Aj keď nemáte viac než len jedno zasľúbenie Božieho slova, je čas vstať a ísť do údolia, aby ste sa postavili svojmu obrovi a povedali mu: „Ty sa nevzpieraš mne, ty sa vzpieraš Bohu, ktorý stvoril tento vesmír. On pretkáva samotnú česť svojho mena tým, že ma udržiava a podporuje, že používa môj život na svoju slávu. Vzdoruješ Bohu, ktorý ma pred dvetisíc rokmi vykúpil svojou krvou!“
Carter Conlon

Predstavme si, že sme za nepriateľskou líniou a s veľkou obratnosťou bežíme lesom – sem a tam. Šprintujeme rýchlo a efektívne, prekonávame terénne nerovnosti a preskakujeme kmene a balvany. V lese nájdeme čistinku a uvidíme dravú rieku. Nikdy však nevynecháme ani krok a ani nespomalíme. Bežíme ďalej. Zrazu nás neviditeľná ruka zdvihne hore a ponad rozbúrenú rieku nás prenesie na druhý breh. Hneď ako dopadneme, poháňa nás to vpred s novou silou a mocou. Vieme si to predstaviť? To sme my v duchovnej ríši.

Naše skúšky nás vycvičili. Naše hory nás posilnili. A naša závislosť od Boha nás prehĺbila. Keby sme videli, čo Boh v nás a cez nás vykonal v dôsledku našej viery, spustili by sme svätý pokrik a nikdy by sme neodmietli ustúpiť z ďalšieho boja. Nepriateľ nemá vytrvalosť, ale my ju máme. Nepriateľ nemá Boha na svojej strane, ale my ho máme. Nepriateľ nie je vytrvalý, ale my áno. Táto cesta viery nie je pre padavky. (No, vlastne je. Ale on z nás nakoniec urobí bojovníkov.)

Je čas dôverovať Bohu viac. Veriť mu viac. A kráčať viac v tom, čo má Ježiš pre nás.

Jedného večera som urobila chybu. Pozrela som si viac správ, ako som mala milosť spracovať. Išla som spať zdrvená a porazená zlom, ktorému sa darí, korupciou, ktorá prekvitá, a zdanlivou absenciou spravodlivosti v krajine. Ako dlho bude trvať, kým sa Boh vyrovná so zneužívaním moci? Ako dlho bude trvať, kým vynesie pravdu na svetlo? Ako dlho bude trvať, kým ukáže svojim nepriateľom svoju horlivosť za svoj ľud?

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, všimni si moju modlitbu. Od konca zeme volám k tebe; keď sa mi srdce chveje úzkosťou, priveď ma na nedostupné bralo. Ty si moja nádej a bašta pred nepriateľom. V tvojom stánku chcem prebývať naveky a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.
Ž 61, 2 − 5

Zaliezla som do postele, schúlila sa do klbka a rýchlo zaspala. Mala som ďalší z tých živých snov. V tom sne som stála po kolená v obrovských kusoch sutín, obrovskom množstve trosiek roztrúsených na ploche veľkej asi ako futbalové ihrisko.

Veľké kusy betónu pochádzali z ohromných, zdobených budov − siení moci. Stála som tam uprostred tejto hromady betónu. Ožarovalo ma teplo slnka. Na tvári som mala výraz absolútneho a úplného úžasu. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve stalo.

Po svojej ľavici som videla sväté mesto − rady skutočných siení moci, ktoré sa nedali zničiť. Mali oranžovú žiaru, akoby boli z iného sveta.

Predo mnou sa rozlievalo teplo slnka, ktoré napĺňalo moju dušu. Obzrela som sa cez plece a všimla som si, že v troskách asi každých dvadsať metrov stoja rôzni muži a ženy s rovnakým výrazom úžasu v tvári. Všetci sme sa pozerali jeden na druhého a potom na oblohu s rovnakou myšlienkou: To sa predsa nemohlo stať!

Vo sne bolo zrejmé, že všetci sme boli orodovníkmi a tieto zbúrané stavby predstavovali všetky zneužitia moci, ku ktorým došlo na zemi. Naše vytrvalé modlitby zničili štruktúry korupcie. Boli sme len maličkí ľudia a tieto systémy sa zdali nepreniknuteľné, a predsa sme tam stáli v hromade trosiek, ktorá bola oveľa väčšia ako my. Zvíťazili sme. Boh použil slabých, aby zahanbil silných.

Z tohto sna som sa prebudila s údivom. Nabitá energiou som sa posadila a okamžite vo mne vzrástla radosť a bázeň. Poponáhľala som sa na svoje tiché miesto, aby som si čítala, modlila sa a počúvala. Zaliali ma prívaly viery a očakávania. Boh sa so mnou stretol na tomto mieste. Prenikol ma pocit jeho prítomnosti a istota, že on všetko vidí a jedného dňa zničí každý zlý plán.

Ak toto dokážu naše modlitby, musíme sa modliť s väčšou horlivosťou, konkrétnosťou a vierou, nemyslíte? Boh koná podľa modlitieb svojho ľudu. Vďaka našim modlitbám otriasa, rozkladá, rozväzuje, konfrontuje a rozptyľuje nepriateľské plány. V to ráno po takomto živom sne som otvorila Bibliu a prečítala som si túto neuveriteľnú pasáž. Pomaly som ju čítala a modlila sa ju.

Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali. Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok Najvyššieho. Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; už od úsvitu mu Boh pomáha. Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov. Poďte a pozrite na diela Pánove, aké úžasné veci vykonal na zemi. Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje. Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.
Ž 46

Viem, že existujú rôzne názory na to, či Boh hovorí prostredníctvom snov, ale musím povedať, že nepochybujem o tom, že Boh použil tento sen, aby mi vlial nádej a očakávanie. Išla som spať skľúčená a deprimovaná, a zobudila som sa naplnená živou vierou. Nikto by mi v ten deň nemohol ukradnúť moju radosť. Vo svojom vedomí som videla, že Boh koná, keď sa modlíme, a jedného dňa budeme stáť v absolútnom úžase nad jeho mocou a zmyslom pre detail.

Tento úryvok pochádza z knihy Mocní v boji, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.