Sylwester Szefer: Rehoľník sa zaoberá sexom? Myslel som si, že záležitosti ducha a záležitosti tela sú dve protichodné veci.

o. Ksawery Knotz: To sa len zdá. Človeka nemôžeme vnímať len biologicky, fyziologicky. Ak z medziľudských vzťahov vylúčime duchovnú sféru, začínajú sa problémy. Kľúčom ku šťastiu je spojenie sexuality s duchovnosťou. Až vtedy človek začína plnšie prežívať svoj život.

Sylwester Szefer: Chcete tým povedať, že čím viac ducha je v človeku, tým bohatší môže byť jeho sexuálny život?

o. Ksawery Knotz: Áno, ale to neznamená, že ak je už niekto svätý, nemá problémy v sexuálnej sfére. Jednoducho, ak človek plnšie prežíva svoj život, nadobúda hlboký zmysel aj jeho sexualita. A vtedy môže naozaj zakúsiť niečo celkom nové. Manželia môžu prežívať úplnú jednotu, ktorá už má duchovný rozmer. Sú so sebou zjednotení nielen fyzicky, ale i duchovne.

Sylwester Szefer: Zdá sa mi však, že kedysi sa sexuálna oblasť v Cirkvi utlmovala. Dokonalý kresťanský život bol asketický, zdržanlivý, čo najmenej telesný…

o. Ksawery Knotz: Určite, táto oblasť bola tlmená, ale aj nedocenená a nepochopená. Vieme, o akú delikátnu a citlivú vec ide. Najčastejšie o nej každý mlčal, bola tabu. Generácia našich starých rodičov či rodičov prežila vojnu, ktorá v nich zanechala svoju trpkú pečať. Musíme pamätať na to, že počas vojny sa rozohralo veľa drám spojených so sexuálnym životom. Veľa žien bolo znásilnených a v ich vedomí alebo podvedomí zostalo presvedčenie, že muži sú krutí, strašní, že sex je odporný.

Tieto ženy sa vyhýbali pohlavnému styku. Nedokázali sa vyliečiť z traumy a neboli psychológovia, ktorí by im pomohli. Muži sa zase vyrovnávali so skutočnosťou, že nezadržali agresorov a nemohli ochrániť svoje ženy a dcéry. O tejto háklivej téme sa radšej nehovorilo. Preto napríklad nevieme, prečo bola naša babka taká prísna. Jednoducho si nemusela vedieť poradiť s tým, že v tej oblasti zažila niečo deštruktívne. Dedičstvo vojny sa prenieslo cez dve, tri generácie a vzdialilo sa od svojho zdroja. Sexu sa kedysi ľudia v rozhovoroch vyhýbali, aby sa náhodou nedotkli nejakého hlbokého zranenia. Našťastie prišli lepšie a pokojnejšie časy. O sexuálnom živote sa dalo hovoriť bez vyvolania nejakých protestov alebo väčšieho napätia, lebo do istej miery bolo všetko usporiadané. Dnes už agresia ustúpila – prejavujú ju len tí, čo majú narušený sexuálny život: ľudia závislí na pornografii alebo takí, čo prepadli erotománii a sexuálnu sféru vnímajú len ako spôsob, ako uspokojiť seba samého. Keď sa dobre a pekne hovorí o sexe, útočia na učenie Cirkvi, lebo majú úplne iné skúsenosti. Možno ich hryzie svedomie, že kazia život sebe i iným…

Tento úryvok nájdete v knihe Nebojte sa sexu, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.