Som katolík, pretože verím, že katolícka viera je pravdivá. To, že človek verí, že je niečo pravdivé, osobne považujem za prvý a jediný oprávnený dôvod, aby niečomu veril.

Ak to nie je jasné aj vám, totiž, ak toto nepovažujete za svoj hlavný dôvod, aby ste niečomu verili, tak podľa mňa nie ste k sebe úplne úprimní a čestní.

Nesúhlasíte so mnou? Zdajú sa vám moje slová pritvrdé? Urobme si teda jeden myšlienkový experiment, ktorým si túto vec skúsime overiť.

Predstavte si, že ste Boh. Je posledný súd a vy musíte rozhodnúť o večnom osude dvoch ľudí. Jeden je nepoctivý kresťan a druhý je poctivý ateista. Peklo teraz z našej úvahy vypusťme. Povedzme, že obaja môžu ísť do neba, no jeden z nich potrebuje prejsť v očistci dlhšou nápravou a prípravou ako ten druhý.

Ktorá z týchto dvoch osôb by podľa vás potrebovala prejsť hlbším očistcom? Alebo, ak si neviete predstaviť očistec, ktorá z týchto dvoch osôb by si podľa vás zasluhovala vyššie miesto v nebi alebo by dokázala zniesť viac nebeskej pravdy?

Jeden z nich by povedal, že veril v katolícke kresťanské náboženstvo, aj keď si nemyslel, že je pravdivé, alebo sa ani len nezaujímal o to, či je pravdivé, no z nejakého dôvodu ho napokon prijal: možno preto, lebo uveril nejaký jeho priateľ, alebo preto, že v ňom vyvolávalo dobrý pocit, alebo preto, že mu to počas pozemského života prinieslo nejaké výhody. Skúsme predpokladať, že to nebol úplne zlý človek, a tak to spravil z jednej z dvoch pohnútok, ktoré sú po pravde tými najdôležitejšími motívmi – morálnosť a šťastie. Povedzme, že prijal katolícku vieru nie preto, lebo bola pravdivá, ale preto, lebo ho robila šťastným, alebo preto, lebo ho robila morálne dobrým človekom. Čo myslíte, čo by mu na to povedal dokonalý Boh?

Myslím, že by mu povedal, že šťastie bez pravdy nie je pravé šťastie, a teda nie je šťastím vôbec; a že morálnosť bez pravdy nie je pravou morálnosťou, a teda nie je morálnosťou vôbec. Preto si zaslúži dôkladnejší očistec ako úprimný ateista. Myslím, že by som s ním musel súhlasiť.

Ak som vás ešte nepresvedčil, skúsme iný myšlienkový experiment. Vráťte sa v čase a spomeňte si, ako ste sa cítili na Štedrý deň ako trojročné dieťa. Pravdepodobne ste verili, že darčeky nosí Ježiško, a vďaka tejto viere ste boli morálne lepšími deťmi alebo ste sa tak aspoň snažili správať. Vďaka tejto viere ste boli aj šťastnejší. Teraz už neveríte, ako keď ste boli deti, že Ježiško nosí darčeky takýmto spôsobom. Prečo nie? Z jedného jediného dôvodu: pretože ste úprimní, a tak nechcete veriť tomu, čo nie je pravdivé, aj keď vám táto viera dáva iné prospešné a dôležité veci – ako sú morálne dobro a šťastie (ktoré určite patria medzi dve najväčšie dobrá).

Preto apelujem na vašu tvrdohlavú úprimnosť, ktorú ste práve dokázali svojou reakciou pri oboch myšlienkových experimentoch.

Čestnosť berie pravdu ako niečo absolútne, niečo, z čoho nemožno nikdy poľaviť.

Ak nie si katolík, prosím, nestaň sa ním dovtedy, dokým nebudeš úprimne veriť, že katolícka viera je pravdivá. Ak si katolík z nejakého iného dôvodu než toho, že katolícka viera je pravdivá – ak veríš, že katolícka viera nie je pravdivá alebo že je pravdepodobne nepravdivá, no predsa si katolíkom; alebo ak sa jednoducho ani nezaujímaš, či je pravdivá –, potom, prosím ťa, prehodnoť svoje motívy, svoju úprimnosť a napokon aj svoje náboženstvo. Ak ťa táto úprimnosť vedie k tomu, aby si opustil Cirkev, tak to urob. Tomáš Akvinský hovorí, že zostávať v Cirkvi napriek presvedčeniu, že je falošná, je smrteľný hriech, hriech pokrytectva, hriech proti absolútnej úprimnosti, hriech taký vážny, že ak nie je oľutovaný, je dostatočnou matériou na večné zatratenie. Na druhej strane, ak opustíš Cirkev, urobíš chybu; no ak je to chyba urobená v úprimnosti a ak ťa k tomu pohýna hľadanie pravdy, Boh ťa požehná a tvoju výpravu za pravdou odmení a privedie ťa naspäť k pravde. [„Hľadajte a nájdete“ (Mt 7,7).]

Ja verím, že katolícka viera je pravdivá, a preto som katolíkom.

Tento úryvok pochádza z knihy 40 dôvodov, prečo som katolík, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.