Amen

Amen je jedno z hebrejských slov, ktoré sa dodnes používa v liturgii. Denne toto slovo vyslovujeme na konci modlitieb. Niekedy sa vyskytuje snaha nahradiť ho slovami “staň sa”, čo síce nie je jeho doslovný preklad, ale jeho zmysel je v tomto prípade veľmi výstižný. Amen znamená to, čo je pevné, hodné viery a dôvery, spoľahlivé. Pridáva sa na konci modlitieb ako pečať dôvery vo vyslyšanie.

Tento zvyk zakončovať modlitby slovom amen je v Cirkvi prastarý. Tak činili už prví kresťania, ktorí tento zvyk prebrali zo synagóg. Avšak v kresťanských ústach toto amen na konci modlitieb znelo oveľa skutočnejšie a novo kvôli novej nádeji vo vyslyšanie, opierajúc sa o Ježiša Krista. Stará synagóga ešte len čakala na príchod toho, ktorý ju mal zahrnúť v mesiášskej dobe veľkými darmi. U nich bolo amen vyslovované v nádeji a dôvere, že Boh raz splní, čo sľúbil skrze prorokov. Pre kresťanov však bolo už všetko vyplnené v Ježišovi Kristovi. Vďaka tomu sa kresťania už mohli s radostnejšou dôverou modliť k Bohu za účasť na duchovných daroch Ježiša Krista. Oporou ich nádeje bol už Spasiteľ sám. V tomto zmysle aj sv. Pavol končieva svoje želanie veriacim slovom amen. Verš v 2Kor 1, 20 zakončuje takto: Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.

Ale zdá sa, že prví kresťania boli viac zaujatí slávou diela vykúpenia a tiež nášho vypočutia. Tak sv. Pavol písal Efezanom (3,21): “Tomu sláva v Cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen.” Toto amen na konci vyjadruje nielen súhlas s tým, aby Boh bol oslavovaný pre dielo vykúpenia, ale tiež želanie, to najvznešenejšie, aké ľudské srdce môže mať, aby sláva a oslava Boha nikdy neprestala a znela večne. Sv. Pavol by však nepísal o sláve Božej a nepridal by k nemu tak nadšené amen, keby nepoznal slávu tohto diela vykúpenia na sebe a Cirkvi. Preto jeho amen na konci týchto chválospevov je tiež uistením tejto slávy v ľuďoch a prianím, aby z nich nikdy nevymizla.

Silu slova amen, ktoré znamená niečo pevné, ​​spoľahlivé, je možno vidieť v jeho užívaní pri tvrdeniach. Keď napríklad Dávid ustanovil za svojho nástupcu Šalamúna a nariadil svojim jeho nastolenie, vtedy Jojadov syn chcejúc uistiť Dávida, že sa tak určite stane, povedal: „Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: „Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána!“(1 Kráľ 1,36). S podobným uistením a zároveň súhlasom mal ľud povedať amen pri vyhlásení zlorečenie na rôznych vinníkov „Prekliaty muž, ktorý si urobí modlu vyrezávanú alebo liatu – ohavnosť u Pána, dielo rúk umelca – a uloží ju na skrytom mieste!« A všetok ľud nech povie: »Amen!« »Prekliaty, kto neuctí svojho otca alebo matku!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto preloží medzný kameň svojho blížneho!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto zavedie slepého na bludnú cestu!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto prevráti právo cudzinca, siroty a vdovy!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto bude spať so ženou svojho otca a odkryje prikrývku jeho lôžka!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto bude spať s akýmkoľvek zvieraťom!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto bude spať so svojou sestrou, dcérou svojho otca alebo svojej matky!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto bude spať so svojou testinou!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto prijme dary, aby vytiekla nevinná krv!« A všetok ľud povie: »Amen!« »Prekliaty, kto nezachová slová tohto zákona a nevyplní ich skutkami!« A všetok ľud povie: Amen!“ (Dt 27,15-26).

Zvláštnym dojmom pôsobí Jeremiášovo amen, ktorým prisvedčil Pánovi, že skutočne vyplnil, čo sľúbil Izraelitom (Jer 11,5). Tu amen jednoducho znamená to, čo naše „áno,“ keď sa do neho vloží všetka sila tvrdenia pravdy. S amen v rovnakom zmysle sa ďalej stretávame v Zjavení sv. Jána 22,20. Apoštol totiž, keď chce dať poslednú pečať pravdivosti slov tejto tajomnej knihy, akosi roztúžene zo zjavenia, ktorého sa mu dostalo o príchode Pána, hovorí: „Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: „Áno, prídem čoskoro.“ „Amen. Príď, Pane Ježišu!“ Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.

Slovo amen hojne užíval Ježiš Kristus, aby zdôraznil pravdivosť a istotu svojho tvrdenia. Často ho nachádzame vo formulácii: “Veru, hovorím vám …” Zvláštnosťou pritom je, že Ježiš Kristus kladie amen pred svoje tvrdenie, a nie na konci, ako sa to dialo v Starom zákone, ako u rabínov. Kristus sa totiž neodvoláva na žiadnu autoritu, ale sám svojou osobou stojí za pravdivosťou svojho tvrdenia a dodáva svojim výrokom nezvratnú istotu. Svojim “amen” sa pred všetkými a vždy priznáva k tomu, čo tvrdí. V tomto duchu sv. Ján v Zj 3,14 dáva Kristovi meno Amen. Hovorí: „A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia.“ Akoby ho nazval úplnou pravdou a vernosťou.

Zdieľajte
  • 2
  •  
  •  
    2
    Shares