Svetsky zmýšľajúci ľudia, ktorí žijú v hriechu, a vlažní kresťania, ktorí sú akosi ľahostajní k vlastnej duši, nič tak nepotrebujú ako sa nechať vyrušiť zo svojej necitlivosti a povzbudiť každou myšlienkou, ktorá by sa dotkla ich vnútra.

Pravda o spáse je taká, že cesta k nej môže byť ťažká i ľahká. Azda najťažšie sa k nej dostane, kto ako otrok svojich vášní je pripútaný k pôžitkom tohto sveta a ponorený do zmyslovosti a telesných rozkoší. S ľahkosťou ju, naopak, získa, kto pozná jej hodnotu a svojimi citmi sa upína na Boha a na večné dobrá. Čo je ťažké pre telo a krv a pre všetky zvrátené sklony našej skazenej prirodzenosti, je ľahké tam, kde kresťanská bdelosť a opakované víťazstvá nad prirodzenosťou napravili neporiadky srdca a priviedli telo do správnej podriadenosti.

Tí, ktorí sa odovzdali Kristovi, sa nesú na krídlach svätej lásky a z vlastnej požehnanej skúsenosti vedia, aké šťastie spočíva v službe Bohu. Preto sú radšej ochotní obetovať všetko, čo im je na svete blízke a drahé, ako by mali opustiť jeho – ba čím viac musia trpieť pre Boha, tým viac sa rozhojňuje ich radosť a útecha. Svetsky zmýšľajúci ľudia, ktorí žijú v hriechu, a vlažní kresťania, ktorí sú akosi ľahostajní k vlastnej duši, nič tak nepotrebujú ako sa nechať vyrušiť zo svojej necitlivosti a povzbudiť každou myšlienkou, ktorá by sa dotkla ich vnútra.

Na druhej strane by bolo nebezpečným také povzbudenie a osudným také klamstvo, ktoré by im vnukli myšlienku, že zaistiť si spásu je vec celkom nenáročná a že si na ňu môžu spomenúť, kedykoľvek sa im zachce. Veľké dielo spasenia je pre všetkých namáhavou prácou a vyžaduje si najpevnejšie odhodlanie a najvyššie úsilie, ak v ňom majú niečo účinne vykonať. Čím dlhšie s ním budú otáľať, tým bude namáhavejšie, lebo odkladaním sa ich zlé návyky posilnia a ich vášne vzrastú. Preto nech by bolo v súčasnosti akokoľvek náročné, ešte väčšmi by ich to malo podnietiť, aby začali ono veľké dielo bez ďalšieho meškania. Ide im predsa o všetko a oneskorenie o jeden deň môže znamenať ich večnú záhubu! A keby aj nie záhubu, prinajmenšom im sťaží prácu!

Videli sme, aká obrovská je hodnota spásy, aká je nevýslovne dôležitá a aké nevyhnutné je poslúchať Božie príkazy, aby sme ju dosiahli. Niet mocnejšieho popudu, aby sme ich usilovne a starostlivo dodržiavali, veď naše večné šťastie závisí od našej poslušnosti, bez ktorej niet spásy. A aké mocné je puto, ktorým sa naša povinnosť spája s naším záujmom, veď je v našom záujme poslúchať ho, pretože inak by sme nikdy nezískali skutočné šťastie na tomto svete ani večné šťastie vo svete budúcom. Je vôbec možné, aby sme ako kresťania verili pravdám, ktoré sme tu zmienili, a zároveň urážali nášho Boha a odvážili sa porušiť jeho prikázania? Zdá sa to nemožné, a predsa tak kresťania na svoje nešťastie robia. Ako si niečo také možno vysvetliť?

Tento úryvok pochádza z knihy Nepriatelia spásy: Telo, svet a diabol, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.