Od letničného hnutia ku katolíckemu kňazovi

Drake McCalister je jedným z mnohých prípadov, keď sa mnohí muži stanú katolíckymi kňazmi. Má 50 rokov, pričom priemerný vek mužov, ktorí boli v USA tento rok vysvätení za kňazov, je 33 rokov. Je manželom a otcom piatich detí. Väčšina mužov, ktorí sa majú stať kňazmi, sľubuje, že sa nikdy neoženia a nikdy nebudú mať biologické deti. McCalister je bývalým letničným kazateľom a katolíckym konvertitom. Podľa údajov CARA, výskumného centra na Georgetownskej univerzite, 89% mužov, ktorí majú byť vysvätení, boli pokrstení v katolíckej viery už ako deti.

Prečo potrebuješ byť kňazom?“ tak sa ho často pýtajú. Niekedy to počuje aj od samotných cirkevných lídrov. “To nie ja,” povedal McCalister pre CNA, „mojou jedinou túžbou je byť poslušný Ježišovi Kristovi, a bodka!“ A tak McCalister verí, že Ježiš ho povolal do kňazstva.

Hovorí, že nie je to prvýkrát, čo ho Pán požiadal, aby urobil niečo tak radikálne. Jeho dlhý a krutý príbeh povolania začína v raných 20tich rokoch, keď sa ako mladý letničník pýtal Pána skrze modlitbu, čo má robiť so svojím životom. Po strednej škole začal pracovať. Myšlienka na vysokú školu sa mu nepozdávala. Ale po niekoľkých rokoch spoznal, že je čas hľadať Boží plán.

Hovorí: “Vždy som bol v službe. Raz som prišiel na modlitbové stretnutie, kde som sa pýtal Boha:’Čo chceš, aby som urobil?’ A tak jasne, ako Pán ku mne vtedy prehovoril, neprehovoril nikto v mojom živote. Bolo to počas tohto modlitbového stretnutia, keď mi Pán zjavil: ‘Priprav sa na službu na plný úväzok a daruj mi zvyšok svojho života.’ A tak som doslova odkráčal z tej miestnosti s jedinečným cieľom.” McCalister vedel, že volanie je od Boha, pretože zistil, že sa zrazu nadchol pre vysokú školu, aby získal titul teológie – niečo, čo nikdy nebolo súčasťou jeho vlastných plánov.

Keby bol McCalister v tom čase katolík, stal by sa kňazom – bol v tom čase mladý, slobodný a bezdetný. Ale keďže nebol katolík, šiel svojím životom ďalej, oženil sa a mal deti. Po získaní teologického titulu mu začalo 13-ročné štipendium letničnej služby, stal sa pastorom pre mládež, potom hudobným pastorom a vedúcim. Neskôr sa stal pomocným pastorom a nakoniec vyšším pastorom zboru. Svoju službu začal v Kalifornii, ale asi po 4 rokoch, kde konal poslednú službu, sa presťahoval do Seattlu. Začiatkom roka 1999 prvýkrát pocítil, že je priťahovaný ku katolíckej cirkvi – cez rádio.

Začalo to prostredníctvom rádia EWTN, ktoré bolo mojím hlavným zdrojom pre katolícku cirkev, dovtedy som nepoznal žiadnych katolíkov,” povedal. Počúval reláciu Hodina katolíckych odpovedí naživo a úplne ho to vtiahlo – nie to, čo o čom hovorili, ale ako to hovorili.

Nesúhlasil som so všetkým tým učením, ale tí ľudia boli vľúdni, plní evanjelia, Kristus bol ich centrom, poznali Bibliu a boli katolíkmi. Nikdy som sa nestretol s katolíkom, ktorý by mal všetky tieto vlastnosti. Na druhý deň som si rádio znova naladil, nie preto, že by som sa zaujímal o ich obsah, ale aby som zistil, či tí dvaja boli len jediní nabudení katolíci na celej planéte alebo čo. Stále a stále som počúval a čím viac som počúval, tým viac som sa cítil príslušníkom katolíckej cirkvi.” Začal teda vlastný výskum, čítal cirkevné dokumenty, spisy cirkevných otcov, pápežov a svätých. „Nezaujímal som sa až tak o to, čo ľudia hovoria o katolíckej viere, než o to, čo katolícka cirkev o hovorí o sebe v oficiálnych dokumentoch a dejinách Cirkvi,“ povedal.

Po rozhovore so svojou ženou a po piatich rokoch štúdia sa McCallisterovci rozhodli vstúpiť do katolíckej cirkvi aj so svojimi deťmi. Sám sa nazýva „inter mirifica konvertita – názov podľa II. vatikánskeho dekrétu o dôležitosti médií a sociálnej komunikácie v evanjelizácii. Svoje obrátenie tiež pripisuje Matke Angelike z EWTN. „Potrebujeme používať médiá na podporu evanjelia a poslania. Som tu kvôli tomu, pretože som sa počas celého päťročného štúdia osobne nestretol ani s jedným skutočným živým katolíkom,“ povedal. Napriek tomu, že on a jeho žena boli istú dobu intelektuálne naklonení katolíckej cirkvi, McCalister tvrdí, že v skutočnosti sa stal katolíkom, ktorý sa cítil ako obrovská prekážka protestantskej rodiny.

V ten týždeň, asi 6 mesiacov predtým, než sme opustili Letničné hnutie a vstúpili do katolíckej cirkvi, som ochorel na žalúdok a prosil som Boha:’Nenúť ma, aby som sa stal katolíkom, nikdy som ti nič neodmietol, Pane, povedal som ti áno vo všetkom, ale nemôžem sa stať katolíkom! Zmena identity bola veľká. Keď ste protestant, ste definovaný tým, čo nie ste, a to nie je katolícka viera. Nie je to len ospravedlňujúci názor, ale v skutočnosti si to vyžaduje jedinečnú reformu mysle a zvláštny náhľad.” Ďalšou veľkou prekážkou bola preňho otázka autority.

OK, kto má takú autoritu? V Katolíckej cirkvi je to Magistérium – biskupi a pápež – chápu sa ako učitelia s autoritou, ktorý sa v letničnej teológii nenachádza. To, čo sa vyžaduje, je odovzdanie sa. Schádzam z trónu ako posledný sudca viery a morálky a odovzdávam sa Cirkvi ako poslednému rozhodcovi viery a morálky.

V roku 2004 po dlhej modlitbe a štúdiách sa rodina McCalisterovcov pripojila ku katolíckej cirkvi. Krátko nato sa on i jeho rodina presťahovali do Steubenville v Ohiu. McCalister získal vysokoškolské vzdelanie v odbore teológia a katechetika na františkánskej univerzite, kde teraz pôsobí ako koordinátor katechézy na katedre katechetiky. Až do roku 2010 sa považoval za člena duchovenstva, keď sa jeho diecéza podujala začať jeho prvý diakonátny program pre stálych diakonov.

Chcem slúžiť ľuďom svojej farnosti, takže keď mi predložili myšlienku diakonátu, podujal som sa na to. Pomyslel som si – to je skvelé, môžem tak učiniť ako ženatý muž. Ale Duch Svätý ma neustále vyzýval, aby som sa spýtal, či by ma mohli kvalifikovať na oslobodenie od kňazského celibátu. Oslobodenie od povinnosti celibátu, alebo byť slobodný, môže byť udelené mužom, ktorí hľadajú kňazstvo za obmedzených okolností, napríklad keď sa niekto, kto bol predtým anglikánsky alebo episkopálny pastor, stane katolíkom a chce sa stať katolíckym kňazom. Takéto žiadosti sa posudzujú od prípadu k prípadu.

Keď mu biskup povedal, že v jeho prípade by bolo možné oslobodenie, McCalister začal kňazstvo brať vážnejšie. Riaditeľ jeho diakonátneho programu sa ho spýtal: „Prečo sa musíš stať kňazom?“ Odpovedal mu: „Mojou jedinou túžbou je byť poslušný Ježišovi Kristovi. To je dôvod, prečo som zanechal všetko, čo som chcel, a vstúpil som do katolíckej cirkvi. Nemusím byť kňazom, aby to spĺňalo nejakú moju túžbu. Mojou túžbou je jednoducho byť poslušný.“ V procese boli nejaké prirodzené prestávky – prestupy biskupov, čakanie na povolenie z Ríma, ďalšie modlitby a rozlišovanie. Trvalo to približne 10 rokov, kým sa pripravil na nadchádzajúce kňazské vysvätenie – naplánované na 21. júna.

Na otázku, či škandály sexuálneho zneužívania katolíckej cirkvi, vrátane tých z minulého roka, ovplyvnili jeho vôľu vstúpiť buď do katolíckej cirkvi alebo do služby kňazstva, McCalister povedal, že jeho zázemie vo funkcii letničného pastora ho dobre pripravilo na to. „V predchádzajúcej službe sme mali niekoľko neuveriteľne ťažkých rokov, keď sme sa podriaďovali Pánovi a sledovali vnútorné boje cirkvi a snahy o jej rozdelenie. Akonáhle ste vo vnútri, uvedomíte si, že ak sú tu ľudia, je tu aj hriech. Katolíci nemajú liek na hriech. Nikto ho nemá.

McCalister verí, že jeho jedinečné pozadie a príbeh povolania mu bude slúžiť v kňazskej službe, a to rôznymi spôsobmi, ako keby sa do kňazstva dostal ako rodený katolík. „Sú veci, ktoré rodený katolík a naši mladí muži, ktorí vstupujú do kňazstva, dokážu priniesť, čo ja osobne nikdy nebudem môcť, pretože mám za sebou iné pozadie. Život vnímam istým spôsobom ako aj službu a Cirkev, ktorá je iná, pretože som musel zápasiť s rôznymi vecami, aby som sa tu dostal.

Jedným zo spôsobov, ako sa odlišuje od niektorých iných, je jeho túžba po evanjelizácii a oslovovanie ľudí na okraji spoločnosti. Hovorí: “To bola len časť “denominačnej polievky”, v ktorej som bol vychovávaný. Všetci sme sa snažili pritiahnuť stratených a formulovať evanjelium tak, aby sme pritiahli ľudí. Katolícka cirkev kládla veľký dôraz na evanjelizáciu v rokoch po Druhom vatikánskom koncile, ale niektorí katolíci s ňou nemuseli mať toľko skúseností. Niektorí ľudia, ktorí vyrastali v Cirkvi, sa stále učia používať slová ako evanjelizácia bez toho, aby sa cítili ako protestant.

Pokiaľ ide o manželstvo, nie je si istý, aký vplyv bude mať na jeho službu, okrem toho, že vo svojich homíliách plánuje čerpať z rodinného života. Pre kňazov z latinskej katolíckej cirkvi je nezvyčajné, že je ženatý. “Nie som aktivista. Doslova, nie som tu, aby som obhajoval koniec celibátu v kňazstve, ktokoľvek, kto ma hľadá, aby naskočil do tohto rozbehnutého vlaku, musí hľadať inde. Som tu, aby som slúžil Kristovi a viedol ľudí k Ježišovi.“ Na otázku, čo ho v jeho kňazstve najviac teší, povedal: „Môžem povedať všetko? Omša a poslanie. Život v duchu a angažovanosť v misii, to sú dve veci, ktoré ma najviac vzrušujú.

zdroj: NCRegister
il. obr.: NCRegister (fotka s biskupom Jeffreym Montfortonom)

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •