Môj milovaný manžel, píšem ti závet mojej duše. Z tohto hľadiska chcem, aby si bol mojím hlavným a najbohatším dedičom. Zvlášť tebe a všetkým svojim milým zanechávam úlohu, aby ste sa veľa modlili a dali odslúžiť modlitby i za mňa. Po mojej smrti nech sa slúži svätá omša každý deň po celý mesiac, a potom každý rok ešte niekoľkokrát na môj úmysel, pokiaľ budeš nažive. Nech tvoje skutky a almužny hovoria k Bohu o tej, ktorá mu slúžila príliš nedokonalo, ale ktorá ho milovala zo všetkej sily svojho srdca, z najhlbšieho vnútra svojej bytosti.

Po celý svoj život sa snaž, pokiaľ to len úbohý ľudský tvor dokáže, splatiť ten nesmierny dlh vďačnosti, ktorý mám u požehnaného Otca, že ti v nebeských výšinách moje modlitby vyprosia, aby si ho poznal a miloval.

Až sa aj ty staneš jeho synom, žiakom Ježiša Krista a živým údom Cirkvi, posväť svoju bytosť – pretvorenú milosťou – modlitbou a darom seba samého v láske. O čo ho moje prosby a bolesti prosili pre našich úbohých bratov tu na zemi, snaž sa mu dať za seba. Miluj duše, modli sa, trp a pracuje pre ne. Zaslúžia si všetku našu bolesť, námahy a obety.

Zanechávam ťa uprostred svojich drahých, aby si ich obklopil svojou pozornosťou a láskou. Po celý život buď ich duchovným vodcom, priateľom ich duší a príkladom. Sprevádzaj po celý život deti, synovca, neter a priateľov, ktorých som tak veľmi milovala. Podporuj ich duševne i hmotne v okamihu svadby alebo povolania. Mysli na všetkých ako na deti z nášho srdca a nikdy ich neopúšťaj. Ich rodičom buď vždy bratom alebo oddaným a milujúcim priateľom, ako ním už aj si, ale nadprirodzenejším spôsobom. Tiež viac rozmnož svoje láskavosti, keď ti zanechávam i tie svoje, aby si za ne zodpovedal.

Ak zomriem skôr ako mamička, nemám potrebu ti ju zverovať, ale tvoja povinnosť bude veľká, keď budeš chcieť s tvojou matkou spojiť nesmiernu lásku, ktorá ma k nej púta.

U tvojej matky, ktorá je práve tak moja ako tvoja, ťa prosím, aby si ma rovnako nahradil. Dôverujem ti, že dobre dokonáš „Júliino dielo“, totiž, že sa postaví výpomocná kaplnka v štvrti chudobných. Ak ešte nie je nikomu prisľúbená, nech je zasvätená Duchu Svätému, svätej Terézii, alebo ešte lepšie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Rovnako ti odkazujem svoje rôzne činnosti a dávam ti na starosť, aby si po celý život platil príspevky, alebo čo bude na ich mieste.

Znovu ti pripomínam synovca i neter, aby si v tom, čo im zanecháme, nezabudol dať prednosť podielu pre Boha a chudobných.

Prajem si jednoduchý pohreb, bez akejkoľvek veľkoleposti, so spevmi iba náboženskými, bez čalúnov v dome a na kostole. Bola by som rada, aby sa moja rodina i priatelia zišli v kostole a miesto toho, aby kupovali neužitočné kvetiny, nech dajú na môj úmysel slúžiť sväté omše a darujú nejakú almužnu.

A teraz, najmilovanejší Félix, ťa opúšťam, moja jediná a taká veľká láska! Ukladám ti, aby si našim blízkym a priateľom opakoval, ako som ich všetkých milovala a ako sa za nich budem modliť až do hodiny stretnutia. U Boha, kde ma už ostatní drahí očakávajú, sa jedného dňa zhromaždíme naveky. Dúfam v silu svojich utrpení, ktoré som za vás priniesla v milosrdenstve Božom.

Naveky tvoja žena, Alžbeta.

15. októbra 1905

Tento úryvok pochádza z knihy Tajný denník Alžbety Leseurovej, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.