Obetovanie Pána vo videní Cecílie Baij (OSB)

Keď uplynulo 40 dní od Ježiškovho narodenia, Márii bolo dané poznať, že jej dieťa chce byť obetované v chráme, aby bol naplnený predpis Zákona. Anjel Jozefovi počas predchádzajúcej noci zjavil, že je vôľou Najvyššieho, aby bola za Ježiška obetovaná tradičná peňažná obeta, rovnako ako pri iných deťoch. Po prebudení začal Jozef chváliť Boha a ďakovať mu za prejav jeho vôle a posolstvo odovzdal svojej svätej manželke. Ona už bola informovaná o týchto veciach prostredníctvom božského svetla. Obaja sa rozhodli odísť z Betlehema do Jeruzalema. Trochu ale prežívali pocit ľútosti, lebo boli nútení opustiť túto jaskyňu, ktorá im bola tak veľmi drahá. Veď tu sa naplnilo veľké tajomstvo narodenia Božieho Syna a tu zakúsili také mimoriadne a vzácne radosti s ich milovaným Ježišom. Na druhej strane sa veľmi tešili, keď si uvedomovali, že Božie dieťa už nebude žiť na takom nepohodlnom a úbohom mieste.

Keď sa pripravovali opustiť jaskyňu, Mária vzala svojho Ježiška a pritlačila si ho k svojej hrudi, kým Jozef vzal na ramená malý uzlík s najdôležitejšími potrebami. Pred odchodom sa pomodlili na mieste, kde Spasiteľ spočíval v prvých chvíľach po narodení. To miesto si veľmi uctievali. Svojmu vtelenému Bohu zaspievali hymny chvál a prosili ho, aby ich požehnal. Napokon sa spolu so svojím Spasiteľom a jeho milosťou vydali na cestu do Jeruzalema, obklopení množstvom anjelov.

Aj keď bola zima, vzduch bol v tento deň pomerne príjemný. Mária o to prosila, aby jej Boží Syn nemusel trpieť chladom, keď sa spolu po prvýkrát vydali na cesty. Ako Matka Stvoriteľa sa stala aj Kráľovnou všetkých stvorených vecí. Jozefove želanie na cestu bolo tiež naplnené a vďaka tomu prežíval veľkú radosť. Ako kráčali svojou cestou, napĺňala ich útecha a jasot skrze nesmierne dobro, ktoré si so sebou niesli. Počas cesty nezažili žiadnu únavu ani dlhý čas. Boli svedkami rôznych nadprirodzených úkazov, ktoré Boh zjavil skrze svoje stvorenia – rastliny i zvieratá. Stromy sa skláňali, aby vzdali hold svojmu Stvoriteľovi, a vtáky v húfoch prilietali, aby Pánovi zaspievali svoje pesničky. Jozef pozeral na tieto veci s úžasom. Obrátil sa k Božej Matke a povedal: „Pozri, manželka moja, ako sa aj nerozumné stvorenia a zvieratá skláňajú pred svojím Stvoriteľom a vzdávajú mu najväčšiu poctu, zatiaľ čo ľudské bytosti, ktorých prišiel spasiť, naďalej žijú svoje životy v bezohľadnosti. Je tak málo tých, ktorí ho poznajú!”

Hovoriac takto cez slzy a povzdychy, dodal: „Ó, akí sme len šťastní! Máme šťastie nielen ho poznať, ale s ním aj prebývať! Ó, musíme mu vzdávať vďaky za také obrovské milosti a láskavosti!“ Mária ako odpoveď zanôtila sladkú pieseň.

Niekedy sa na svojej ceste zastavili, nie však kvôli únave, ale preto, že sa Ježiško pýtal na čas do náručia Jozefa, aby ho hojne potešil. Svoje túžby dal poznať svojej najsvätejšej matke a ona ho okamžite a v najväčšej radosti odovzdala Jozefovi. On si to tajne želal, ale neodvážil sa požiadať svoju manželku o takúto výsadu. Vnútorne povzniesol svoju prosbu k Bohu, ktorý pozorne načúval jeho prosbám a vyplnil mu jeho vrúcne želanie. Kľačiaci Jozef vzal dieťa z Máriiných rúk do svojho náručia vo veľkej horlivosti a oddanosti. Akonáhle ho objal, jeho srdce sa zapálilo láskou a zaplesalo tak, že jeho tvár zažiarila. Mária často vídala svojho manžela so žiarivými a mimoriadne krásnymi črtami v tvári.

Boh jej udelil veľké privilégium nahliadať do Jozefovej duše, obohatenej o zásluhy a ozdobenej milosťami. Dostala tak neopísateľnú útechu. Veľmi sa radovala a ďakovala Bohu za to, že jej dal tak čistého a svätého manžela. Jozefovi povedala: „Ó, manžel môj, keby si len vedel, aká krásna je duša, keď je ozdobená cnosťami a bohatá na milosti a zásluhy!“

Snažila sa zobrazovať krásu Jozefovej duše bez toho, aby mu dala vedieť, že to bola jeho vlastná duša. Svätý, pozorný na všetko, čo povedala, odpovedal: „Ó, manželka moja, ako túžim, aby bola aj moja duša taká! Preto ťa prosím, modli sa k Bohu, aby ju nimi aj naozaj zaodel.“ Mária v tom okamihu zjednotila svoje obety s tými, ktoré jej syn obetoval večnému Otcovi. Navrhla, aby sa k nim pripojil aj Jozef v chválach a vďakyvzdávaní Bohu za všetky jeho milosti a dary a aby sa s nimi spojil v ich obetách a prosbách nebeskému Otcovi.

Jozef Máriu opakovane poprosil, aby mu prezradila, čo urobiť pre potešenie Boha. Splnením jeho prianí sa ho rôznymi spôsobmi snažila upokojiť. Jozef mal, naopak, pocit, že jej dlhuje svoju najhlbšiu vďaku. Stále viac jej to naznačoval. Svätý pár takto kráčal po ceste. Spievali chvály, rozprávali sa o Božom milosrdenstve, alebo obdivovali Božie skutky. Boli vďační Bohu za všetko, čo konal pre blaho celého ľudstva, a aj za to, akú útechu im dával. Akonáhle prišli do Jeruzalema, hneď sa pustili do príprav obetovania Ježiška v chráme. Jozef pre Božiu Matku zaobstaral dve holubice a dve hrdličky. Ako výkupné použil päť mincí.

Počas tejto udalosti ho ešte viac ohromila veľkosť cností jeho manželky, najmä jej pokora, keď sa ona, nepoškvrnená a najčistejšia Panna Mária, chcela podrobiť očisteniu ako každá iná žena. Žasol aj nad Spasiteľovým pokorným podriadením sa, keď si želal byť obetovaný rovnako ako ostatné deti mužského pohlavia. Tento pozoruhodný dojem mal zostať v Jozefovom srdci, aby nad ním po celý život rozjímal a pripomínal si mnohé veci, ktoré Boží Syn a jeho najsvätejšia matka vykonali nielen teraz, ale aj v minulosti.

Mária, Jozef a ich Božie dieťa vstúpili do chrámu, kde ich veľmi láskavo prijali prorok Simeon a Anna. Simeon prišiel do chrámu inšpirovaný Duchom Svätým, aby tam zažil naplnenie prisľúbenia, ktoré mu dal Boh, a to nezomrieť, kým nebude mať tú česť uzrieť novonarodeného Spasiteľa.

Keď bola Máriina očista dokončená podľa predpisov Zákona, Simeon vzal Ježiška do náručia, aby ho obetoval Bohu. Ako tak činil, prežíval veľkú radosť a naplnil ho pritom Duch Svätý. Spoznal Ježiša ako Spasiteľa a pozdvihol svoj hlas: „Pane, teraz prepustíš svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu.“ Bezprostredne nato prosil, aby mohol zomrieť hneď po prijatí prisľúbenej milosti.

Náš svätý Jozef všetko pozorne sledoval. Videl, ako sa Božie dieťa zahalilo do veľmi jasného svetla. Tento pohľad ho naplnil takou útechou, že mu na chvíľu v uchvátení boli odhalené tajomstvá týkajúce sa obetovania Božieho Dieťaťa.

Keď Simeon nejaký čas držal svojho vteleného Boha v náručí a radoval sa z jeho prítomnosti, Božia Matka zaplatila za svoje dieťa piatimi mincami a starec jej ho vrátil. Ježiš sa zaradoval, keď sa ocitol v náručí matky. Jozef medzitým pozorne sledoval všetko, čo sa udialo. Simeon zablahoželal Božej Matke k veľkej pocte, ktorá jej bola udelená, a povedal, že jej dieťa je predurčené na pád a povstanie pre mnohých. A tiež, že mu budú mnohí odporovať a jej vlastné srdce bude prebodnuté mečom.

Keď to prorok povedal Márii, Jozefa zasiahol zármutok. Do určitej miery si bol vedomý toho, čo tieto slová znamenali. Snažil sa potlačiť svoje pocity úzkosti, ale napriek tomu im podľahol a rozplakal sa. Slová proroka Simeona boli v tej chvíli nezmazateľne vtlačené do jeho srdca. Spôsobovali mu neustále utrpenie. Aj Božiu Matku veľmi zasiahli, pretože v duši predvídala a videla všetko, čo malo prísť. Meč smútku zostal prebodnutý v jej panenskom srdci počas celého jej života.

Aj prorokyňa Anna rozprávala Márii predpovede utrpenia a smrti jej syna. Jozef však nepochopil úplne všetko, čo bolo povedané, inak by zomrel v mukách. Bol už tak zarmútený Simeonovými slovami, že mu Boh musel pomôcť svojou milosťou, aby mu zabránil omdlieť. Naproti tomu Mária držala svoj zármutok v sebe. Hoci jej boli tieto veci dokonale známe, nanovo ňou prenikla najbolestnejšia rana, keď jej Simeon a Anna tak obrazne vysvetľovali proroctvá týkajúce sa budúcich utrpení a smrti jej syna. To všetko si nielenže ponechala pre seba, ale dokonca sa snažila zahnať smútok svojho manžela, ako sa tu o tom bude písať neskôr.

Jozef cítil, že je silne pobádaný, aby sa viac rozprával o týchto veciach s Máriou, ale v tom čase museli nejakú chvíľu zostať v chráme, kde obetovali dary od kráľov z východu. Mária si neustále túlila svoje Božie Dieťa k hrudi a zároveň mu preukazovala lásku, súcit a vzdávala vďaky. Prosila Ježiša, aby vo svojom milosrdenstve potešil Jozefa v tejto hroznej núdzi. Božské Dieťa sa postaralo, aby bola jej žiadosť splnená.

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •