Kňazský celibát je považovaný za krutý archaizmus, ktorý je zodpovedný za krízu v duchovnom povolaní a škandály pedofílie. Vyšetrovanie novinárom Jeanom Mercierom však rozptýlilo rôzne mýty.

Pre médiá a pre veľkú časť verejnej mienky, dokonca aj medzi katolíkmi, niet pochýb o tom, že by bolo “pozitívom” umožniť “sobáše kňazov”. Stali by sa”normálnymi” mužmi, pretože emocionálne a sexuálne vzťahy sa považujú za nevyhnutné požiadavky úspešného života.

Budeme klásť na jednu stranu paradox náhlej podpory manželstva, ktorá je niekde inde potlačená a devalvovaná – s výnimkou prípadov “homosexuálnych manželstiev”, ktoré sa považujú za “pokrok” (a jej promotéri nebudú váhať tvrdiť, že kňazi by hneď ťažili z toho, keby sa zrušil celibát).

Napriek tomu, aby sa vyriešil nedostatok kňazských povolaní, dostala sa do Cirkvi myšlienka povoliť vysviacku ženatých mužov.

Otázka zmeny alebo prinajmenšom posunu vo veciach kňazského celibátu v disciplíne katolíckej cirkvi je teraz súčasťou otázok pre biskupov a pápeža Františka.

Investigatívny novinár Jean Mercier nie je spokojný s novodobými ideami. Po vykonaní úplného vyšetrovania kňazského celibátu uskutočnil štúdiu (plnú svedectiev slobodných, zosobášených kňazov a manželiek kňazov), ktorá skúma historické, teologické a duchovné aspekty praxe. V konečnom dôsledku ide o štúdiu uskutočniteľnosti vysvätenia zosobášených mužov.

Aleteia: Vykonali ste zdĺhavé vyšetrovanie problému kňazského celibátu. Dostali ste sa k nejakému prekvapivému momentu počas práce na tejto téme?

Jean Mercier: Áno, pretože som konfrontoval všeobecné presvedčenie. Napríklad ľudia si myslia, že Cirkev by sa mala vrátiť do praxe prvého tisícročia – teda vysvätenia ženatých do kňazstva. Čo je menej známe, je to, že boli ako aj ich manželky povinní praktizovať sexuálnu zdržanlivosť. Zvyčajne je tento “detail” nie moc známy!

Ďalšou mylnou predstavou je, že neschopnosť žiť v celibáte je príčinou odchodu niektorých kňazov, aby sa mohli sobášiť. Tu sa však vynárajú ďalšie otázky. Kňaz, ktorý sa zamiluje, je často človek sklamaný vlastnou farou, biskupom a teda chce nájsť cestu z “domácej” krízy s Cirkvou, aj keď často nevedomky. Je to podobné tomu, čo urobí manžel, keď opustí svoju ženu kvôli inej žene. Celistvosť sa zdá byť ideálnym vinníkom. Ale konflikt je často inde, vo vzťahu kňaza s idealizovaným obrazom samého seba alebo Cirkvi.

Aleteia: Často sa predpokladá, že v katolíckej cirkvi nie sú ženatí kňazi. Ukážete nám, že to tak nie je?

Jean Mercier: Áno. V katolíckej cirkvi sa vyskytujú zosobášení kňazi, najmä vo východných cirkvách, ktorí prevzali svoj model z pravoslávnych cirkví, kde existujú dvojstupňoví kňazi: farári, ktorí sú ženatí, a kňazi v celibáte, porovnateľní s mníchmi.

Medzi kňazmi západnej latinskej cirkvi však existuje aj 300 či 400, ktorí sú bývalými protestantskými alebo anglikánskymi pastormi, a sú ženatí a vysvätení Svätou stolicou. Vo svojej knihe sa zameriavam tiež na tento málo známy fakt. Apoštolská dostupnosť zosobášeného kňaza závisí od pracovnej mobility jeho ženy. A tak je to zložité.

Aleteia: Nie je trochu ironické, že dvaja pápeži, ktorí umožnili ženatým mužom prístup ku kňazstvu v katolíckej cirkvi latinského obradu, Ján Pavol II. a Benedikt XVI., sú označovaní ako “konzervatívni”?

Jean Mercier: Pravdepodobne preto, že títo dvaja pápeži mali obraz, že by to mohli urobiť bez toho, aby sa ich kroky zdali revolučné. Nikdy však nemali v úmysle vytvoriť laboratórium pre vývoj celej Cirkvi. Spĺňali špecifické túžby konvertitov.

Aleteia: Manželstvo kňazov je prezentované ako “riešenie krízy v povolaní ” a “odpoveď na sexuálne škandály, ktoré otriasli Cirkvou“.

Jean Mercier: Áno. “Manželstvo” kňazov nikdy neexistovalo – okrem Francúzska v čase revolúcie! Toto sa dosť odlišuje od vysvätenia ženatých mužov. Kríza povolaní je zložitá. Problémom je predovšetkým kríza maskulinity vo vzťahu k sebe. Napríklad existuje len veľmi málo mužov, ktorí sa chcú stať učiteľmi, aj keď sú ženatí.

Okrem toho je kňazstvo znehodnocované medzi katolíkmi. Nechcú, aby sa ich syn, ktorý vyštudoval a má jasnú budúcnosť, stal kňazom. Tu je základ. A myšlienka, že by sa kňazi, ktorí by sa oženili, mohli vyhnúť sexuálnym škandálom v duchovenstve, je zavádzajúca … Pedofília je zvrátenosťou, ktorá sa týka najmä zosobášených mužov.

Aleteia: Aby sa predstavitelia cirkvi vyjadrili k “otvoreniu“ pravdy o celibáte, mnohí biskupi a samotný pápež František začali odpovedať, že ide o disciplinárne opatrenie a nie o dogmu. Ale zdá sa, že im protirečíte tým, keď odpovedáte, že ide o “kvázi-dogmatické” opatrenie!

Jean Mercier: Áno, pretože sme v šedom priestore medzi dogmou a disciplínou. To znamená, že celibát je len vecou formy, ale v podstate nie je. Celibát je tradícia hlboko zakorenená v kultúre katolicizmu a tiež v mysli nekatolíkov. Celibát je srdcom identity kňaza.

Aleteia: Váš prieskum sa zaoberá historickými, sociologickými, psychologickými a teologickými aspektmi, ale nakoniec nie je to práve mystický aspekt, ktorý nakoniec ospravedlňuje celibát: kňaz je predsa nastavený podľa Krista?

Jean Mercier: Kňaz nie je len “ďalší Kristus”, keďže všetci sú pokrstení. On je Ježiš “sám”, keď slávi omšu a Kristus cez neho odpúšťa hriechy. Úplne preberá “osobné ja” Ježiša. Celibát má zmysel iba v tesnej identifikácii medzi kňazom a Ježišom. Kňaz mysticky zdieľa manželský zväzok medzi Kristom a Cirkvou. Nie je to len teologická definícia, ale existenčná skutočnosť, že kňazi žijú inak.

Aleteia: Aké sú vaše predpovede, pokiaľ ide o pravdepodobnosť, že cirkev rozhodne o vysvätení kňazov “viri probati” – to znamená “osvedčených” ženatých mužov spolu so slobodnými mužmi?

Jean Mercier: Verím v to, čo si myslí pápež, že táto iniciatíva by vychádzala z miestnych cirkví a teda nerozhodlo by sa zhora. Múdrosť by priniesla to, že Rím dodržiava pravidlá celibátu a súčasne rozširuje rozsah výnimiek pri vysvätení manželských mužov, pričom uznáva vysoko cielené povolania, ktoré sú veľmi starostlivo rozoznané. Nič by nebolo horšie, ako transformovať desiatky vynikajúcich laikov do priemerných kňazov. Základnou otázkou nedostatku kňazov je viera, to znamená veriť, že Boh dáva radosť tým, ktorí sa zaviazali kňazstvu, a teda aj celibátu.

Tieto a ďalšie modlitby nájdete v knihe Modlitby za kňazov, Svätec, ktorý čítal v dušiach (Ján Mária Vianney), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.