Cesta Elise Amez-Drozovej do katolíckej cirkvi sa začala na mieste známom náboženským zápalom, no nie známe katolíckou vierou – Salt Lake City, Utah. Na konferencii v Salt Lake City stretla Elise (24) niekoho, kto sa obrátil na katolícku vieru a ktorý bol pre ňu prekvapením. Elise je rodáčka zo Švajčiarska a jediní katolíci, ktorých poznala vo svojej domovskej krajine, neboli príliš oddanými veriacimi. „Bola som šokovaná, že tak jasne miloval Krista. Videla som to. Ale vtedy ma miatlo to, že je členom niečoho, čo som považovala za mŕtvu vieru.”

Elise bola vychovaná evanjelikálnymi kresťanmi a vo svojej mladosti by si ani nepomyslela, že by niekedy opustila svoju detskú vieru. Na strednej škole však začal boj. „Začala som sa naozaj hľadať zmysel života. Bola to pre mňa ťažká doba. Začala som cítiť, akoby môj život náhle strácal zmysel.“ V Salt Lake City sa rozhodla, že pôjde so svojím novým priateľom na omšu – prvú katolícku omšu, ktorú kedy videla. „Moja prvá myšlienka bola: dobre, nie je to zas až také kacírstvo, ako by si niekto myslel,“ pomyslela si. S priateľom zostala v kontakte a pýtala sa ho na otázky týkajúce sa konverzie a dôvodov prečo sa stať katolíkom.

Potom, čo sa presťahovala do Washingtonu, našla si mnoho katolíckych priateľov a všimla si, akí dobrí boli všetci títo ľudia a ako praktizovali cnosti bez nejakých pohnútok. Spočiatku vnímala tieto ich cnosti ako obťažujúce a naozaj bojovala s tým, ako sa jej noví priatelia zdali byť príliš milí. Napriek tomu sa rozhodla, že sa dozvie viac o katolíckej viere.

V roku 2018 nastúpila do RCIA (Rite of Christian Initiation of Adults – ceremoniál kresťanskej iniciácie dospelých). Ale predtým, ako sa zaviazala tomuto programu, zistila si v niekoľkých rôznych farnostiach vo Washingtone niekoľko informácií o nich. „Mala som pocit, že to bude dlhý proces. Hlásim sa k niečomu, čo bude trvať sedem-osem mesiacov,“ povedala, pričom opísala svoj relatívne neobvyklý prístup k RCIA. „Chcela som sa uistiť, že sa môžem dobre spojiť s vedúcim a že sa dozviem viac o skutočnej doktríne Cirkvi,“ dodala.

Po niekoľkých týždňoch zúžila svoj výber na dve farnosti, predtým než sa rozhodla pre svätého Petra vo Washingtone, DC. Zaujali ju dominikánski bratia, ktorí učili v tamojšej farnosti. Elise sa páčil prístup farnosti k RCIA, pretože zahŕňala aj účastníkov, ktorí už boli prijatí do Cirkvi. „Vedela som, že každý utorok večer tu bude tá istá skupina ľudí. A bol to pre mňa veľký rozdiel, pretože mi to ukázalo, že ľudia sa stále učia a chcú s nami ísť po tej ceste.“

Aj napriek tomu, že sa snažila nájsť tú pravú skupinu RCIA, pár mesiacov pred vstupom do Cirkvi sa stále necítila na to. Stalo sa tak až niekoľko mesiacov pred Veľkonočnou vigílou. Bola vnútorne presvedčená o svojom postupe až po období intenzívneho štúdia a čítania. „Bolo mi jasnejšie, že sa nikdy nemôžem vrátiť k svojej protestantskej viere čítajú toľko o histórii.“ Zvlášť ju zaujali spisy sv. Augustína – Vyznania a tiež Benediktova voľba. “Benediktova voľba bola naozaj zaujímavá. Myslím, že to ma skutočne nabudilo na tradíciu berúc do úvahy život v komunite,“ povedala.

Ďalším veľkým vplyvom jej premeny bola kniha od Christophera Westa Teológia tela pre začiatočníkov. „Tá teológia mi dávala zmysel. Cítila som, že toto bola jedna z najpôsobivejších vecí, aké som kedy počula, a bolo to od pápeža. To je to, čo ma prinútilo premýšľať.“ Jedným z najväčších ideologických prekážok pre Elise bolo prijatie cirkevných autorít. Nakoniec ale relatívne hladko z toho vyplávala. „Ako konvertita príde k prijatiu cirkevnej autority? Ak ju prijme, potom je všetko ostatné pravda. Človek musí prijať učenie Cirkvi.“

Elise si vybrala sv. Teréziu z Lisieux ako svoju birmovnú patrónku, hneď ako sa dozvedela o jej duchovných cvičeniach. Veľmi oceňovala dôraz Terezky na to, že „je veľká tým, že je malá“. Obdivovala jej pokoru. Zistila zaujímavú vec, že Terezka zomrela vo veku 24 rokov, v rovnakom veku, keď ona vstúpila do Cirkvi. Okrem toho Elise hovorila francúzsky, čo bol nielen jej materinský jazyk, ale aj materinský jazyk sv. Terezky.

Eucharistia bola ďalším dôležitým medzníkom pre Elise a dôvodom, prečo sa rozhodla vstúpiť do katolíckej cirkvi aj uprostred škandálov, ktoré ju trápili. Oceňovala, že katolíci, ktorých poznala, boli otvorení a ochotní diskutovať o škandáloch, najmä o tých, ktoré sa týkali bývalého arcibiskupa Washingtonu, Theodora McCarricka. „Pomohlo mi to pochopiť, ako to katolíci berú. Zakaždým však počujem: ‘Pane, a ku komu by sme išli?’ (Jn 6, 68). Samotné škandály neovplyvnili moje rozhodnutie vstúpiť do Cirkvi, ale pomohli mi rozoznať, ktoré RCIA si vybrať. Neočakávam, že by Cirkev bola dokonalá. Ani v konečnom dôsledku to nemalo vplyv na moje rozhodnutie. Myslím, že najväčší vplyv pre mňa mala voľba RCIA, pretože som sa chcela uistiť, že kňaz nebol zapojený do škandálov sám.“

Elise prijala Eucharistiu prvýkrát 21. apríla 2019 na Veľkonočnú vigíliu. Takmer okamžite upadla do sĺz. Celý ten deň strávila so svojím najlepším priateľom a sledovala film Umučenie Krista. Po zhliadnutí filmu sa cítila „úplne nehodná“ prijímať Eucharistiu. „Na Veľkonočnú vigíliu som prežívala veľké šťastie, bola som nadšená, pretože som mohla zároveň prijať sviatosť birmovania, ale jej prvé sväté prijímanie bolo ako ‚o tomto všetkom to celé je‘. Bola som ohromená, že som sa mohla tak úzko podieľať na Božskej osobe, aj keď som úplne nehodná.“

Hoci je katolíčkou len niekoľko týždňov, cíti sa úplne podporovaná svojou farnosťou, a zamilovala sa do svätej omše a do požiadavky, aby sa katolíci zúčastňovali svätej omše každú nedeľu. „Je toľko spôsobov, ako Kristus vstupuje do nášho života. Nie je to pocit, ako keby ste ho našli, ale je súčasťou vašich plánov. A toto ma priťahuje oveľa bližšie k Bohu.“

zdroj: CNA

Tip na knihu: 21 spôsobov adorácie, 7 tajomstiev Eucharistie, Duša Kristova, posväť ma. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.