CISLIANO • 28. januára 1910

Aj u nás sa moc Gemminho príhovoru často prejavuje mimoriadnym spôsobom. Uzdravila sa ťažko chorá, ktorej už lekári nedávali žiadnu nádej. Pani, ktorá bola vo veľkom nebezpečenstve, bola uchránená od nešťastia. Učiteľka Klára Poratiová, zbožná dáma, vyhrala proces, ktorý sa predtým pre ňu skončil nešťastne.

Dr. Robert Pastori, kňaz

NEMBRO-BERGAMO • 14. marca 1910

V mojej farnosti, ktorá má päťtisíc duší, vyčíňala v posledných dvoch mesiacoch hrozná detská choroba. Najprv sa objavili pľuzgiere, potom nastal zápal priedušiek a nakoniec pokožky. Vyše sto detí zomrelo. V niektorej rodine oplakávali aj štyri deti. Všade panoval smútok. Vtedy som práve čítal Gemmin životopis, mal som k nej dôveru a veľa som od jej príhovoru očakával. Niekoľko jej životopisov som rozdal aj veriacim. Raz, bolo to koncom februára, istá matka spozorovala, že jej jediné osemmesačné dieťa postihla táto choroba. Lieky nepomáhali, nádej mizla. 26. februára ráno už dieťa považovali za mŕtve. Ale Pán Boh len chcel ukázať moc príhovoru svojej vernej služobnice. Aj ja som dieťatko videl, takmer nedýchalo, a plný sústrasti som zarmútenej matke povedal: „Dúfajte, maličká ešte žije. Čítali ste Gemmin životopis? Aké milosti dosiahli ľudia na jej príhovor? Nuž, utiekajte sa k nej, postarám sa o nejakú relikviu a dcérka bude zachránená.“ Hneď som listom poprosil o relikviu a 1. marca som už mal dva drahocenné ostatky. Jeden som dal matke, ktorá ho položila dieťatku na prsia a začala sa modliť deväťdňovú pobožnosť k Gemme. Naša dôvera bola odmenená. Aj keď dieťa ešte niekoľko dní zápasilo so smrťou, na deviaty deň sa prebudilo k novému životu a bolo zdravé. Gemma pomohla, pochválený buď Pán Boh! Kiež by ráčil svoju služobnicu skoro osláviť i na zemi.

don Alexander Valsecchi

ANDRIA • 12. apríla 1910

Podpísaný dosvedčuje, že H. Donato dva roky veľmi trpel chorobou srdca, ku ktorej sa pridala vodnatieľka, ale na môj veľký údiv bol zázračne uzdravený. Hovorím zázračne, lebo choroba bola nevyliečiteľná – dva roky proti nej márne bojoval najrozmanitejšími a najúčinnejšími prostriedkami.

Dr. Vincenzo Lops

KLÁŠTOR V LUCCE • v máji 1910

Novicka, sestra Angelika Puceettiová (z Bozzana pri Lucce) v kláštore sestier svätej Zity v Lucce vyše rok trpela rakovinou na ukazováku ľavej ruky. Liečenie neprinášalo žiadny výsledok, hnis pribúdal a za dva mesiace jej vystúpila teplota na tridsaťdeväť stupňov. Novicka trpela vo dne, v noci veľkými bolesťami.

Dvaja lekári rozhodli, že prst musí byť amputovaný, inak by čoskoro stratila celú ruku. Novicke medzitým ktosi poradil, aby sa obrátila na Božiu služobnicu Gemmu s prosbou o príhovor. 6. apríla 1910 sa k nej začala modliť deväťdňovú novénu, na druhý deň navštívila jej hrob a prst, z ktorého zložila obväz, priložila na hrob, a pohrúžila sa do modlitby. Večer si priložila na chorý prst namiesto lieku relikviu. V noci sa sestre zdalo, že vidí Gemmu v rúchu passionistky. Chorú uistila, že bude zdravá. Novicka, dovtedy skľúčená obavou, že bude z kláštora prepustená, bola tým nielen potešená, ale aj okamžite uzdravená. Nielen vyliečená z rakoviny, ale zbavená aj iných telesných ťažkostí.

Keď ráno ako obyčajne prišla sestra ošetrovateľka, aby novicke pomohla pri obliekaní, našla ju už pripravenú na cestu do kaplnky. Zdravie zmienenej sestry bolo trvalé. Tento zázrak potvrdzujú sestry, novicky, kandidátky i chovankyne a za všetky podpisom potvrdzuje Helena Guerra.

sestra Helena Guerra

Tento úryvok pochádza z knihy Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.