Kňaz – mučeník, ktorý zomrel s úsmevom na perách

Kauza blahorečenia katolíckeho kňaza Adolfa Kajpra, ktorý bol uväznený nacistami aj komunistami, pokročila uzavretím počiatočnej diecéznej fázy. O. Adolf Kajpr bol jezuitský kňaz a novinár uväznený v koncentračnom tábore v Dachau, pretože vydával katolícke časopisy kritizujúcice nacistov. Jedno vydanie z roku 1939 zobrazovalo na svojej obálke Krista dobývajúceho smrť predstavovanú symbolmi nacizmu. 

Päť rokov po oslobodení z Dachau v roku 1945 bol Kajpr zatknutý komunistickými úradmi v Prahe a odsúdený na 12 rokov gulagu za písanie „poburujúcich“ článkov. Kajpr strávil vo väzení viac ako polovicu zo svojich 24 rokov v službe kňaza. Zomrel v roku 1959 v gulagu v Leopoldove na Slovensku. Diecézna fáza Kajprovej kauzy bola zavŕšená 4. januára. Kardinál Dominik Duka pri tejto príležitosti obetoval svätú omšu v kostole svätého Ignáca v Prahe.

Adolf Kajpr vedel, čo znamená hovoriť pravdu,” uviedol Duka v homílii podľa českej provincie jezuitov. Vojtěch Novotný, vicepostulátor Kajprovej kauzy, uviedol, že diecézny vyšetrovací spis zaslaný do Vatikánu obsahoval archívne dokumenty, osobné svedectvá a spisy zhromaždené na preskúmanie, či o. Kajpr zomrel ako mučeník.

Novotný napísal, že počas štúdia Kajprovho života pochopil, prečo sú kresťanskí svätí maľovaní so svätožiarou: vyžarujú totiž Krista a ostatných veriacich priťahujú ako nočné motýle k svetlu. Citoval Kajprove vlastné slová: „Kiež by sme poznali, aká opojná a krásna je snaha slúžiť Kristovi a tráviť tak čas s nenútenou prirodzenosťou a úsmevom, doslova ako sviečka na oltári.

Ako novinár a kňaz sa Kajpr zaviazal myšlienke, že „evanjelium by sa malo ohlasovať na stránkach novín,“ uviedol Novotný. „Vedome sa pýtal: ‘Ako môžeme priniesť celé nefalšované Kristovo posolstvo dnešným ľuďom a ako dosiahnuť, aby nám porozumeli, a ako k nim prehovárať?’

Kajpr sa narodil v roku 1902 v Českej republike. Jeho rodičia zomreli jeden od druhého do roka, a tak vo veku štyroch rokov Kajpr osirel. Jeho a jeho bratov vychovávala v katolíckej viere teta. Kvôli chudobe jeho rodiny bol Kajpr donútený odísť zo školy a pracovať ako ševcovský učeň už v chlapčenskom veku. Po ukončení dvojročnej vojenskej služby v československej armáde vo veku okolo dvadsiatich rokov sa prihlásil na pražskú strednú školu jezuitskú. V roku 1928 sa zapísal do jezuitského noviciátu a za kňaza ho vysvätili v roku 1935. Od roku 1937 pôsobil vo farnosti svätého Ignáca v Prahe a vyučoval filozofiu na diecéznej teologickej škole. V rokoch 1937 až 1941 pracoval ako redaktor štyroch časopisov. Jeho katolícke publikácie upútali pozornosť gestapa, ktoré ho za svoje články opakovane ohováralo, až kým nebol v roku 1941 definitívne zatknutý.

Kajpr trávil čas vo viacerých nacistických koncentračných táboroch – od Terezína až po Mauthausen a nakoniec skončil v Dachau, kde zostal až do oslobodenia v roku 1945. Po návrate do Prahy obnovil vyučovanie a vydavateľstvo. Vo svojich periodikách vystupoval proti ateistickému marxizmu, za čo ho komunistické úrady zatkli a obvinili z písania „poburujúcich“ článkov. V roku 1950 bol uznaný vinným z velezrady a odsúdený na 12 rokov v gulagoch.

Podľa jeho vicepostulátora Kajprovi spoluväzni neskôr vypovedali, že kňaz venoval svoj čas vo väzení službe v utajení, keď vzdelával väzňov vo filozofii a literatúre. Zomrel vo väzenskej nemocnici 17. septembra 1959 po tom, čo utrpel dva infarkty. Svedok uviedol, že keď umieral, zabával sa na vtipe.

Generálny predstaviteľ jezuitov odsúhlasil otvorenie Kajprovej kauzy blahorečenia v roku 2017. Diecézna fáza procesu sa oficiálne začala v septembri 2019 po tom, čo kardinál Duka získal súhlas od slovenskej arcidiecézy, kde Kajpr zomrel. “Kajpr dráždil vyznávačov ateistického a agnostického humanizmu službou Slova,” uviedol Novotný. “Nacisti a komunisti sa ho pokúsili dlhým väzením odstrániť. Zomrel vo väzení na následky tohto mučenia. Jeho oslabené srdce sa zlomilo, keď sa uprostred prenasledovania smial plný radosti. Je to mučeník, ktorý zomrel so smiechom na perách.

zdroj: CNA
il. obr.: tu

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •