Ako anjeli slávia s nami liturgiu?

Anjeli sú prítomní počas eucharistickej obety. Svätá omša je v skutočnosti sviatostnou účasťou na nebeskej liturgii. Prítomnosť anjelov vovádza Eucharistiu do samotného neba a svojou prítomnosťou ju obklopujú do rúška posvätného tajomstva.

Anjeli obklopujú kňaza,” píše sv. Ján Chryzostom. “Celá svätyňa a priestor pred oltárom sú naplnené nebeskými mocnosťami, aby si uctili toho, ktorý je prítomný na oltári.” A inde píše: “Teraz premýšľajte o tom, do akého spoločenstva vstúpite. Hoci ste boli obdarovaní telom, boli ste uznaní za hodných pripojiť sa k nebeským mocnostiam v spievaní chvál tomu, ktorý je Pánom všetkých. Hľa, kráľovský stôl. Anjeli slúžia pri ňom. Samotný Pán je tu prítomný.

Existuje len jedna kňazská služba, a to je tá Kristova. Ňou stvorenie oslavuje Najsvätejšiu Trojicu. A tak isto ju slávia aj anjeli v nebi a svätí na zemi. O tomto sa dočítame v Novom zákone, kde sa liturgia Cirkvi prezentuje ako účasť na anjelskej liturgii. V liste Hebrejom čítame: “No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.” (Hebr 12,22-24) Aj v Apokalypse je videnie kresťanskej nedeľnej bohoslužby vyjadrené ako odraz nebeskej liturgie.

 

Nebeská liturgia

Anjeli sú spojení s rôznymi časťami obete. Theodor z Mopsuestie ich definuje pomocou symbolu služobníkov, ktorí pripravujú obetu na oltári: “Skrze službukonajúceho kňaza vidíme v duchu neviditeľné sily, ktoré v tejto nevýslovnej liturgii slúžia.” Ďalej dodáva: “Musíte si uvedomiť, že v tejto službe je obraz neviditeľných mocností, s ktorými teraz kňazi slúžia, pretože nesú obetný dar. Keď ho prinesú, položia ho na svätý oltár pre dokonalé naplnenie obety. Kňazi, ktorí umiestňujú plátno na oltár, nám týmto symbolom naznačujú pohrebné plátno. A tí, ktorí po premenení stoja po stranách oltára a akoby rozdúchavali vzduch vôkol, predstavujú anjelov, ktorí zostali pri Kristovi po celý čas, čo bol mŕtvy, aby si ho uctievali, až kým nevstane zmŕtvych.

Je ľahké pochopiť, že pozemská liturgia je viditeľným odrazom a úžasným symbolom nebeskej liturgie anjelov. Táto jednota oboch kultov je vyjadrená samotnou úvodnou liturgiou, ktorou sa vzýva spoločenstvo Cirkvi, aby sa zjednotilo s trónmi a panstvami, s cherubínmi a serafínmi, aby tak spoločne spievali anjelský hymnus chvály: Svätý, svätý, svätý.

Sv. Ján Chryzostom hovorí: “Myslite na to, blízko koho ste a s kým sa chystáte vzývať Boha – s cherubínmi, vnímajte zbory, s ktorými sa chystáte vstúpiť do chvál. Keď dvíhate svoje srdce v prefácii, nemyslite na zem. Odpútajte ho od všetkého pozemského a pozdvihnite ho celé do neba, nech tam zostane vedľa trónu slávy, a nech sa vznáša so serafínmi a spieva najsvätejšiu Božskú pieseň slávy a veľkoleposti.” Inde poznamenáva, že Gloria in excelsis je chorálom nižších anjelov. Dokonca aj katechumeni sa môžu k nim pripojiť. Ale Sanctus je chorál serafínov, ktorý vstupuje do samotnej svätyne Najsvätejšej Trojice, a preto “je vyhradený zasväteným a pokrsteným.

 

Svätý, svätý, svätý

Theodor z Mopsuestie taktiež hovorí o tejto účasti v anjelskej liturgii slovami Trisagionu (pozn. verim.sk: jej slovenské znenie je: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.“ Tento bod je obzvlášť vzácny v Antiochijskej tradícii. “V tomto momente kňaz vzýva všetkých serafínov, ktorí pozdvihujú svoje chvály k Bohu. Je to tá istá pieseň, ktorú Izaiáš počul skrze Božie zjavenie a ktoré zapísal do Písma. Toto je chvála, ktorú všetci v zhromaždení spievame so silou v ústach. A tak spievame tie isté hymny ako neviditeľné bytosti. Ukazujeme tak veľkosť milosrdenstva, ktoré nám Boh slobodne udeľuje. Bázeň tu naplní naše svedomie, či už pred alebo po tom, čo zaspievame chválospev Sanktus”.

Tento chorál serafínov vyjadruje svätú bázeň. Opisuje úctu, ktorú prejavujú aj najvyššie stvorenia v prítomnosti nekonečnej Božej dokonalosti. A práve toto nám umožňuje lepšie porozumieť svätosti Eucharistie, ktorá nás vedie so serafínmi do prítomnosti všesvätého Boha skrytého v krehkom chleba a víne.

 

Obetovanie

Prítomnosť anjelov počas Eucharistie sa zjavuje v samotnom skutku obetovania. Rímska liturgia to sama dosvedčuje slovami, keď Boha žiadame, aby “ruky jeho svätého anjela preniesli obetu na nebeský oltár.” Apokalypsa nám dokazuje, že anjeli v nebeskej liturgii ponúkajú “modlitby a prosby svätých” v podobe “vonných kalichov naplnených zlatom“. Táto sprostredkujúca úloha sa objavuje v modlitbe všetkých modlitieb, najdôležitejšom akte uctievania, v Kristovom kňazstve. A tak mohol Ján Chryzostom napísať: “Nie sú to len ľudia, ktorí pozdvihujú svoje chvály naplnené posvätnou úctou, ale sú to anjeli, ktorí sa pred Pánom klaňajú a archanjeli, ktorí sa k nemu modlia. Rovnako ako ľudia trhajú palmové vetvy a pokladajú ich pred svojich kráľov, aby im preukázali svoju lásku a požehnanie, tak aj anjeli pokladajú samotné Telo svojho Pána, akoby bolo palmovou vetvou a modlia sa k nemu za celé ľudstvo.

 

Zvestovanie a zmŕtvychvstanie

Účasť anjelov môžeme rozšíriť na celý liturgický život a najmä na oslavy kresťanských sviatkov. Kristove tajomstvá sú oslavované nebeskými mocnosťami v tom istom čase ako Cirkvou na zemi. Gregor Naziánsky píše napríklad o sviatku Troch kráľov: “Spolu s pastiermi oslavujte Boha; spievajte mu chvály s anjelmi; pripojte sa k zborom archanjelov. Pripojte sa v tejto slávnostnej príležitosti k moci tých, ktorí sú v nebi i na zemi. Som si istý, že sa dnes radujú a oslavujú túto slávnosť spolu s nami, pretože sú priateľmi Boha a človeka.

Posledná veta je narážkou na žalm 24, kde nás Písmo učí, že mocnosti vystupujúce s Kristom počas Jeho Nanebovstúpenia ohlasujú strážcom nebeských brán, aby zdvihli svoje hlavice a dovolili Kráľovi slávy vstúpiť do neba. Tak, ako sa anjeli podieľali na rôznych tajomstvách v časnosti, sú i naďalej spájaní s liturgickou spomienkou. Je to však Ján Chryzostom, ktorý túto myšlienku v najväčšej miere rozvíja. Vysvetľuje, že aby dal sviatku Nanebovstúpenia väčší lesk, pozýva veriacich vo svojich dielach k oslave:

Tu sú prítomní anjeli. Anjeli a mučeníci sa tu dnes stretávajú. Ak chcete vidieť anjelov a mučeníkov, otvorte oči viery a pozrite sa na tento výjav. Lebo ak je ovzdušie naplnené anjelmi, o koľko viac je nimi naplnená Cirkev! A ak je Cirkev naplnená anjelmi, o koľko viac je pravdivé Pánovo nanebovstúpenie! Priestor okolo nás je naplnený anjelmi.

A znovu, pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, píše: “Nie je to len zem, ale aj nebesia, ktoré sú účastné na dnešnej slávnosti. Anjeli plesajú, archanjeli sa radujú, cherubíni a serafíni sa k nám pripájajú v oslave dnešného sviatku. Ktože by smútil?

 

zdroj: CatholicExchange
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 64
  •  
  •  
    64
    Shares