Je potrebné poznať meno nášho anjela strážneho?

Medzi niektorými kresťanmi existuje akási “módna snaha” dozvedieť sa meno alebo identitu anjela strážcu. Čo nás učí svätá Cirkev? A čo ak si démon použije túto zvedavosť na svoj účel?

 

Anjel strážca a jeho meno

Každý z nás (podľa učenia Cirkvi) vie o prítomnosti strážneho anjela, ktorého nám Boh posiela, aby nás ochraňoval a viedol do neba. Nemali by sme sa báť modliť sa k nemu a smerovať k nemu naše žiadosti, napr. aby ak chceme poznať Božiu vôľu. Môžeme sa naňho obracať v konkrétnych požiadavkách rodiacich sa v každodennom živote. Existujú však určité nebezpečenstvá v uctievaní anjelov strážcov, ktorým by sme sa mali vyhnúť.

U niektorých kresťanov sa dokonca stáva, že nedokážu zistiť skutočné meno svojho anjela strážneho, a tak mu sami dajú meno. V medziľudských vzťahoch je jasné poznať meno niekoho iného. Pokiaľ ide o prehĺbenie väzby s anjelom strážnym, je to iné. Existuje ontologická rovnosť medzi ľuďmi. No medzi človekom a duchovnou bytosťou – anjelom to takto nefunguje. Preto pokúšať sa zistiť meno nášho anjela môže mať vážne duchovné následky.

 

Božia kompetencia, nie naša

V Biblii to bol Boh, ktorý nám ukázal mená konkrétnych anjelov. Poukázal pritom na špecifický typ misie, s ktorou bolo toto meno spojené. Takto sme mali možnosť spoznať mená svätého Michaela, Rafaela a Gabriela. Tu niet pochýb o tom, že význam ich mien výslovne odkazuje na poslanie alebo udalosti, ktoré Boh pred nimi pripravil. Preto poznanie poslania a mena anjela závisí od Boha a nie od nás. Boh ich sám pomenúva a pozná ich skutočnú podstatu. Pomenovanie anjelov je nad rámec našich kognitívnych schopností a môže naznačovať nezdravé pokušenie zvedavosti a snahu podriadiť si vlastného strážneho anjela.

Dokonca aj samotná Biblia pozná prípad, v ktorom je človek pokarhaný, keď sa pýta na meno anjela, s ktorým sa stretol. Máme na mysli scénu popísanú v knihe Genesis, kde patriarcha Jakub bojuje s anjelom:

Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory.  Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil. Potom onen povedal: “Pusť ma, lebo vychodí zora!” On však odpovedal: “Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.”  Onen mu povedal: “Ako sa voláš?” On mu odpovedal: “Jakub.” Vtedy onen povedal: “Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.” Jakub povedal: “Prezraď mi svoje meno!” Onen odpovedal: “Prečo sa pýtaš na moje meno?” A požehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) “videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!” Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. (Gn 32,25-32)

Podobne Samsonova matka, po tom, čo videl anjela, vysvetľuje svojmu manželovi, že posol sa neoznámil a nedovolil zverejniť svoje meno. Pri ďalšom vzhľade anjela Samsonov otec počuje, že meno anjela je tajomstvom a má ostať skryté pre ľudí.

Manue povedal Pánovmu anjelovi: “Mohli by sme ťa zadržať a pripraviť ti kozľa?” Ale Pánov anjel odpovedal Manuovi: “Keby si ma aj nútil, nebudem jesť z tvojho jedla. Ale ak chceš pripraviť zápalnú obetu, tak ju prines Pánovi!” Manue nevedel, že je to Pánov anjel. A Manue sa ešte opýtal Pánovho anjela: “Aké je tvoje meno? Chceli by sme si ťa uctiť, až sa vyplnia tvoje slová.” Pánov anjel mu na to povedal: “Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.” Tu vzal Manue kozľa a suchú obetu a obetoval to na skale Pánovi, ktorý robí obdivuhodné veci. Manue a jeho manželka sa prizerali: Keď totiž vystupoval plameň z oltára k nebu, Pánov anjel vystúpil v plameni oltára. Keď to videli Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem. Potom sa už viac Pánov anjel nezjavil Manuovi ani jeho manželke. Teraz Manue spoznal, že to bol Pánov anjel. A Manue povedal svojej manželke: “Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.” (Sdc 13,15-22)

 

Čo nás učí cirkev?

Meno každého anjela vypovedá o tom, že znamená oveľa viac ako naše meno, ktoré nám dali v krste. V prípade anjelov ide o akési zadanie úlohy pre túto existenciu. Takéto poznanie je k dispozícii iba Bohu, ktorý je tvorcom duchovných bytostí. Cirkev varuje pred nezdravou snahou preniknúť do vo sveta anjelov takýmto spôsobom. Problémom je, že snaha dosiahnuť poznanie, ktoré bežne nie je k dispozícii, často končí konfrontáciou s démonickými silami. Pod rúškom anjela svetla môže démon manipulovať s našimi zmyslami, predstavami a myšlienkami. Nie je to náhoda, že víly, vykladači kariet a ezoteristi často používajú vo svojej praxi mená anjelov. Takáto prax má veľmi slabé zakotvenie v tradícii a pobožnosti.

Smernica ľudovej zbožnosti vydaná Svätou stolicou hovorí, aby sme upustili od praxe pomenovania anjelov s výnimkou mien anjelov, ktoré nám Boh zjavil v Písme. Tými sú Michael, Rafael a Gabriel. Tajomstvo mena nášho anjela nám má priniesť intelektuálnu pokoru, ktorá nás ochraňuje proti ezoterike, a akákoľvek snaha spoznať jeho meno spadá do nezdravých zbožností.

Náš anjel strážca má určite svoje meno, ale ostáva tajomstvom, a tak by to malo zostať. Boh má svoje dôvody, že nám ho v nadprirodzenej vízii neposkyne. Tajomstvo má človeka rozvíjať a utvrdzovať ho v presvedčení, že všemohúci Boh je ten, ktorému táto dôstojnosť patrí. Našou úlohou je zveriť sa pod anjelskú ochranu a Božie tajomstvá prenechať Bohu.

zdroj: Aleteia
il. obr.: Pixabay

Zdieľajte
  • 69
  •  
  •  
    69
    Shares