Kňaz z Titaniku na ceste k svätosti

Keď sa Titanic začal potápať 15. apríla 1912, otec Thomas Byles mal možnosť nastúpiť do záchranného člna. Podľa cestujúcich na palube potápajúcej sa námornej lode však túto možnosť odmietol, aby mohol vyspovedať, potešiť a modliť sa s tými, ktorí boli uväznení na palube. Súčasný kňaz v bývalom kostole otca Bylesa v Anglicku žiada otvoriť kauzu jeho blahorečenia.

Keď Titanic v roku 1912 narazil na ľadovec a potopil sa v Atlantickom oceáne, o život prišlo vtedy okolo 1 500 ľudí. V tom čase sa všetci domnievali, že ide o „nepotopiteľnú“, loď. A tak na svojej prvej plavbe zo Southamptonu do New Yorku nepripravili primerané množstvo záchranných člnov pre všetkých cestujúcich. Otec Byles cestoval Titanicom do New Yorku, aby tam celebroval svadbu svojho brata. 42-ročný britský kňaz bol vysvätený v Ríme 10 rokov dozadu a od roku 1905 pôsobil ako farár v kostole sv. Heleny v Essexe.

Thomas nebolo skutočné meno otca Bylesa. Narodil sa v mestečku Leedese ako Roussel Davids Byles 26. februára 1870 rodičom Louise Davidsovej a Alfredovi Holden Bylesovi. Bol najstarším zo siedmich detí. V roku 1889 odišiel na Balliol College v Oxforde. Tam konvertoval na katolicizmus a prijal meno Thomas po svojom hrdinovi sv. Tomášovi Akvinskom. Keď zistil, že záťaž z kňazských štúdií na Oscott College je pre jeho zdravie príliš veľká, zamestnal sa ako majster na St. Edmund’s College in Ware, Hertfordshire, chlapčenskej škole a seminári. V roku 1899 odišiel na Beda College v Ríme, aby pokračoval v teologických štúdiách. V roku 1901 vyštudoval Gregoriánsku univerzitu a v júni 1902 bol vysvätený. Nasledujúci rok ukončil štúdium vo Večnom meste.

Jeho mladší brat William sa tiež obrátil na katolicizmus a následne sa presťahoval do Ameriky, kde podnikal s kaučukom. Požiadal otca Bylesa, aby odslúžil jeho svadbu. Preto sa dohodli, že jeho brat kňaz odcestuje do New Yorku. Spočiatku mal cestovať na linke White Star, ale na poslednú chvíľu to zmenil, a tak cestoval Titanicom. Jeho lístok druhej triedy (číslo #244310) stál 13 libier. Dňa 10. apríla 1912 nastúpil na Titanic v Southamptone.

S kapitánom lode Smithom sa dohodol, že mu uvoľní priestor na lodi, aby mohol cestujúcim Titanicu odslúžiť svätú omšu. Mal so sebou aj prenosný oltárik a všetko príslušenstvo. O niekoľko hodín skôr, kým ešte Titanic kotvil v Cherbourgu, napísal svojej gazdinej slečne Fieldovej do svojej farnosti v Ongare v Essexe tieto slová: 

Všetko, čo sa doteraz udialo, prešlo veľmi dobre, až na to, že sa mi nejako podarilo stratiť dáždnik. Najprv som si myslel, že som ho zabudol, keď som vystupoval z vlaku v Southamptone, ale skôr si myslím, že som ho nechal v Liverpoole na stanici. Došli sme k lodi o 11.30 a všetko začalo veľmi presne o 12:00. O jednej sme sa naobedovali. Boli sme ešte v Southampton Water, ale keď sme vyšli na obed, boli sme niekde medzi Portsmouthom a ostrovom Wight. Predtým, než sme vyšli na večeru, zastavili sme sa v Cherbourgu a zásobovacia loď sa práve blížila spolu s cestujúcimi. Je to loď s veľkosťou 1260 ton, ale na boku Titanicu vyzerá tak, že by ste ju s dobrým žeriavom kľudne zdvihli z vody a položili na palubu Titanicu bez väčších problémov.

Keď sa pozriete dolu na vodu z horného podlažia, je to ako by ste sa pozerali zo strechy veľmi vysokej budovy. V čase písania týchto slov o 7.45 ešte stále stojíme v Cherbourgu. Anglický kanál bol nepokojný, no rozhodne nepokojnejší než v Southampton Water. Nepáči sa mi to pulzovanie lodnej skrutky, ale to je jediný pohyb, ktorý tu pociťujeme … Nebudem môcť ráno slúžiť omšu, pretože práve vchádzame do Queenstownu … napíšem hneď, ako sa dostanem do New Yorku…

 

Svedectvá pasažierov

Helen Mary Mocklare, cestujúca z tretej triedy, poskytla podrobnosti o posledných hodinách života kňaza. “Keď nastala tá havária, vyviedli nás z kajút. Videli sme pred sebou zostupovať po chodbe so zdvihnutou rukou otca Bylesa,” spomína si Helen. “Poznali sme ho, pretože nás navštívil niekoľkokrát na palube a slávil omšu už skoro ráno.

Zostaňte v pokoji, moji drahí, povedal nám a potom šiel ľudí spovedať, rozhrešoval a žehnal.” Mocklare pokračovala: „Niektorí z nás boli nesmierne nadšení. Kňaz opäť zdvihol ruku a všetci boli okamžite pokojní. Ten kňaz mal všetko pod kontrolou a to na cestujúcich okamžite zapôsobilo.

Rozpráva tiež, že v ten večer varoval námorník kňaza pred nebezpečenstvom a prosil ho, aby nastúpil do záchranného člnu. Hoci sa mu námorník snažil pomôcť, kňaz dvakrát odmietol odísť. “O. Byles mohol byť zachránený, ale neodišiel. Nedbal na prosby námorníka. Keď som vstúpila na loďku, ktorá ako posledná opustila loď, a my sme sa pomaly vzďalovali od lode, zreteľne som začula jeho hlas a odpovede na jeho modlitby.

Slečna Agnes McCoy, cestujúca tretej triedy a pozostalá z Titanicu, uvádza, že otec Byles bol skutočne na lodi, spovedal, modlil sa s cestujúcimi a žehnal im, keď sa plavidlo potápalo. 

Ďalej hovorí o tom, ako sa otec Byles staral o tých, ktorí tam zostali. „Prvýkrát som videla otca Bylesa, ako ľudí doprevádzal. Bolo tam veľa katolíkov a on im dodával do duší pokoj tak, že sa za nich modlil, spovedal a dával im svoje požehnanie. Neskôr som ho videla na hornom podlaží, kde čítal z liturgie hodín. Pozostalí, najmä akýsi mladý anglický chlapec, mi neskôr povedali, že knihu potom vložil do vrecka, zhromaždil okolo seba mužov a keď si pokľakli, on sa modlil za ich spásu.

Očitá svedkyňa Bertha Moranová si neskôr spomenula: „Pokračoval v modlitbách a privádzal nás na miesto, kde spúšťali záchranné člny. Pomáhal ženám a deťom a neustále im šepkal slová útechy a povzbudenia.“

 

Thomasov brat

William, Thomasov brat, a Katherine, jeho snúbenica, plánovanú svadbu nezrušili, ale zosobášil ich iný kňaz vo veľmi jednoduchom obrade. Po svadbe sa pár vrátil domov, obliekli si smútočné oblečenie a vrátili sa do kostola, aby obetovali omšu za zosnulého. Tento článok sa objavil vo večerných novinách.

V sobotu sa po svadobných zvonoch rozozvučali zvony pohrebného sprievodu. Mal to byť najšťastnejší deň v živote slečny Isabel Katherine Russellovej a W. E. Bylesa. Očakávalo sa, že bude prítomných viac ako dvetisíc ľudí. Slávnosť sa mala uskutočniť v kostole sv. Augustína a mal ju odslúžiť reverend Thomas R. D. Byles z Ongaru v grófstve Essex v Anglicku, brat ženícha. Slečna Russellová a pán Byles sa nevzdali nádeje, že otec Byles bol zachránený, až kým všetkých pozostalých cestujúcich nepriviezla loď Carpatia. Vrátili sa do Russellovej rezidencie č. 119 a telefonicky a telegramom odvolali početné pozvania. V presvedčení, že nie je dobré svadbu odložiť, slávnosť v sobotu odslúžil reverend F. McGinnis, D. D., priateľ nevesty, v kostole sv. Pavla. Namiesto zvyčajnej recepcie a svadobných raňajok sa svadobná párty presunula domov, kde sa obliekli do smútočných šiat, a vrátili sa do kostola, kde rev. W. Flannery slávil omšu za otca Bylesa. 

V tom istom roku Katherine a William odcestovali do Ríma na súkromnú audienciu s pápežom sv. Piom X., ktorý im povedal, že otec Byles bol mučeníkom cirkvi. Otec Byles zomrel pri potopení lode a jeho telo sa nikdy nenašlo. 

Viac než storočie neskôr propaguje otvorenie kauzy Bylesovho blahorečenia otec Graham Smith, súčasný kňaz v Bylesovej bývalej farnosti Saint Helen. Vo vyhlásení pre BBC oznámil začiatok procesu a úsilie o beatifikáciu svojho predchodcu, ktorého považuje za „mimoriadneho človeka, ktorý obetoval svoj život za druhých“. Otec Smith v miestnej komunite povedal: „Dúfame a modlíme sa, aby bol uznaný za jedného zo svätých.“ Proces kanonizácie najprv vyžaduje preskúmanie, či príslušná osoba žila kresťanské cnosti na hrdinskej úrovni. Aby mu bol udelený titul „blahoslavený”, musí sa schváliť zázrak prislúchajúci jeho príhovoru. Akonáhle je blahorečený, môže sa vyhlásiť za svätého, ak sa objaví a schváli ďalší zázrak na jeho príhovor. „Dúfame, že sa ľudia z celého sveta budú modliť k nemu, ak to budú potrebovať, a tak dôjde k zázraku. Potom bude možné pokračovať v blahorečení a následne v kanonizácii.“ povedal Smith a dodáva: “Už som obdržal nejaké listy z Ruska a Španielska, v ktorých ma informovali o zázračných uzdraveniach prostredníctvom jeho príhovoru. … Som presvedčený, že z jeho listov, jeho vlastnej publikovanej knihy a podľa svedectiev očitých svedkov sa Thomas Byles stane svätým.

zdroj: Catholic Herald, FatherByles.com, CNA
il. obr.: tu

 

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •