Čím sú katolíci iní od protestantov?

Dôvod, prečo sme sa rozhodli pre tému katolíci a protestanti (resp. protestantské vierovyznanie), je jednoznačný. Za posledné obdobie ste si na sociálnych médiách iste všimli, akým spôsobom sa vedie debata na túto tému. Mnohí zástancovia takýchto náboženských skupín a denominácií na katolíckych stránkach neustále atakujú učenie katolíckej viery, zvlášť v období dušičiek či v čase mariánskych sviatkov. Sú to však aj prípady, kedy sa hovorí o Eucharistii, svätých a sväticiach, sväteninách, sviatostiach či celibáte. Predovšetkým si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec. Kresťanské náboženstvá a vierovyznania sa centrujú okolo Ježiša Krista, Syna Božieho. Všetky spomenuté cirkvi vzišli práve z Ježiša Krista, ktorý svojím životom, utrpením a smrťou na zemi priniesol ľuďom vykúpenie a vyslobodenie z otroctva hriechu. Cena vykúpenia Ježiša Krista má nekonečnú hodnotu. A je to práve Ježiš, ktorý je hlavou Cirkvi, a my sme jej telom. A keďže putujúca Cirkev je tvorená človekom, slabým tvorom náchylným na hriech, aj telo sa časom pretvorilo do rôznych podôb. Nebudeme sa zaoberať otázkami polemizujúcimi nad pravosťou toho ktorého náboženstva. Boh vo svojej láske k stvoreniu aj dnes zosiela svojho Ducha Svätého, ktorý oživuje, pretvára a napĺňa Cirkev Božou prítomnosťou. Teda je tomu tak, ako to bolo aj za čias prvých kresťanov. Láska Otca i Ježiša Krista je prameňom všetkých darov. Skrze nich dostávame poznanie, múdrosť, bázeň, vieru a lásku a zo stromu ovocia Ducha Svätého sa nám dostávajú nespočetné dary a charizmy. A to je obraz Boha. Boha pôsobiaceho na zemi, medzi svojím stvorením. Neustále rozdáva, odpúšťa a dopĺňa všetko, čo nám chýba. A aj poznanie viery vychádza od Boha. Je jednou z 3 Božských čností spolu s láskou a nádejou.

Dnes sme sa teda rozhodli poskytnúť vám článok, ktorým opisujeme rozdiely medzi katolíckym a protestantskými učeniami. Nehovoríme, že sme dopodrobna vyčerpali tému, alebo že všetky denominácie akceptujú rovnaké učenie. Naším cieľom bolo predostrieť obraz o rozdielnosti týchto náuk, ktorú musíme každý jeden akceptovať. Duch Svätý nám skrze svätého Matúša Evanjelistu hovorí. Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. (Mt 12,33). Každý jeden náš skutok teda plodí buď dobré alebo zlé ovocie. A Boh si svojich verných čistí v ohni, ako nám o tom hovorí kniha Sirachovcova:  Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia. (Sir 2,5). Článok sme čerpali zo stránky Deutsche Welle.

 

Reformácia

Uctievame rovnakého Boha, ale princípy našich vierovyznaní sú odlišné. Po 500 rokoch po reformácii existujú stále bolestivé rozdiely medzi protestantmi a katolíkmi. V Nemecku, v krajine reformácie, rozdeľuje tento odboj katolíckych a protestantských kresťanov už nejaké to desaťročie, pričom rozpory sa storočiami prehlbovali prostredníctvom náboženských konfliktov a vojen.

Všetko začalo pred 500 rokmi reformáciou, keď sa Martin Luther (1483-1546) pokúsil zreformovať katolícku cirkev. Jeho snaha viedla k schizme. Prvým momentom reformácie bolo zverejnenie 95 prác s témou rôznych cirkevných praktík. Bolo to 31. októbra 1517 a tu dochádza k rozdeleniu v Nemecku a následne k vytvoreniu evanjelickej cirkvi.

 

Zmierenie namiesto uctievania hrdinov

Hneď od začiatku, dňa 21. októbra 2016, bol rok pripomínania si reformácie charakterizovaný ekumenickým prístupom. V minulosti oslavovali protestantské cirkvi významné výročia reformácie uctievaním Martina Luthera ako hrdinu – tentokrát to však bolo inak. Evanjelická cirkev v Nemecku (EKD) chcela oslavy “500 rokov reformácie” premeniť na spoločnú oslavu Krista spolu s katolíckou cirkvou. Prostredníctvom rôznych podujatí vzdali

obidve strany hold Martinovi Lutherovi a zároveň zdôraznili svoju vôľu prekonať toto rozdelenie. Dňa 11. marca 2017 sa v Hildesheime uskutočnila hlavná zmierna bohoslužba.

Cieľom tejto snahy je dosiahnuť lepšie porozumenie a nájsť spoločný základ medzi dvoma cirkvami. Nová zjednotená cirkev je však ďaleko od reality – a je pochybné, že sa táto vízia niekedy naplní. Aby sme opísali ich vzťah, obidve strany používajú výraz “zmierňujúca rozmanitosť”. Mnohé z aspektov, ktoré Luther reformoval v tom čase, ešte stále rozdeľujú obidve skupiny. Tu je osem hlavných rozdielov:

 

1. Chápanie Biblie

Katolíci a protestanti majú odlišné názory na význam a autoritu Biblie. U protestantských kresťanov zastáva Luther názor, že Biblia je “sola scriptura”, jediná Božia kniha, v ktorej sa Boh zjavuje ľuďom, a tak im umožňuje vstúpiť do spoločenstva s Ním. Katolíci na druhej strane nezakladajú svoje presvedčenie len na Biblii. Spolu so svätým písmom sú naviac viazaní tradíciami rímskokatolíckej cirkvi.

2. Chápanie cirkvi

Katolíci a protestanti majú odlišný pohľad na charakter cirkvi. Slovo “katolícka” znamená “všeobjímajúca” alebo “všeobecná” a považuje sa za jedinú pravú cirkev na celom svete pod vedením pápeža. Na rozdiel od toho protestantské cirkvi, ktoré pochádzajú z reformácie, nazývané aj “evanjelické” (teda “podľa evanjelia”), nepredstavujú jednu zjednotenú cirkev. Existuje skôr niekoľko desiatok tisíc rôznych denominácií po celom svete. Oficiálne sa všetky tieto cirkvi považujú za rovnocenné.

3. Pápež

Protestanti nie sú vôbec otvorení pápežskej nadradenosti. Podľa ich pohľadu táto dogma je v rozpore s vyhláseniami v Biblii. Katolíci vidia v pápežovi nástupcu apoštola Petra, prvého vodcu svojej Cirkvi, ktorú skrze neho ustanovil Ježiš. Pápežský úrad je obsadený údajne neprerušeným reťazcom vysviacok od prvého storočia až po súčasnosť.

4. Pochopenie úradu Cirkvi

Tento nepretržitý reťazec, známy ako apoštolská postupnosť, je celkovo významný v rôznych duchovných úradoch katolíckej cirkvi. Sviatosťou kňazstva získavajú určitú funkciu v Cirkvi biskupi, kňazi a diakoni. Nesú celoživotnú pečať Božiu, ktorou sa im udeľuje sviatostná autorita nad katolíckymi laikmi. Toto zasvätenie môže byť dané len mužom. Protestanti nevysväcujú konkrétne osoby do úradu, ale skôr prijímajú zásadu, že kňazstvo môže byť prenášané na každého veriaceho – dokonca aj na ženy.

5. Eucharistia alebo Pánova večera

Názory katolíkov na duchovnú službu sa odrážajú v Eucharistii alebo v Svätom prijímaní, obrade pripomínajúcom poslednú večeru Ježiša so svojimi učeníkmi pred ukrižovaním. Keď je kňaz vysvätený v mene Ježiša, chlieb a víno sa stávajú jeho rukami Telom a Krvou Krista. Nekatolíci sa nemusia zúčastňovať na spoločenstve (prijímaní). V protestantskej cirkvi je každá pokrstená osoba pozvaná mať podiel a viesť Pánovu večeru. Tento prístup katolíci neprijali. Eucharistia má iný význam pre katolíkov a protestantov. Chlieb, známy ako hostia, stelesňuje Ježiša, a preto sa k nemu katolíci môžu modliť. Pre protestantov slúži tento rituál iba ako pripomienka Ježišovej smrti a vzkriesenia.

6. Sviatosti

V rímskokatolíckej cirkvi je sedem slávnostných obradov, nazývaných sviatosti: sviatosť krstu, birmovania, sviatosť oltárna (eucharistia), sviatosť pokánia (tzv. spoveď), pomazanie chorých, sviatosť kňazstva a manželstva. Cirkev verí, že tieto sviatosti zaviedol Ježiš a že skrze ne sa udeľuje Božiu milosť. Väčšina protestantských cirkví praktizuje len dve z týchto sviatostí: krst a eucharistiu (nazýva sa i Pánova večera). Sú vnímané ako symbolické rituály, ktorými Boh napĺňa evanjelium a prijímané sú prostredníctvom viery.

7. Mariánske dogmy a uctievanie svätých

Rímskokatolícka cirkev uctieva Máriu, matku Ježiša, ako “Kráľovnú nebies”. Existuje však aj niekoľko biblických odkazov podporujúcich katolícke mariánske dogmy, napr. Nepoškvrnené počatie, večné panenstvo a jej Nanebovzatie do neba. Protestanti tieto dogmy odmietajú.

 

V stručnosti sme charakterizovali najčastejšie komunikované rozdiely medzi katolíkmi a protestantmi. Asi je zbytočné domnievať sa, že akékoľvek rozpory medzi veriacimi týchto cirkví budú niekedy zažehnané. Predsa sme len ľudia, ktorí bojujú za svoju pravdu a presvedčenie. No majme na mysli slová sv. Pavla: “Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.” (1Kor 13,11-13). Využime príležitosť prerásť láske do našich vzťahov a nedajme diablovi ani najmenšiu šancu, aby využil náboženské rozdiely na vytváranie nezhôd, hnevu či nepokojov. Všetci milujeme Boha a snažíme sa dodržiavať všetko to, čo nám skrze svoje prikázania odovzdal. A to je pre nás tá najdôležitejšia méta.

 

zdroj: Deutsche Welle
il. obr.: Unsplash

Zdieľajte
  • 38
  •  
  •  
    38
    Shares