinu. A mimochodom, ďakujem ti za toto jedlo. Amen.“ Je to dobré, ale sotva je to druh modlitby, ktorý spôsobí, že sa satan zachveje. Je čas, aby sme všetci zdvihli latku a pustili sa do vážneho duchovného boja.
Ray Pritchard

„Prečo sa to deje práve mne?“ nariekala rozmaznaná mladá žena, ktorá sa plahočila v daždi a trápila sa nad zlomeným nechtom. Pripojila sa k misijnému výletu, aby pomohla menej šťastným, ale nedokázala sa spamätať natoľko, aby pomohla niekomu inému. Dedinčania, ktorí žili radostne v rámci jednoduchosti svojich pomerov, boli oveľa bohatší ako ona, ale ona bola príliš bezradná, aby si to všimla. Dodnes si nepamätám, v ktorom filme som túto scénu videla, ale asi si viete predstaviť, že vo mne zanechala trpkú pachuť. Tieto veci sa dajú ľahko postrehnúť u iných, ale, žiaľ, nie je také ľahké vidieť ich u seba samého.

Ak sa na nás dostatočne zatlačí, väčšina z nás si položí tú istú otázku: „Prečo sa to deje práve mne?“ Ocitáme sa v zúriacej búrke a hrozí nám, že nás vlny prevrátia. Sotva sa vynoríme na povrch, opäť nás stiahnu pod hladinu. Myslíme si: Zvládol by som to, keby to bola len jedna kríza, ale tak často sa stáva, že práve vtedy, keď sa na nás problémy valia zo všetkých strán, sa pýtame, kde je Boh. V jednej chvíli sa nám darí žiť najlepšie, ako vieme, a vzápätí sa zdá, že sa na nás valí peklo.

Úprimne povedané, keď si uvedomím niektoré veci, ktoré Boh dovolil v živote svojich detí, takisto s tým bojujem. Zaujímalo by ma, prečo niektorí pokorní, bohabojní svätí musia toho toľko znášať, zatiaľ čo iní, zdá sa, žijú očarujúce, požehnané životy v službe Ježišovi, kde všetko, čoho sa dotknú, prosperuje. Je to jedna z tých otázok, na ktoré sa pozerám s radostným očakávaním, že na ne raz nájdem odpoveď vďaka svojmu nebeskému Otcovi. Teraz sa však pevne držím pravdy, že on je večne dobrý a že je toho veľa, čo nevidím alebo čo nemám schopnosť pochopiť. A tak mu zverujem svoje nezodpovedané otázky s vedomím, že nás čakajú veľké rozhovory a že všetky tajomstvá tohto života raz dostanú zmysel.

Každý z nás má iný prah boja, bolesti, utrpenia a pohodlia. To, ako ďaleko musíme byť zatlačení, kým vytiahneme kartu Prečo práve ja?, zrejme priamo súvisí s tým, koľko sme toho doteraz zniesli. Niektorí ľudia – podobne ako Jób – vydržia veľmi veľa, kým im vôbec napadne obviňovať Boha, že ich opustil. Takýto charakter a morálna odvaha sa získavajú v priebehu času – jedna pokorná ponuka dôvery za druhou.

Napriek tomu, bez ohľadu na závažnosť našej skúšky, je to ľudsky prirodzené (a legitímne) pýtať sa: Ak to Boh mohol zastaviť, prečo to neurobí? Nie že by sme od neho mohli žiadať odpovede (nič nám nedlhuje a všetko nám dal vo svojom drahocennom Synovi Ježišovi), ale Boh skutočne víta náš nárek, naše otázky a pochybnosti. Jeho pravda je dostatočne pevná, aby odolala našim otázkam. Bo Stern píše:

Všetci trpíme, ale tí, ktorí poznajú Krista, by mali trpieť s nádejou, aby svet, ktorý ich pozoruje, videl, že on je veľkou pomocou v prítomných ťažkých časoch. Môžeme žiadať Boha, aby nás uchránil od všetkých trápení: nie je však úžasné spoznať toho, ktorý s nami kráča uprostred boja a potom toto trápenie použije na niečo krásne?

Počula som nespočetné množstvo ľudí hovoriť, že sa musíme prestať pýtať: Prečo ja? a namiesto toho sa pýtať: Prečo nie ja? Táto otázka je skvelým vyrovnávacím prostriedkom, nemyslíte? Začali ste sa niekedy zamýšľať nad tým, prečo je k nám Boh taký veľmi dobrý? Prečo nás zachránil? Prečo je ochotný postarať sa o niektoré z najhlbších túžob nášho srdca? (Najmä keď po celom svete vypuknú krízy spoločnosti.) Nie je príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavil na futbalovom zápase našej dcéry, aby sa s nami stretol v čase modlitby alebo aby posunul okolnosti v práci v náš prospech. „Úžasná láska! Ako je to možné?“

Ale kým uvažujeme o svojich bojoch, rada by som sa vrátila k prvej otázke a odvážila sa opýtať: Prečo práve ja? Nie s oprávneným ufňukaným srdcom, ale so smelým, statočným, odvážnym duchom.

Neexistuje univerzálna stratégia boja, preto je múdre rozoznať, prečo a ako čelíme opozícii. Tu je veľmi dôležitá výhrada. To neznamená, že sme to vždy my, kto sa dostáva do problémov. Neznamená to, že každý boj je výsledkom našej nedbanlivosti alebo hriechu. A nie je to otázka, ktorou by sme sa mali oháňať, keď je v životnej skúške niekto iný. Nepotrebujú od nás nič, čo by znelo čo i len približne ako: „Vieš, čo je tvoj problém?“ Alebo: „Možno sa to stalo preto…“ Presne to robili Jóbovi priatelia. Nie. Rozpoznanie dôvodu nášho boja má určiť našu stratégiu boja.

Keď sa objaví odpor, idem sa hneď modliť. Pane, prečo si dopustil tento boj v mojom živote? Umožnila som nepriateľovi nejakým spôsobom prístup? Mám slepé miesto, ktoré využíva proti mne? Alebo nepriateľ fúka dym, pretože sa chystáš urobiť niečo nové, a on chce, aby som to zmeškala? Čo chceš, aby som sa z toho naučila? Aká je stratégia môjho Boha na víťazné zvládnutie tohto boja? Ukáž mi, prosím, ako v tejto chvíli vyzerá viera a poslušnosť.

Tento úryvok pochádza z knihy Mocní v boji, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.